Denník N

Putinovo sýrske testovanie: čo by mali teraz robiť Američania?

Ilustrácia - Vizár
Ilustrácia – Vizár

Putin je milovníkom bojových umení a jeho akcie v Sýrii sú v súlade s mnohými ich princípmi, vrátane dôležitosti rozhodujúceho úderu.

Na nedostatok podrobných pohľadov na to, čo a prečo Vladimír Putin robí v Sýrii, sa sťažovať nemôžeme. Väčšina analýz sa však obmedzene sústreďuje len na krátkodobý výhľad a možno je príliš negatívna, keď hodnotí pravdepodobné dlhodobé následky ruských akcií.

To, čo vieme, je, že sa Putin rozhodol pomôcť obliehanému režimu Bašára Asada. A to, že v súčasnosti na množstvo ozbrojených skupín, ktoré bojujú so sýrskymi vládnymi silami, padajú rakety a bomby, čo dáva režimu priestor spamätať sa, čo je účelom ruskej intervencie.
Nevynechá príležitosť
Aj napriek tomu, aký je Asadov režim zlý a nakoľko sa musí za svoje činy zodpovedať, v krátkodobom horizonte je tento výsledok pravdepodobne lepší ako pád režimu. Bolestivou pravdou dnešnej Sýrie je, že kolaps režimu by s veľkou pravdepodobnosťou viedol ku genocíde, ďalším miliónom vysídlených ľudí a zriadeniu takzvaného kalifátu v Damašku pod kuratelou Islamského štátu.

Putinove motívy sú predmetom špekulácií, ale zdá sa, že nechcel vidieť, ako padne dlhodobý ruský spojenec na Blízkom východe. Navyše, prezident nikdy nevynechá príležitosť pripomenúť svetu, že Rusko je hlavnou mocnosťou, ktorá je schopná a ochotná konať v rámci svojich záujmov. Je tiež možné, že sa snažil odviesť domácu pozornosť od klesajúcej ekonomiky a rastúcich nákladov na intervenciu na Ukrajine. Priaznivé výsledky výskumov verejnej mienky naznačujú, že sa mu to pravdepodobne darí.

Mnohí sa boja, že činnosť Ruska nielen predĺži brutálnu vojnu v Sýrii, ale aj posilní IS. To by sa naozaj mohlo ukázať ako opodstatnené, pretože nenávisť k Asadovmu režimu je jedným z jeho hlavných náborových nástrojov. A aspoň zatiaľ sa zdá, že je Islamský štát pre ruskú armádu len malou prioritou: zdá sa totiž, že útočí hlavne na iné protiasadovské skupiny.
Putinove limity
Máme správy o tom, ako sa IS presunul do oblastí, ktoré boli po ruských náletoch opustené. Rusko hrá rovnakú cynickú hru ako Asad: definuje vojnu ako voľbu medzi Islamským štátom a režimom, ktorý si, nech je akokoľvek chybný, naďalej zasluhuje podporu sveta.

Niektorí sa tiež obávajú, že demonštrácia ruskej asertivity je predzvesťou novej vlny takýchto intervencií, dokonca aj novej studenej vojny. To je však nepravdepodobné. Minimálne z toho dôvodu, že Rusko nemá dostatočné ekonomické a vojenské prostriedky, aby takú snahu udržalo na viacerých frontoch. Nie je jasné ani to, či sú Rusi pripravení zaplatiť za tento spôsob zahraničnej politiky vysokú cenu.

Celé to teda spočíva len na Putinovi. Ten je známym milovníkom bojových umení a jeho akcie v Sýrii sú presne v súlade s mnohými ich princípmi, vrátane dôležitosti rozhodujúceho úderu, ktorý neutralizuje oponentove sily a využije jeho slabosti.

Sila má však svoje limity. Ruská intervencia v Sýrii nemôže uspieť, ak úspech znamená zároveň umožniť Asadovmu režimu znovu získať kontrolu nad väčšinou územia. Putinova politika môže maximálne vybudovať relatívne bezpečnú enklávu. Aj tento cieľ sa však predraží, pretože IS sa stáva silnejším. A môže sa stať drahým pre samotné Rusko: je otázkou času, kedy do Moskvy prídu samovražedné atentáty, aký bol ten v Ankare.
Skutočná otázka
Skutočnou otázkou je, či Putin vidí posilnenie Asadovho režimu ako konečný cieľ alebo ako cestu k jeho ukončeniu. Ak je to to druhé – ak Putin premýšľa ako v šachu a plánuje niekoľko ťahov dopredu – potom je v určitom momente mysliteľný napríklad diplomatický proces, ktorý by Asada odstránil. Rusko by možno takýto proces podporilo – koniec koncov, Putin nie je známy pre svoju sentimentalitu. Naopak, mohol by byť za taký politický proces, ktorý by mu umožnil demonštrovať centrálnu úlohu Ruska vo formovaní budúcnosti Blízkeho východu.

Medzitým by USA a ostatní mali sledovať dvojakú politiku. Jednou cestou by bolo, keby urobili kroky k zlepšeniu rovnováhy pozemných síl v Sýrii. To znamená väčšiu pomoc Kurdom a tiež voľbu sunitských kmeňov, rovnako ako pokračujúce útoky na IS zo vzduchu.

Z tejto snahy by mali vzniknúť relatívne bezpečné enklávy. Sýria tvorená enklávami alebo kantónmi by možno bola v súčasnosti a pre najbližšiu budúcnosť najlepším možným výsledkom. Ani USA, ani nikto iný nemá nevyhnutný záujem na obnovení sýrskeho režimu, ktorý by kontroloval celú krajinu: podstatné je vytlačiť IS a podobné skupiny.

Druhou cestou je politický proces, v ktorom vlády USA a ďalších krajín zostanú otvorené k ruskej (a dokonca aj iránskej) účasti. Cieľom by bolo pomaly odstrihnúť Asada od moci a vytvoriť vládu, ktorá by mala prinajmenšom podporu jeho alavitskej základne a ideálne tiež podporu niektorých sunitov.

Takýto proces by mohol Putinovi pridať na prestíži. Bola by to cena, ktorú sa oplatí zaplatiť, ak to povedie k redukcii utrpenia v Sýrii, ako aj zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré predstavuje Islamský štát.

© Project Syndicate

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie