Kremeľ brutálne podcenil Zelenského, stal sa obeťou vlastnej propagandy, vysvetľuje bývalý diplomat viaznucu inváziu

Kremeľ podcenil ruskojazyčné obyvateľstvo na Ukrajine aj prezidenta Volodymyra Zelenského. Informácie z tajných služieb dostal Putin prefiltrované, myslí si český analytik a bývalý diplomat v Rusku Vladimír Votápek.

V rozhovore vysvetľuje, prečo Rusko napriek početnej aj technickej prevahe na Ukrajine nevíťazí. Prezident Vladimir Putin sa podľa neho aj napriek tomu môže pokúsiť prezentovať súčasný stav ako úspech.

Na čo sa v rozhovore ešte pýtame:

• Prečo Kremeľ nemal všetky informácie?
• Ako je možné, že Ukrajinu do takej miery podcenil?
• Zvýši Rusko svoju brutalitu na bojisku?
• Akými scenármi sa môže invázia na Ukrajinu skončiť?

Video: Zelenskyj: Zostávam v Kyjeve. Na Bankovej ulici. Nikam neodchádzam (s titulkami)

V Bielorusku prebehlo tretie kolo rusko-ukrajinských rokovaní, môže podľa vás priniesť hmatateľné výsledky? Rusi znovu zmenili požiadavky, hovoria o tom, že nechcú vstup Ukrajiny do NATO, chcú uznanie Krymu za súčasť Ruska alebo samostatnosť pre samozvané republiky na východe. Podľa niektorých zdrojov už netrvajú na odchode prezidenta Volodymyra Zelenského. Myslíte si, že Rusko zo svojich požiadaviek ustupuje?

Zmeny v požiadavkách nie sú dôležité. Na to sú tu rokovania expertných tímov, obe strany sa „oťukávajú“. Aj keby zotrvanie Zelenského skutočne pripustili, je to úsmevné. Môže to vyzerať ako ústupok, no nie je. Rovnako požiadavky na to, aby sa časť krajiny oddelila, nie sú vôbec jednoduché. Niečo také nemôžu len tak rozhodnúť nejakí vyjednávači. Je to neprijateľné.

Je to, ako keby si Hitler povedal, že si môžeme nechať prezidenta Beneša, ale musíme mu postúpiť všetko pohraničie. Mohlo by sa stať, že sa ukrajinské vedenie Ruska zľakne a tie územia mu postúpia, ako to urobilo Československo. Tu je však zjavné, že ukrajinská armáda je schopná sa brániť, ukrajinské vedenie sa nezľaklo. Požiadavky predstavujú vyjednávacie pozície, možno ich vziať na vedomie, no to je tak všetko.

Kde sa teda budú robiť nejaké kľúčové závery?

Na vyššej úrovni. Tu ide o expertné tímy, kde sa zoznamujú s pozíciami jednotlivých strán. Rozhodnutie musí prijať najvyššia štátna úroveň a o nejakom prípadnom postúpení územia nemôže rozhodovať len hlava štátu. Musí rozhodnúť parlament nejakou kvalifikovanou väčšinou.

Ukrajina je vo vojne a prepadnutá Ruskom. V záujme životov obyvateľov môže nakoniec pristúpiť na všeličo. No prijať záväzok nikdy nevstúpiť do NATO nejde, pretože nemôže hovoriť za budúce generácie a novú politickú reprezentáciu.

Podľa tureckej diplomacie sa majú 10. marca stretnúť ministri zahraničia Ukrajiny a Ruska Dmytro Kuleba a Sergej Lavrov. Považujete to za prelom?

Bol by to posun správnym smerom. Ani Kuleba a Lavrov nemôžu prijať žiadne rozhodnutie, no k hlavám štátov majú oveľa bližšie. Ak budú mať jasné inštrukcie, môže sa na ich stretnutí vyjednávanie posunúť. Ale nemusí. Rusi sú veľmajstri v diplomatickom kľučkovaní. Moskva by musela byť v situácii, v ktorej by vyložene chcela dosiahnuť nejakú dohodu. A pochybujem, že už v tej situácii je. Podľa mňa si stále robí nádej, že sa jej podarí situáciu vojensky zmeniť a zlepšiť si vyjednávacie pozície.

Čo by sa im muselo podariť?

Veľký vojenský úspech – dobytie nejakého mesta, obsadenie väčšieho územia, obkľúčenie Kyjeva a tak ďalej.

Nemáme si teda zmeny v požiadavkách vysvetľovať tým, že Rusko ustupuje od svojich pôvodných cieľov?

