Naozaj sa „Západ“ poučil zo svojej histórie?
Dejiny sa neopakujú, Putin nie je Hitler a s historickými paralelami je to vždy trochu ošemetné. V mnohých veciach však naša súčasná situácia naozaj pripomína 30. roky.
Autor je historik, pracuje v Historickom ústave SAV,
zástupca šéfredaktora HistoryLab.sk, autor knihy Fašizmus
Historické paralely medzi 30. rokmi a situáciou tesne pred druhou svetovou vojnou, a agresívnymi krokmi Vladimíra Putina na medzinárodnej scéne sú súčasťou nášho verejného i odborného diskurzu už niekoľko rokov. V súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu sa len vyhrotili. Paralely však nikdy nie sú presné a robiť z nich akékoľvek závery, ktoré by sme mohli aplikovať na dnešnú situáciu, by bolo chybou.
Putler
Jeden môj dobrý známy, špičkový odborník na ruskú a európsku krajnú pravicu, Anton Šechovcov, pred pár dňami zverejnil na sociálnych sieťach položartovný status. Tvrdil, že kto hovorí, že Putin je fašista, uráža všetkých fašistov. Je to, samozrejme, hyperbola, no v istom zmysle je tento status pravdivý. Fašizmus je pomerne komplexná ideológia, ktorá má istú, nazvime to, „náplň.“
Fašisti sa vždy snažili vytvoriť alternatívu k modernému svetu. Tým, ktorí nechceli, nemohli alebo sa nedokázali cítiť komfortne v modernej pluralitnej demokratickej spoločnosti, poskytoval a poskytuje fašizmus (podobne ako komunizmus) alternatívny spôsob usporiadania spoločnosti a medziľudských vzťahov. O akú alternatívu ide a čo je jej nevyhnutným výsledkom, sme sa mali možnosť v našich dejinách už presvedčiť a verím, že ju tu nemusím pripomínať. Alternatívou však je. Korporatívny (stavovský) štát, tretia cesta medzi kapitalizmom a socializmom, nový fašistický človek, národ očistený od svojich nepriateľov, obrodený a znovuzrodený. Fašisti vedeli, čo chcú.
Na druhej strane je Putin, ktorého režim nič z toho nemá. Neposkytuje žiadnu alternatívu. Reči o slovanskej vzájomnosti a bašte konzervativizmu či pravice, ktoré občasne zaznievajú, sú dymovou clonou pre tých, ktorí nedokážu alebo nechcú vidieť skutočnosť. Dovolil by som si dokonca tvrdiť, aj keď to nemám podložené tvrdými dátami ani žiadnym výskumom, že väčšina z toho, čo na Slovensku o Rusku a Putinovi tvrdia jeho sympatizanti a obdivovatelia, nie je nič iné, než ich vlastné projekcie. To, čo chcú, aby Putin a Rusko pre nich boli a reprezentovali, nie to, čím sú Rusko a Putin v skutočnosti. Najpresnejšia charakteristika Putinovho režimu je pravdepodobne „autokratická kleptokracia“, ktorej cieľom je blaho vybranej skupinky oligarchov, nie ruského národa a už vôbec nie boj za konzervatívne hodnoty či vytváranie alternatívy ku „skazenému Západu.“
Hľadať za Putinovými krokmi racionálne kalkulácie alebo fašistickú ideológiu, či už to má byť fašizmus Alexandra Dugina, ktorý bol „v kurze“ v minulosti, alebo Ivana Iľjina, ktorý je populárny dnes, podľa všetkého pri Putinovi nedáva veľmi zmysel.
