Denník N

Prečo by mala Bratislava CP-čkárov lákať

Napriek miliarde eur utopenej v informatizácii štátnej správy neexistuje možnosť skrátka prísť a povedať – tu bývam, tu chcem platiť dane a tu budem aj voliť.

Prvý rok po voľbách väčšina politikov využíva na to, aby čo najrýchlejšie vybavila to najnepopulárnejšie, čo ich v úrade čaká. Platí to aj pre bratislavského primátora a starostov. S menšími či väčšími reputačnými škodami sa vymenia ľudia na kľúčových postoch a zvýšia sa dane. Ak má primátor dostatočnú podporu v zastupiteľstve, udeje sa to v podstate potichu, ak ju nemá, poslanci mu v tom patrične vymáchajú nos. To sa deje v Bratislave dnes.

Jedno z potrebných, no naozaj nepopulárnych opatrení je aj reforma parkovacej politiky, úspešne odkladaná všetkými, ktorí si vedeli predstaviť, čo ich čaká. Za vlády primátora Ftáčnika sa túto zmenu darilo starostom a poslancom magistrátu a miestnych častí blokovať niekoľko rokov. Prvý rok po voľbách je na takúto zmenu ideálny čas, a tak sa do toho naši zastupitelia s vervou pustili. Každý, ako vie. Niektorí o tom veľa rozprávajú, iní opatrne skúšajú a ďalší, ako napríklad starosta Petržalky Bajan, v tom cítia šancu minúť peniaze, ktoré mu v rozpočte nebudú chýbať, a presunúť ich do nejakej schránky.

Reforma parkovania má niekoľko cieľov. Prvý, ku ktorému sa radšej nikto nepriznáva, je obmedzenie nárastu počtu áut. Lebo ani nové parkovacie domy nevyriešia preplnené cesty. Druhý sú nejaké peniaze navyše (ideálne samospráve, menej ideálne pofidérnym koncesionárom). Tretí je nátlak na obyvateľov bez trvalého pobytu v Bratislave, aby si tento trvalý pobyt vybavili. Teda tiež peniaze, keďže počet prihlásených obyvateľov je základné kritérium na inkasovanie podielových daní od štátu.

Nie je to zlý nápad

Samotná reforma parkovania je z pohľadu verejného blaha výborná vec. Z pohľadu blaha osobného je to čistá katastrofa a záruka krvavých očí väčšiny motorizovaných voličov. Ubudnú parkovacie miesta a ešte sa za ne bude platiť. Viac či menej, ale bude. V Bratislave, mimo párčlenných spolkov nadšencov, prakticky neexistuje debata o verejných veciach a pohľad na mesto sa zvyčajne obmedzuje na konštatovanie kradnú a nič nerobia. Túto dvojku teraz doplní ešte formulka do*ebali parkovanie. Takéto niečo potrebuje vinníka. Niekoho, kto za to celé môže a dá sa naňho ukázať prstom.

Komunálni politici dlho hľadať nemuseli. Vzťah Bratislavčanov k CP-čkárom je ako vzťah Slovákov k Maďarom. Úplne bezproblémový až dovtedy, kým niekto nezačne prikladať polienka do pahreby. A niektorí politici úplne bez hanby hovoria, že za veľa áut v Bratislave môžu tí ľudia, pre ktorých samospráva nespravila už roky rokúce vôbec nič.

Proces získania trvalého pobytu sa pre ľudí bez vlastného bývania nijako nezjednodušil a jediná alternatíva je trvalý pobyt na miestnom úrade. To znie naozaj extrémne lákavo, pretože okrem vás tam majú trvalý pobyt ešte bezdomovci. Napriek miliarde eur utopenej v informatizácii štátnej správy neexistuje možnosť skrátka prísť a povedať – tu bývam, tu chcem platiť dane a tu budem aj voliť. CP-čkárov žije v Bratislave podľa odhadov 100- až 200-tisíc a ľahkým cieľom sú ešte z jedného jednoduchého dôvodu – nemôžu voliť v komunálnych voľbách.

Dožijeme sa starej Bratislavy

Bratislava rýchlo starne. Študentov a novej krvi kontinuálne ubúda a v súťaži s českými či ešte západnejšími metropolami už vlastne nemá veľmi čo ponúknuť. A už vôbec nie, keď je pre komunálnych hochštaplerov dôležitejšie dožiť volieb ako stav mesta o 10 rokov.

Keď mesto nebude k CP-čkárom ústretové, prestanú sem chodiť úplne a zanedlho bude z Bratislavy jeden veľký a chudobný domov dôchodcov, ktorých nebude mať kto živiť.

A ak vám to stále nedošlo, tí dôchodcovia budete vy.

Parkovanie v Bratislave

Teraz najčítanejšie