Veda hovorí, že pomôže aj 10-minútová prechádzka. Šesť pohybových rád pre boj s úzkosťou a depresiou
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Dobrý deň,
pohyb a fyzická aktivita boli donedávna považované hlavne za prostriedok k lepšiemu fyzickému zdraviu. Stále viac odborných štúdií však ukazuje, že ide o mimoriadne efektívny nástroj aj v boji proti psychickým chorobám.
Práve pohyb sa totiž ukazuje ako najefektívnejšia prevencia a zároveň účinná liečebná metóda pri úzkosti a depresii.
Platí to dokonca aj pre tých, ktorí majú v otázke duševného zdravia horšie genetické predispozície.
Najnovší výskum zo Švédska ukazuje, že riziko depresií je u aktívnej populácie o takmer dve tretiny nižšie ako pri tých, ktorí žijú sedavým spôsobom života. K lepšiemu mentálnemu zdraviu pritom netreba vrcholové výkony, pomôže aj 10-minútová prechádzka.
Odborníci ponúkajú aj konkrétne rady, ako športovať tak, aby nás pohyb bavil, a vysvetľujú, čo presne sa pri aktivite odohráva v našom mozgu. Výsledkom je lepšia pamäť a sústredenie, vyššie sebavedomie či kvalitnejší spánok.
Výklus je pravidelný týždenný newsletter o behu, vychádza každý utorok a posielame ho aj e-mailom. Vypočuť si ho môžete aj ako podcast na kanáli Športové podcasty vo svojej podcastovej aplikácii.
Za pocit depresie či úzkosti ľudia často nemôžu, keďže ich nástup mnohokrát podmieňujú genetické predispozície. Štúdia z roku 2019 však ukazuje, že pohyb dokáže pomôcť aj jedincom s vrodenou nevýhodou. Ako konštatuje špecializovaný magazín Runner’s World, depresia skrátka „nemá rada pohyblivé ciele“.
Ďalšia štúdia, publikovaná vlani v septembri, prvýkrát presne vypočítala, ako výrazne klesá riziko úzkostných stavov, ak jedinec žije aktívne.
Výskum realizovali vedci zo Švédska, ktorí analyzovali údaje od takmer 400-tisíc ľudí, pričom sa zamerali na
