Denník N

Tri príklady, ako k nám stále preniká Putinova propaganda: cez Blahu, Tarabu či Infovojnu

Politici Ľuboš Blaha, Tomáš Taraba a hlavná postava Infojny Norbert Lichtner priamo neobhajujú Putina, pomáhajú však jeho propagande vytvoriť informačný zmätok.
Politici Ľuboš Blaha, Tomáš Taraba a hlavná postava Infojny Norbert Lichtner priamo neobhajujú Putina, pomáhajú však jeho propagande vytvoriť informačný zmätok.

Šíritelia prokremeľskej propagandy sa aktuálne snažia vyvolať informačný zmätok, aby si bežný konzument vo výsledku povedal, že sa nedá nikomu veriť.

Čím viac peňazí sa vyzbiera, tým viac škôl na východe Slovenska dostane Magazín N o boji proti dezinformáciám. Príručku s názvom „Nedajte sa oklamať“ pripravuje Denník N, hlavným autorom je reportér Vladimír Šnídl.

Minulotýždňové zablokovanie webu Hlavné správy je na slovenské pomery bezprecedentným krokom, no putinovská propaganda sa medzi Slovákmi ďalej šíri, len to nie je na prvý pohľad také zjavné.

V tomto článku si všímame tri príklady z posledného týždňa.

1. Strana Smer a poslanec Tomáš Taraba rozšírili video s bývalým americkým dôstojníkom Douglasom Macgregorom, ktorý bez dôkazov obvinil Ukrajincov, že používajú civilistov ako „živé štíty“. Rovnaké obvinenia používa aj Putin, ku ktorému Macgregor dlhodobo inklinuje.

2. Poslanec Smeru Ľuboš Blaha opakuje zavádzajúce tvrdenie, že pozdrav „Sláva Ukrajine“ je nacistický. Priamo to korešponduje so snahou Kremľa ospravedlniť inváziu cez údajný boj proti nacistom.

3. Internetové rádio Infovojna prevzalo dezinformáciu, že Rusi údajne zničili na Ukrajine „biolaboratóriá ohrozujúce celý svet“. Šíriť to začali prokremeľské kanály už v deň invázie, aby aj takto vytvorili pôdu pre obhajobu ruského útoku.

Známy modus operandi

Takéto dezinformácie sa často predtým, než sa dostanú k slovenskému konzumentovi, viackrát podľa potreby spracujú. Ich šíritelia sa po takomto „prepratí“ informácií často schovávajú za to, že iba dávajú priestor „iným názorom“.

Tento typ propagandy priamo neobhajuje Putinovu agresiu, ide hlavne o to, aby vznikal informačný zmätok. Čitateľ či divák si má vo výsledku pomyslieť, že sa nedá nikomu veriť, lebo „pravda je niekde uprostred“.

„Cieľom ruského informačného pôsobenia je aj informačné a dezinformačné zahltenie publika, relativizácia pravdy a objektivity a presadenie motta ‚všetci klamú‘,“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hoaxy a propaganda

Vojna na Ukrajine

Slovensko

Teraz najčítanejšie