Presne tak. Skúša, čo sa im ešte podarí. Vezmite si dohodu s humanitárnymi koridormi, ktoré majú vyviesť civilné obyvateľstvo do Ruska alebo Bieloruska. To je neuveriteľná drzosť. Nie je to žiadny konštruktívny návrh. Je to provokácia a Moskve muselo byť jasné, že je to pre Ukrajinu úplne neprijateľné. Teraz však budú hovoriť: Vidíte tých zdrogovaných nacistov? Ani nechcú dovoliť ľuďom, aby sa evakuovali.

Aké podľa vás boli pôvodné realistické predstavy a ciele Rusov?

Chceli, aby sa z Ukrajiny nestal pozitívny príklad rozvoja demokracie. Putin a Rusko síce nie sú úplne dobrí manažéri, no tvrdia, že bránia ruský svet pred dekadentným Západom. Keby sa ukázalo, že sa Ukrajina dokáže integrovať do Európy a stať sa kandidátskou krajinou alebo členom EÚ, bola by to pre legitimitu Kremľa strašná rana. Preto Putin robí všetko pre to, aby Ukrajinu oslabil – ukradol Krym, vytvoril krvácajúcu ranu v podobe dvoch separatistických republík.

Samotná Ukrajina je, bohužiaľ, veľmi skorumpovaná. No od roku 2014 vybudovala akcieschopnú armádu, medzi Ukrajincami sa posilnila ich identita a stotožnili sa s materským štátom. Aj na východe krajiny sa ukázalo, že aj ruskojazyčná časť obyvateľov je proti Rusku a stojí za Ukrajinou. Najmä v oblasti Charkova. Bojujú proti ruskej armáde. Rusi bránia Charkov.

Vychádzal podľa vás Kremeľ od začiatku z chybných informácií o Ukrajine?

Zjavne vychádzali z chybných predstáv. Stali sa zajatcami vlastnej propagandy. Nedivím sa tomu. Celá spoločnosť a štátna správa sú veľmi skorumpované. Kvitne tam rodinkárstvo. Skutočná služba štátu ich nezaujíma, chcú si len zarobiť peniaze. Chcú teplé miesto a ísť dvakrát za rok k moru do Talianska a Turecka.

Buď teda spravodajské služby teraz fungujú zle, alebo niečo bráni tomu, aby sa k Putinovi dostali správne informácie.

Nepovedal by som, že fungujú zle. Tí ľudia však radšej hovoria to, čo od nich vedenie chce počuť, než to, čo vedeniu hovoriť majú. Dôvodom je okrem iného to, že celá štátna správa je prerastená alternatívnou výplatou. V mnohých štruktúrach dostávate od svojho nadriadeného ešte ďalšie peniaze, ktoré nie sú nikde registrované.

Stále si nedokážem predstaviť, ako je možné, že jedny z najsilnejších spravodajských služieb mohli takto podceniť situáciu. Ako si to vysvetľujete?

Takých chýb sa môžu dopustiť nielen americké, ale práve aj ruské spravodajské služby. Nezabúdajte, ako brutálne nás podcenili v kauze Vrbětice. Nehovorím o samotnom výbuchu, ale o minuloročnej českej reakcii. Ich postup bol úplne chybný a porážka, ktorú sme im uštedrili, by sa mala zapísať do dejín diplomacie. Úplne marginálna krajina, ako sme my, s nimi zohrala partiu, z ktorej sa nemôžu spamätať.

Zostalo im sedem diplomatov a 25 ďalších zamestnancov, rovnako ako nám v Moskve, a Rusi s tým nedokážu nič urobiť. Vôbec to tak nemuselo byť, stačilo, aby sa zmierili s vypovedaním svojich špiónov, čo bol náš prvý krok. Tým, že nám následne vypovedali diplomatov aj oni, sme im zastropovali počty, čím Rusi túto prestrelku prehrali.

Video: Všetko podľa plánu: Mŕtve deti, rozstrieľané bytovky a útok na jadrovú elektráreň (autorka: Martina Koník)

Čo sa teda mohlo teraz stať v ruských tajných službách, že Kremeľ situáciu na Ukrajine podcenil?

Ruské spravodajské služby by som nepodceňoval, pretože ich informácie mohol Putinovi filtrovať niekto ďalší. Informácie od operatívcov nedostáva, on dostane trikrát „precedený“ výstup. Zásadnou chybou bolo, že neodhadli podporu súčasnej ukrajinskej vlády. Ľudia sú solidárni s Kyjevom a vôbec nie s Moskvou, a to aj na východe, kde je väčšinovo ruskojazyčné obyvateľstvo. A teraz Rusi zabíjajú civilistov práve na východe Ukrajiny.

Služby taktiež zásadným spôsobom podcenili prezidenta Zelenského. Komika, ktorý na jednom videu akoby hral penisom na klavíri. Predstavte si päťdesiatročného ruského generála, ako sa na toto pozerá a hovorí si: „Tohto ‚fracka‘ dám dole za deň.“ A prestáva sa pozerať na nejaké ďalšie analýzy. Oni ho považovali za niekoho z inej reality, kto im vôbec nie je rovný. Brutálne ho podcenili, pretože teraz dokáže vystupovať úplne adekvátne.

