Prvou obeťou vojny je pravda
Popri bagatelizácii je obľúbeným prostriedkom masovej propagandy, ktorý Putin pozná zo sovietskych čias, eufemizácia.
Autor je literárny vedec a prekladateľ
Pri pohľade na vojenskú agresiu rozpútanú Ruskom na Ukrajine, ktorá len za prvých desať dní priniesla tisíce obetí, môže znieť azda niekomu veta „prvou obeťou vojny je pravda“ trochu pateticky. Nazdávam sa však, že na nej treba trvať práve kvôli obetiam tejto vojny a práve preto, aby sme ďalšie vojny už nikdy nemuseli zažívať.
Vetu, že aj v prípade ruskej vojny na Ukrajine je prvou obeťou pravda, potvrdzuje napokon samotný fakt, že nie je možné nezávisle, t. j. s najvyššou možnou presnosťou, overiť počet fyzických obetí ani na strane napadnutých, ani na strane agresora.
Nie je to možné vzhľadom na vojnové dianie, ktoré sa v dôsledku statočnosti ukrajinského obyvateľstva bleskovo zmenilo z Putinom vysnívanej bleskovej vojny na tiahly boj a teraz sa v dôsledku tvrdošijnosti kremeľských „jastrabov“ mení na brutálnu materiálovú vojnu s archaickým obliehaním miest, kde je nemožné priebežne pozbierať a spočítať všetkých mŕtvych. Počty obetí, o ktorých hovorí jedna strana, sa však celkom logicky nemôžu zhodovať s počtami, o ktorých informuje druhá.
Je pochopiteľné, že Západ zdržanlivo posudzuje informácie o počtoch obetí zverejnené ukrajinskými orgánmi. Zdržanlivosť nevyplýva z podozrievavosti voči ukrajinskej strane, ale z momentálnej nemožnosti objektívne posúdiť straty na ľudských životoch v nekoordinovanej vojne a potom aj z úzkostlivosti, pokiaľ ide o zverejnenie údajov, ktoré by sa mohli neskôr ukázať ako nie úplne presné. Pokiaľ ide o ľudské životy, nenapraviteľnou krivdou by bolo pomýliť sa čo len o jednu jedinú obeť. Tento nekompromisný postoj k pravde o počtoch obetí je povinnosťou tretej strany. Pre dnes bojujúcich Ukrajincov nebudú zmárnené životy ich blízkych nikdy číslom, no ich konečný počet sa dozvedia, až keď z bojísk pozbierajú všetkých svojich mŕtvych. Približnosť počtu obetí je desivá v tom, že predstavuje stratu pravdy o presnom rozsahu ruskej agresie. Musíme sa uspokojiť s tým, že strata tejto pravdy je predbežná a v prípade, že čoskoro nedôjde k exterminácii celého ľudstva atómovými zbraňami, sa bude dať napraviť. Hoci to, žiaľ, nevráti životy tým, čo zahynuli, ich pozostalí a celý svet bude musieť v tomto prípade na pravdu počkať.
Azda ešte strašnejšiu smrť pravdy o vojne a jej obetiach však zažíva sám agresor, teda Rusko.
