Štefan Bugan
Prezident Vladimir Putin má rád šport, preto je priam nevyhnutné, aby sa v športe angažoval každý, kto chce byť v Rusku úspešný. Oligarchovia, politici a ďalší vplyvní ľudia si to uvedomujú.
Podľa práce Alexandry Vladimirovovej o Putinovej športovej propagande pre Oxforskú univerzitu je v okolí ruského prezidenta ťažké nájsť človeka, ktorý by so športom nebol spojený. Tvrdenia o apolitickosti športu síce neplatia takmer nikde na svete, no málokde je šport prepojený s politikou tak silno ako v Rusku.
Napríklad minister zahraničných vecí Sergej Lavrov mal v mladosti rád rafting, a tak sa stal šéfom Ruského zväzu vodného slalomu. Aj preto veľmi neprekvapí, že tento zväz už podporil ruskú „vojenskú operáciu“ na Ukrajine.
Vladimir Lisin je majiteľ najväčšej ruskej oceliarskej firmy Novolipetsk a jeden z najbohatších Rusov. Aj on sa venoval športu, v ktorom Slovensko získava olympijské medaily – športovej streľbe. A Lisin je prezidentom nie ruskej, ale rovno Medzinárodnej streleckej federácie.
Miliardár Ališer Usmanov je spoluvlastník druhého najväčšieho mobilného operátora v krajine MegaFon a popritom vedie svetový šerm. V minulosti spoluvlastnil londýnsky futbalový klub Arsenal.
Ďalší miliardár a Putinov dlhoročný blízky priateľ Roman Abramovič vlastní londýnsku Chelsea, o ktorej sa hovorilo aj ako o nástroji Putinovej zahraničnej politiky. Krátko po invázii na Ukrajinu oznámil, že ju chce predať.
V Rusku štát výrazne podporuje akrobatický rokenrol. Že ste o takom športe nepočuli? V Moskve pre tento šport postavili národné centrum za tridsať miliónov dolárov a podporujú ho najväčšie firmy ako Aeroflot, Novatek, Nornickel, Gazprombank či Alrosa. Akrobatickému rokenrolu sa venuje Putinova dcéra Katerina Tichonovová.
Už z tohto výpočtu je zrejmé, že šport je výborným prostriedkom na to, ako nadviazať vzťah s Putinom a ďalej na ňom profitovať. Ale úplne najlepší výťah k moci získali tí, čo športovali s Putinom, keď bol mladý a ešte nebol prezidentom.
Putin vo svojej knihe z roku 2000 priznal, že knihy ho v mladosti veľmi nebavili. Už vtedy chcel byť však lídrom a dal sa na box, aby zapôsobil na svojich kamarátov. Keď mu ako 11-ročnému zlomili nos, presedlal najprv na bojové umenie sambo a až neskôr prešiel na džudo, pri ktorom už zotrval.
Džudista nebol zlý, veď má aj čierny opasok. V sedemdesiatych rokoch ho trénoval v Petrohrade Anatolij Rachlin. V tréningovej skupine bolo viac džudistov. Dnes sa im darí tak dobre, že historik Mark Galeotti z Newyorskej univerzity, ktorý je považovaný za jedného z najväčších znalcov súčasnej Putinovej moci, nazval v roku 2014 celý režim v Rusku „džudokraciou“.
Putinovi džudisti
Pozrime sa teda bližšie na to, čo dnes robia šiesti Putinovi kamaráti, ktorí kedysi vynikali len tým, že boli dobrí v džude.
Bratia Arkadij a Boris Rotenbergovci sú vlastníkmi SGM Group, najväčšej ruskej firmy na výstavbu plynovodov a elektrických vedení. Obaja sú miliardári a patria k najbohatším mužom v Rusku.
Viktor Zolotov je veliteľ ruskej Národnej gardy a predtým bol šéfom Putinovej ochranky. Keď ho opozičný líder Alexej Navaľnyj obvinil z korupcie, Zolotov sa nechcel brániť argumentmi, ale fyzicky – súbojom. Navaľnému vo videu odkázal: „Dopustili ste sa urážky, čo sa v dôstojníckom prostredí neodpúšťa. Vyzývam vás na súboj do ringu alebo na tatami. Sľubujem, že z vás urobím pekne šťavnatú sekanú.“
Vasilij Šestakov bol v rokoch 2003 – 2016 jeden z najvplyvnejších poslancov Štátnej dumy a okrem iného vedie Medzinárodnú federáciu sambo, čo je šport, ktorému sa Putin venoval pred džudom. Putin je čestným prezidentom tejto organizácie, ktorú sponzoruje ruský Rosneft, hoci išlo o okrajový šport. Šestakov je spoluautor Putinovej knihy z roku 2002 Naučme sa džudo s Vladimirom Putinom.
