Denník N

Nešťastné americko-čínske výročie

Nixon s čínskym premiérom Čou En-lajom. Foto – TASR/AP
Nixon s čínskym premiérom Čou En-lajom. Foto – TASR/AP

Spoločná nevraživosť voči Sovietskemu zväzu bola lepidlom, ktoré držalo čínsko-americký vzťah pohromade, kým sa neskončila studená vojna a Sovietsky zväz sa nezrútil.

Autor je predsedom americkej Rady pre zahraničné vzťahy

Spojené štáty a Čína si koncom minulého mesiaca pripomenuli zlaté výročie svojho moderného vzťahu. Vo februári 1972 americký prezident Richard Nixon a jeho poradca pre národnú bezpečnosť Henry Kissinger vystúpili v Pekingu z lietadla a krátko nato sa stretli s predsedom Komunistickej strany Číny Mao Ce-tungom. Ich návšteva vyvolala geopolitické zemetrasenie, ktoré Nixon označil za „týždeň, ktorý zmenil svet“.

Páka proti Sovietom

Toto historické zblíženie zmietlo dve desaťročia nepriateľstva medzi Čínskou ľudovou republikou, ktorú väčšina Američanov vtedy nazývala červená alebo komunistická Čína, a USA. Tento antagonizmus mal korene v čínskej občianskej vojne, v ktorej USA podporovali antikomunistickú nacionalistickú stranu. Tá však v roku 1949 prehrala a bola nútená utiecť na Formosu (Taiwan). Nasledujúci rok začali čínski a americkí vojaci bojovať a zabíjať jeden druhého v kórejskej vojne.

Rastúce čínsko-sovietske napätie koncom 60. rokov 20. storočia však prinieslo diplomatické otvorenie. Nixon a Kissinger spolu s Maom a Čou En-lajom, premiérom a popredným čínskym diplomatom, považovali Sovietsky zväz za spoločného protivníka. Čína hľadala ochranu proti niekdajšiemu dobrodincovi, s ktorým bojovala v roku 1969 v smrteľne vážnej pohraničnej zrážke. Nixon a Kissinger zase verili, že dohoda s Čínou poskytne USA páku proti Sovietom a môže urýchliť koniec vietnamskej vojny. Bol to klasický prípad toho, keď je nepriateľ môjho nepriateľa mojím priateľom.

Spoločný obchod

Ani pri tomto zbližovaní záujmov nebolo ľahké dosiahnuť prelom. Obe vlády sa napríklad museli dohodnúť, že mnohé zo svojich rozdielov budú síce riešiť, ale nevyriešia ich. Starostlivo prerokovaný dokument, zverejnený na konci Nixonovej cesty – Šanghajské komuniké –, poukázal na rozdiely medzi politickými systémami a zahraničnou politikou oboch krajín.

Pokiaľ ide o najspornejšiu otázku, teda o Taiwan, Maova Čína uviedla svoj postoj, že komunistická vláda na pevnine je jedinou zákonnou vládou Číny a Taiwan je len jej provinciou. Príkladom vrcholnej tvorivej diplomacie bolo, že USA uznali, ale nepodporili čínsky postoj a zdôraznili svoj záujem o mierové urovnanie sporu.

Zdieľaná nevraživosť voči Sovietskemu zväzu bola lepidlom, ktoré držalo čínsko-americký vzťah pohromade ďalšie dve desaťročia, kým sa neskončila studená vojna a Sovietsky zväz sa nezrútil. Čína a USA si potom mysleli, že našli nový dôvod pre svoj vzťah v rastúcich ekonomických vzťahoch. Každá strana chcela prístup na trh tej druhej a Číňania chceli aj prístup k americkému kapitálu a know-how. Bilaterálny obchod sa dramaticky zvýšil zo zhruba 20 miliárd USD v roku 1990 na 120 miliárd USD o desaťročie neskôr.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čína

Komentáre

Teraz najčítanejšie