Šialená Putinova diktatúra alebo civilizovaný svet, chceme pravidlá alebo chaos?

Autor je člen predsedníctva Aliancie, platforma Mosta-Híd

Od roku 2014 som svojich facebookových priateľov opakovane upozorňoval na ruské nebezpečenstvo číhajúce na európske hodnoty. Písal som, zdieľal som články o tom, ako sa Putin snaží pomocou falošných správ a dezinformačnou hybridnou vojnou destabilizovať Európsku úniu, ako podporuje krajne pravicové politické sily.

Téme som sa začal vážnejšie venovať, keď som videl, ako do demonštrantov strieľajú ostreľovači na kyjevskom Majdane, ako sa Putinovi tajuplní zelení mužíci vybrali „oslobodiť“ Doneck a ako anektovali Krymský polostrov bez prihliadnutia na pravidlá medzinárodného práva. Potom došlo k nasadeniu nervovej látky novičok a k zabitiu ľudí z opozície. Dozvedeli sme sa, že je tu niekto, kto si myslí, že na neho sa žiadne pravidlá nevzťahujú a môže si urobiť hocičo ako nejaký človek z podsvetia, ktorý sa cíti príliš silný. Takíto ľudia sú vždy veľmi nebezpeční.

Pred viac ako týždňom sme sa zobudili na to, že v susednej krajine vypukla vojna. Ten istý diktátor sa pod zámienkou „denacifikácie“ pustil do bombardovania civilného obyvateľstva – vrátane detí – a do ostreľovania jadrovej elektrárne. Už nič nie je sväté.

Paralelne s vojenským konfliktom však prebieha aj informačná vojna, v ktorej sa Kremľu viacerých podarilo presvedčiť, že je lepšie „nedráždiť medveďa“ a do celej veci sa nezapliesť.

Obyvateľov južného Slovenska vo veľkom ovplyvňujú aj správy maďarskej štátnej televízie. Tie hovoria, že ohľadom riešenia ruskej otázky existuje aj orbánovský úspešný „maďarský model“, ktorého najnovšou manifestáciou je „strategický pokoj“ prejavený vo veci ruskej invázie. Existovať síce existuje, ale nefunguje, tak ako nevyšla ani moskovská „mierová misia“ Orbána.

Bohužiaľ, pokojní nemôžeme byť ani zo strategického, ani z ľudského hľadiska. Nemali by sme sa správať ako deti, ktoré si počas hry zakryjú oči a myslia si, že sa stali neviditeľnými. Musíme sa pozrieť pravde do očí. V súvislosti s ukrajinskou situáciou sa svetoznámy historik Harari vyjadril, že ak odvrátime zrak a dovolíme, aby veľká ryba zožrala menšiu len preto, že je silnejšia a ona sa nateraz tak rozhodla, vykročíme spätnou cestou do džungle, kde je boj každodenným údelom. Terajší súboj sa odohráva medzi civilizovaným svetom a klubom primitívnych pästiarov, ktorým sú pravidlá ukradnuté. Po celom svete sa štáty, firmy a jednotlivci spojili na obranu prvého. Svojim deťom by som ho napriek všetkým jeho chybám tiež rád doprial.