Gennadij Timčenko je jeden z najvplyvnejších mužov v Rusku, podniká v plynárenskom priemysle, doprave aj stavebníctve. Jeho majetok sa pred vojnou odhadoval na 10 miliárd dolárov a je ešte bohatší ako Rotenbergovci. Je predsedom predstavenstva Kontinentálnej hokejovej ligy a prezidentom klubu SKA Petrohrad. Jeho meno ste mohli v posledných dňoch zachytiť, talianska polícia mu zhabala luxusnú jachtu. Postihovanie majetkov Putinových najbližších je súčasťou sankčných mechanizmov, ktoré Európska únia uvalila na Rusko po invázii na Ukrajine.
Igor Sidorkevič do roku 2016 riadil vojenskú políciu a v roku 2018 sa stal šéfom Ruskej antidopingovej agentúry. Spolu s Rotenbergovcami je dodnes vo výkonnom výbore Ruskej džudistickej federácie.
Putin bol dlho čestným prezidentom Medzinárodnej džudistickej federácie (IJF), zatiaľ čo Arkadij Rotenberg mal od roku 2013 pozíciu manažéra rozvoja IJF. Po invázii na Ukrajinu ich z týchto pozícií odvolali a Putinovi odobrali aj čestný čierny pás v taekwonde.
Zo športu opäť spravil nástroj propagandy
Šport bol v bývalom Sovietskom zväze jedným z najdôležitejších nástrojov propagandy počas studenej vojny. Išli na to veľké peniaze, od športovcov sa očakávali zlaté olympijské medaily, od hokejistov víťazstvá. Roky to fungovalo, po rozpade Sovietskeho zväzu sa však situácia rýchlo zmenila a úspechov ubúdalo.
V 90. rokoch bol na tom rubeľ zle a na propagandu v Rusku neboli peniaze. Alexandrovová to ilustruje na skutočnosti, že športové haly sa v tom čase premenili na obchody s textilom.
V týchto rokoch sa darilo viac-menej len tenisu, ktorý rád hrával prezident Boris Jeľcin. Jeho manželka tvrdila, že vstával aj o tretej ráno, aby si pozrel zápasy Australian Open, v ktorých hrali Marat Safin a Jevgenij Kafeľnikov. Jeľcinov osobný tenisový tréner Šamil Tarpiščev patril k najvplyvnejším funkcionárom v krajine. Ostatné športy však mali veľké finančné problémy.
Šport v Rusku bol v 90. rokoch prerastený „hrubokrkým“ organizovaným zločinom. Mafia sa vyhrážala aj hviezdam NHL, ktoré si často museli platiť za ochranu. „Ak zaplatíte prvý raz, nabudúce budete platiť ešte viac. Polícia nespraví nič. Žiadne pravidlá, žiadne zákony,“ povedal v roku 1994 olympijský víťaz Alexej Žitnik pre LA Times.
Útočníkovi Pavlovi Buremu, ktorý hral NHL, vybuchlo auto, prezidenta ruského hokejového zväzu Valentina Sycha v roku 1997 niekto zastrelil, jeho vrah sa nikdy nenašiel. Už vtedy sa hovorilo o prepojení legendárneho hokejistu Viačeslava Fetisova na mafiu. On aj ďalší víťaz Stanleyho pohára Valerij Kamenskij tieto podozrenia popierali.
Deväťdesiate roky sa skončili tým, že sa v ich posledný deň stal nečakane prezidentom vtedy aktuálny predseda vlády a bývalý poloprofesionálny džudista Putin. A ten sa hneď začal obklopovať športovcami.
Vo voľbách v roku 2016 sa do 450-člennej Štátnej dumy dostalo za jeho stranu Jednotného Rusko až 22 športovcov. Keď bolo tesne pred vpádom na Ukrajinu treba zdvihnúť ruku za to, aby Putin uznal nezávislosť samozvaných separatistických „republík“ na východe Ukrajiny, opäť ho podržali aj jedenásti športovci.
Bol medzi nimi Fetisov či biatlonista Anton Šipulin – brat slovenskej biatlonovej hviezdy Anastasie Kuzminovej. Putinovu športovú jedenástku spolu s nimi tvoria legenda šachu Anatolij Karpov, slávna krasokorčuliarka Irina Rodninová, Natalia Nazarovová, Sergej Čepikov, Artur Tajmazov, Rima Batalovová, Vladimir Kononov, Michail Terentjev a Dmitrij Pirog.
Ovečkin stratil kontakt s realitou
Ruský prezident športovcov ťahá do politiky, no ešte viac si dáva záležať na priazni aktívnych hviezd.
Koncom roka 2017 Putinovi klesali čísla v prieskumoch verejnej mienky a na pomoc mu vtedy prišiel najpopulárnejší ruský hokejista Alexander Ovečkin, ktorý celú svoju aktívnu kariéru strávil v NHL v tíme Washington Capitals.
Na svojich sociálnych sieťach zverejnil príspevok, v ktorom napísal: „Nikdy som neskrýval svoj postoj k nášmu prezidentovi, vždy som ho otvorene podporoval. Som presvedčený, že je nás veľa, ktorí podporujeme Vladimira Putina. Poďme sa teda spojiť a ukážme všetkým jednotné a silné Rusko.“
Zakončil to heštegom Team Putin, pod touto značkou sa k podpore začali pridávať aj ďalšie celebrity či bežní ľudia. Ovečkin tak vlastne odštartoval Putinovu predvolebnú kampaň – mesiac po jeho príspevku Putin oznámil, že chce zostať prezidentom.
