Povedzme si pravdu o alibizme vo vzťahu k Ukrajine
Ustupovať Putinovým vyhrážkam je smiešne: Putin si nemôže dovoliť svetovú vojnu typu Rusko proti všetkým.
Autor je filozof, publicista a bývalý politik
Dovoľte mi zopakovať posledné slová z môjho článku tu v Denníku N: „Sankcie, akokoľvek tvrdé, obsadeniu Ukrajiny nezabránia. Mali by sme iniciovať – ale rýchlosťou svetla – masívne dodávky vojenskej techniky a poradcov: permanentný letecký aj pozemný most so všetkým potrebným na udržanie bojaschopnosti ukrajinskej armády. Aj keby padol v najbližších hodinách Kyjev, je potrebné priamo na území Ukrajiny (keď nie inde, tak v Užhorode) vytvoriť sídlo ukrajinskej vlády a pripraviť masívnu protiofenzívu. To je však už na vojenských šaržiach. Na politikoch, aj tých slovenských, je iniciovať spolu s našimi susedmi, ktorí s Ukrajinou hraničia, aby ukrajinská armáda bola v krátkom čase schopná protiofenzívy. Sme vo vojne, treba uvažovať vo vojenských kategóriách.“
Napísal som to pred dvoma týždňami. V tomto zmysle sa doteraz neuskutočnilo nič, čo by stálo za reč. Abstraktné reči o vytvorení bezletovej zóny, ktorú navyše tak NATO, ako aj všetky mocnosti odmietajú. S alibistickým tvrdením: „Znamenalo by to tretiu svetovú vojnu“. A nielen s alibistickým, ale aj odstrašujúcim.
Odmietnutie pomoci Ukrajine sa zakrýva pláštikom zodpovednosti nerozpútať svetovú vojnu. Iste, mocnosti, ktoré by mohli odpovedať razantnejšou silou na ruskú agresiu, sú demokratickými štátmi, a tak v každom svojom kroku majú implicitne vloženú otázku, ako by zareagovali občania? Ale som si istý, že aj v USA, v EÚ či v Británii by si vlády vedeli razantnejší postup obhájiť. Nevidím však ani dostatočný tlak z občianskej spoločnosti a politických strán. Zaznamenal som jedine kritiku britskej opozičnej Labouristickej strany, ktorá opatrenia vlády Borisa Johnsona pokladá za nedostatočné.
Je tu aj široká legitimita daná na pôde OSN. Vyše 140 krajín hlasovalo proti ruskej agresii a aj veľká časť z tých, ktoré sa zdržali, agresiu odsudzuje, ale z rôznych „taktických“ dôvodov sa zdržali. Ako India alebo Juhoafrická republika. Iba na okraj, v Južnej Afrike je občianska spoločnosť, všetky médiá, politická scéna na strane Ukrajiny a jediným rušivým momentom sú správy, že sa s africkými utečencami z Ukrajiny zaobchádza diskriminačne, na čo by sme si aj my na Slovensku mali dávať pozor, lebo dnes potrebujeme na svojej strane celý demokratický svet, nielen „Západ“.