Môže chcieť Rusko pre svoje dočasné „nevíťazenie“ z konfliktu nejako vycúvať?

To by som rád vedel. Putin to ešte stále môže urobiť. Na tom, zrejme podvrhnutom, stretnutí s letuškami povedal jednu zásadnú vec: „Všetko ide podľa plánu a ukrajinská vojenská infraštruktúra je prakticky zničená.“ Že to nie je pravda, je druhá vec. On môže hovoriť, že ciele svojej „špeciálnej operácie“ splnil.

Zatiaľ získal veľké územie na severe a v podstate prepojil Krym s Ruskom po pobreží Azovského mora. Aj to môže predať ako výsledok operácie. Potrebuje, aby sa mu vzdal Mariupol, a povie, že vytvoril Novorusko. Po prepojení separatistických republík s Krymom bude pokojne tvrdiť, že porazil nacistické zriadenie a Ukrajinci sa už o nič nepokúsia. Pokojne bude doma tvrdiť, že Ukrajina sľúbila, že sa nikdy nepripojí k NATO, aj keď to nebude pravda.

Viete si predstaviť, že Kyjev a medzinárodné spoločenstvo prikývnu na súčasné ruské požiadavky – uznanie Krymu, nezávislosť Donbasu a garantovaný neutrálny status Ukrajiny?

Určite s tým nikto nebude súhlasiť. A čo s tým môže Ukrajina robiť v praktickej rovine? Asi nie veľa. Takže môže dôjsť k podobnému scenáru ako v Nemecku, ktoré bolo rozdelené na východné a západné. Ukrajinci by potom museli trpezlivo čakať na obdobie, keď bude Rusko prechádzať ďalšou krízou a tie územia sa znovu budú chcieť pripojiť k tej možno už kvitnúcej a rozvíjajúcej sa civilizácii. Už to nebude na vojenskej, ale na civilizačnej sile.

Nemci si v čase rozdelenia museli priznať, že s východným Nemeckom nič neurobia, bolo obsadené Rusmi. Starali sa sami o seba, urobili hospodársky zázrak. Východní Nemci potom prišli sami a mali pravdu.

Je možné, že Rusko na bojisku zvýši brutalitu, aby pri rokovaniach mohlo vyvíjať väčší tlak?

Obávam sa, že áno a že to už urobilo. Z ich pohľadu ide o logický krok, pretože nedokážu obsadiť mestá. Ich pôvodný kalkul bol, že ich mestá budú vítať ako osloboditeľa, zvlášť v prípade Charkova, čo je „ruské“ mesto. Nestalo sa to a nastupuje iný plán, v rámci ktorého sa tie mestá pokúsia dobyť. To však bude pre Rusko znamenať ešte väčšie straty.

Pretože hneď ako vojdete tankmi do mesta, v každom pivničnom okienku sa môže schovávať niekto s granátometom a tank je stratený. Tanky zhoria jeden za druhým. Bez masívnych strát nedokážu mestá dobyť. Ďalšia možnosť je systematicky ničiť v jednotlivých mestách blok po bloku a vyháňať z nich ľudí, až nakoniec zostane len hromada sutín.

Trúfnete si teraz odhadnúť, ako by mohla invázia pre Ukrajinu dopadnúť? Aký je váš optimistický a aký pesimistický scenár?

Optimistický je, že nízka kvalita ruskej armády a vysoká korupcia pri rôznych armádnych zákazkách, ktoré podlamujú bojaschopnosť armády, spôsobia uviaznutie ruského útoku. Nepodarí sa im dobyť Kyjev ani Odesu. A nepodarí sa im zlomiť organizovaný odpor ukrajinskej armády.

Pesimistický scenár je, že sa im po dvadsiatich dňoch podarí vyradiť komunikačné línie, zbombardovať veliace strediská tak, že ukrajinská armáda nebude schopná bojovať ako organizovaný celok, a odpor sa rozpadne na nejaké časti. A tie postupne obkľúčia a zlikvidujú. Mám celkom obavy o jednotky na východnom fronte, kde by Rusom nemuselo dať veľa práce vytvoriť obrovské obkľúčenie, ktoré by zovreli. Je to všetko o tom, aké schopné je velenie a koľko im zostáva sily.

Úprimne povedané, rovnako zraniteľné sú teraz aj ruské vojská. Vždy obsadia veľmi dlhý a úzky úsek, ktorý priamo volá po tom, aby na nich zaútočili z bokov, prerušili zásobovacie kolóny, čelo nechali vystrieľať všetky náboje a potom si po nich pešo došli.