Aj dnes, v čase agresie Putinovho režimu na Ukrajine, má Ovečkin na Instagrame profilovú fotografiu s Putinom. Slovne síce vojnu odsúdil, no zároveň dodal, že Putin je jeho prezident.
Za jeho postoje ho kritizovala česká hokejová legenda Dominik Hašek na Twitteri alebo slovenský majster sveta Michal Handzuš v rozhovore pre Sportnet.
Prečo Ovečkin Putina dlhodobo podporuje?
Nejde o peniaze, zavážilo to, že Putin do tohto hokejistu investoval čas a pozornosť. Už v mladosti správne odhadol, že z veľkého talentu bude mimoriadny športovec, a začal sa mu venovať.
„Prezident vám pravidelne telefonuje, popraje k narodeninám, zablahoželá k svadbe a dáva vám darčeky. Ak sa toto všetko deje už od vašej mladosti a nie ste príliš múdry, samozrejme, že budete podporovať Putina,“ povedal Vladimirovovej Dmitrij Navoša, ktorý založil web sports.ru, jedno z mála nezávislých športových médií v Rusku.
„Nechcem nazvať Ovečkina idiotom, ale nie je práve intelektuál. A navyše stratil kontakt s realitou. Rusko je totiž veľmi dobrá krajina pre bohatých ľudí. Pre Ovečkina, ktorý sem príde len na leto, je to skvelé miesto.“
Hviezdny hráč Washingtonu Capitals je najslávnejší, no ani zďaleka nie jediný podporovateľ Putina. Proti prezidentovi nevystupujú takmer žiadni športovci, pretože z nich urobil privilegovanú vrstvu. Výnimkou je hokejista Artemij Panarin.
„U nás stále prevláda názor, že o vláde nesmiete povedať nič zlé, pretože vás zavraždia alebo otrávia. Ale to by sa nemalo diať. V Amerike môže športová hviezda priamo kritizovať prezidenta a nič sa nestane. Môže tiež odmietnuť pozvanie do Bieleho domu. Tu je to nepredstaviteľné,“ povedal Panarin, ktorý zároveň na Instagrame podporil opozičného lídra Navaľného.
Následne jeho bývalý ruský tréner začal tvrdiť, že Panarin pred desiatimi rokmi udrel 18-ročnú ženu. Po takýchto problémoch Panarin verejne nijako nekomentoval dianie na Ukrajine.
Samotný Putin je veľmi slabý hokejista. Korčuľovať sa učil neskoro a na ľade pôsobí veľmi ťarbavo, no napriek tomu sa zúčastňoval na smutno-smiešnych zápasoch s ruskými hokejovými legendami, kde sa mu uhýbali obrancovia a brankárom sa nedarilo chytať jeho strely. Putin bol v týchto zápasoch vždy najlepší strelec. Napríklad v roku 2019 strelil osem gólov, ale zakopol o červený koberec.
To, že ho nechali streliť osem gólov, bolo pre jeho PR zjavne málo, pretože stránka Kremľa napísala, že dal gólov deväť, a v správe agentúry TASS ich už bolo desať.
Športové organizácie sa prizerali
Putin na propagandu využil aj organizovanie veľkých športových podujatí. Bývalý majster sveta v šachu a Putinov dlhoročný kritik Garry Kasparov v pondelok skritizoval športové organizácie za to, že sa stali nástrojom diktátorov.
„Nie som fanúšik funkcionárov v MOV alebo vo FIFA, pretože priamo alebo nepriamo udržiavajú kontakt s Putinmi tohto sveta,“ povedal Kasparov.
Počas posledných rokov funkcionári priklepli Putinovmu Rusku zimnú olympiádu v Soči 2014 aj Majstrovstvá sveta vo futbale 2018. Porušovanie ľudských práv ani klimatická kríza ich zas netrápili, keď pridelili tohtoročnú zimnú olympiádu Pekingu a majstrovstvá sveta vo futbale Kataru.
Odkaz posledných rokov bol taký, že veľké podujatia môže organizovať ktokoľvek, kto si za to zaplatí.
Veľmi neobstojí ani obhajoba, že v čase, keď Putinovi podujatia pridelili, nikto nemohol vedieť, čo sa z neho stane. O dejisku ZOH 2014 sa rozhodovalo v roku 2007 tesne po tom, ako mal Putin prejav na bezpečnostnej konferencii v Mníchove, ktorý bol komentátormi už vtedy interpretovaný ako začiatok novej studenej vojny.
Proti Soči pritom stáli dvaja silní demokratickí protikandidáti – rakúsky Salzburg a juhokórejský Pchjongčchang. Olympiáda sa pre Putina skončila v rámci Ruska veľkým úspechom, čoskoro sa však ukázalo, že za mnohými ruskými medailami je štátom organizovaný doping.
V posledný deň olympiády nariadil svojim vojskám anektovať Krym. Teraz, o osem rokov neskôr, začal inváziu na Ukrajinu štyri dni po skončení olympiády v Pekingu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
