Denník N

Koniec Putinovho plynu

Minimálne 13 rokov vieme, že plyn a energie z Ruska sú bezpečnostné riziko, minimálne 30 rokov vieme, že plyn a fosílne zdroje energie nás existenčne ohrozujú.

Autor je poslanec Európskeho parlamentu a podpredseda Progresívneho Slovenska

Americký komentátor Thomas L. Friedman pred pár dňami napísal, že svet po útoku Putina na slobodnú Ukrajinu už nikdy nebude taký, ako bol predtým. Friedman opisuje svet, v ktorom sa šialený vladár púšťa do vojny v štýle osemnásteho storočia a jeho zločiny na svojich k internetu a sociálnym sieťam pripojených mobilných zariadeniach sledujú v priamom prenose miliardy ľudí. Imperiálne vojská stoja v konfrontácii s miliónmi influencerov a influenceriek. A prehrávajú. Prepojená svetová vojna.

Friedmanove slová platia aj v inom ohľade. Šialený a izolovaný Putin rúca základy starého sveta a ohrozuje tým nás všetkých. Ak chceme zvýšiť svoju šancu na prežitie, musíme sa novej situácii prispôsobiť. Hovorím predovšetkým o našej energetickej bezpečnosti.

Predovšetkým v Nemecku dlho prevažovalo presvedčenie, že najlepšou cestou k dosiahnutiu európskej bezpečnosti je „budovanie mostov“ medzi Európou a Sovietskym zväzom. Manifestáciou tohto princípu sa stalo budovanie plynovodov, ktoré mali priviesť zásoby zemného plynu zo sovietskej Sibíri do západnej a strednej Európy a prehĺbiť spoluprácu a prepojenosť dvoch veľmi odlišných svetov.

Dnes to už, žiaľ, neplatí. Naša závislosť od dovozu sibírskeho nerastného bohatstva sa ukazuje ako gigantické strategické ohrozenie. Rusko energetické zdroje dlhodobo zneužíva na svoje politické ciele a Európu vrátane Slovenska reálne vydiera a zneužíva. Smutnou realitou dňa je, že peniaze na tanky a lietadlá bombardujúce mier a slobodu chtivých ľudí na Ukrajine, sme Putinovi zaplatili my. Nič iné ako koniec závislosti od ruských zdrojov energie neprichádza v tomto momente do úvahy.

Áno, existujú zásadné logistické, finančné a politické prekážky nahradenia ruských zdrojov energie. Ale ako vraví bývalý slovenský premiér, ktorý nás zjavne zachránil pred osudom Ukrajiny, Bieloruska či Moldavska: „Kde je vôľa, tam je cesta.“

Najlepším riešením je zelená energia – tak elektrická, ako aj tepelná – a znížený dopyt vďaka zlepšeniu energetickej účinnosti domácností prostredníctvom napríklad lepšej energetickej efektivity budov. Sú to investície, ktoré dlhodobo presadzujem na ochranu klímy. Potvrdilo sa, že pri nich nejde len o ochranu našej budúcnosti, ale aj našej slobody. Investovať do nich v tomto momente znamená prežiť.

Niektorí zanovití popierači potreby odklonu od ruských zdrojov energie budú vykrikovať, že sa to teraz nestíha a my nemáme na výber. Pardon, minimálne 13 rokov vieme, že plyn a energie z Ruska sú bezpečnostné riziko, minimálne 30 rokov vieme, že plyn a fosílne zdroje energie nás existenčne ohrozujú. Bremeno nášho zaostávania v riešení problému na svojich pleciach nesú Fico a Pellegrini, ktorí za dlhé roky svojich vlád spravili v tejto oblasti holé nič (a niekedy aj horšie).

A hoci je pravda, že sa malo konať už dávno, neznamená to, že nie je dôvod konať teraz. A zabudnúť na „tranzičnú úlohu plynu”. Tá sa skončila, keď na Kyjev dopadli ruské bomby.

Vladimir Putin rozpútal v Európe peklo. Je našou povinnosťou spraviť všetko pre to, aby sme obmedzili jeho schopnosť viesť vojnu a súčasne zvýšili našu vlastnú bezpečnosť. Ak to vieme spraviť jedným ťahom, nesmieme už ani sekundu otáľať. Navyše ak peniaze, ktoré sme mu doteraz posielali za plyn, budú viac zostávať v našich regiónoch a pomáhať ľudom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Politici píšu

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie