Denník N

Čo prekladáš? Lucia Halová o strastiach a rozkošiach starovekej terminológie

Ilustračné foto – Flickr/quattrostagioni
Ilustračné foto – Flickr/quattrostagioni

V Tatrane ma poznajú a vedia, že milujem staré grécke legendy a celkovo grécky starovek. Preto mi ponúkli na preklad knihu The Gates of Athens od britského autora Conna Igguldena a ja som ponuku nadšene prijala.

Conn Iggulden je autorom mnohých historických románov, napísal knižnú sériu o Juliovi Caesarovi, o Džingischánovi, ale aj o Vojne ruží. Má teda široký záber dejinný aj zemepisný. A podľa videí na YouTube sa zdá, že vie o histórii nielen pútavo písať, ale aj rozprávať.

V kolíske demokracie

Bránach do Atén (čo je už schválený slovenský názov) sa vybral do starovekých Atén. Cez osobné príbehy postáv ako Xantippos (otec Perikla), Temistokles či Aristeides rozpráva o každodennom živote v tomto meste bohyne múdrosti, ale aj o fungovaní priamej demokracie, ktorú tam len nedávno zaviedol Kleistenes. Tento fakt si viac-menej pamätám z dejepisu, ale ako tá priama demokracia vyzerala naozaj? Čo sa dialo od rána v deň, keď mal zasadnúť ľudový snem? A vôbec, členmi snemu boli všetci slobodní občania Atén, samozrejme, iba mužského pohlavia, ale aj tak, kam sa toľkí vošli? A kontrolovala sa nejako účasť? Ako presne prebiehalo hlasovanie?

Tieto otázky si asi bežne nekladieme, keď sa rozprávane o starovekej kolíske demokracie, teda určite nie na dejepise v škole, kde je to len ďalšia látka na bifľovanie na písomku. V Bránach do Atén však na ne nájdeme odpoveď. A dozvieme sa napríklad aj to, že oneskorencov zháňali po meste otroci s lanom namočeným do červenej farby, takže kto sa omeškal na stretnutie snemu alebo sa mu chcel nebodaj vyhnúť, chodil ešte niekoľko dní s červenými fľakmi na koži (nedali sa len tak zmyť).

Aténsku demokraciu však ohrozuje rozpínavá Perzská ríša, ktorej vládne Veľký kráľ Dareios, presvedčený, že mu má celý svet ležať pri nohách. No Gréci tam ležať nechcú, aspoň nie všetci a rozhodne nie po dobrom. A tak sa s našimi hlavnými hrdinami vyberieme bojovať na pláň pri Maratóne. Hoci poznáme výsledok tejto bitky, je opísaná z pohľadu jednotlivcov tak, že s napätím čakáme, ako to dopadne. Zároveň sa zbližša pozrieme na fungovanie aténskeho vojska, na jednotlivé manévre a taktiky.

Na základe historických faktov autor rekonštruuje nielen známe udalosti (pokračuje bitkou v Termopylách a príbeh sa končí v napínavom momentne evakuácie Atén… ale už sa pracuje na pokračovaní), ale skúma aj motiváciu jednotlivých postáv, ktorá k týmto skutočnostiam viedla.

Napríklad pri Maratóne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čo prekladáš?

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie