Vojnoví utečenci sa nevrátia, ak bude na Ukrajine bábková vláda, hovorí premiérov poradca Eduard Buraš
Sedem rokov organizoval Dni Ukrajiny v Košiciach. Pre Košice od roku 2012 pracuje ako splnomocnenec pre cezhraničnú spoluprácu s partnerským mestom Užhorod a so Zakarpatskou oblasťou.
Aj predseda vlády Eduard Heger ho nedávno menoval za svojho poradcu pre cezhraničnú spoluprácu.
Všetky tieto aktivity sa Eduardovi Burašovi po ruskom útoku na Ukrajinu zliali do jednej – pomoc pre vojnových utečencov na oboch stranách hranice.
Aká je vaša úloha ako poradcu premiéra vo vzťahu k Ukrajine teraz počas vojny? Čo od vás predseda vlády očakáva?
Mapovanie aktuálnej situácie, ktorá je na oboch stranách hranice. Som tam každý druhý deň a zbieram informácie, aby sme na Slovensku vedeli adekvátne reagovať. Je rozdiel, či na ukrajinskej strane stojí v rade dvesto utečencov alebo 10-tisíc. Tie zložky na hraniciach sa síce informujú komplexne, ale sú aj dôležité informácie, ktoré mám priamo z miesta na druhej strane hranice. Stav u nich treba vyhodnotiť v zmysle, čo môžeme v najbližších hodinách či dňoch očakávať na Slovensku a ako na to primerane zareagovať.
Cez naše hraničné priechody prišlo doteraz okolo 150-tisíc utečencov, ale iba pár tisíc zatiaľ požiadalo o dočasné útočisko, o azyl žiada okolo 150 ľudí. Oveľa viac utečencov smeruje hlavne do Poľska, ale aj Česka – aj v prepočte na počet obyvateľov. Je Slovensko pre utečencov menej atraktívne?
Musíme vychádzať z údajov, ktoré tu boli ešte pred začatím vojny. Poliaci hovorili, že oficiálne u nich pracuje milión Ukrajincov. Ale neoficiálne je tam ďalší milión. V Česku je to plus-mínus 200-tisíc. U nás do 40-tisíc. Takže utečenci idú primárne za svojimi blízkymi či príbuznými v týchto krajinách. Mnoho ľudí ide cez nás len preto, že poľské priechody sú plné. Cez nás potom pokračujú do Poľska.
Takže nie sme pre nich menej zaujímavá tranzitná krajina?
V žiadnom prípade. To je prvá vlna, ktorá ide do istoty, na miesta, ktoré poznajú oni alebo ich známi. Navyše sú to zväčša ľudia, ktorí majú peniaze, mohli si dovoliť sadnúť do auta.
Prichádza však druhá vlna. Bez áut, bez finančných zásob, bez príbuzných
