Denník N

Slovenská armáda potrebuje viac peňazí aj vojakov

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Ak si chceme vziať ponaučenie z vojny za našimi východnými hranicami, budeme musieť zvýšiť investície do obrany štátu.

Autor je štátny tajomník ministerstva obrany

Udalosti za posledné dva týždne znamenali bezpochyby najväčšiu zmenu v nazeraní verejnosti a politikov na otázky obrany a bezpečnosti za posledných niekoľko dekád. Po rokoch nezáujmu a apatie v súvislosti s čímkoľvek, čo má hocijakú súvislosť s vojakmi či vojnou, sa zrazu ľudia začali zaujímať o veci, ktoré boli donedávna pre mnohých odborníkov z tejto oblasti až nemysliteľné:

Ako sú pripravené naše ozbrojené sily na prípadnú vojenskú agresiu?

Akú máme vojenskú techniku a čo s ňou dokážeme robiť?

Ako je zabezpečená prípadná vojenská pomoc zo zahraničia?

Ako máme zabezpečené niektoré objekty alebo zariadenia?

Ako je spoločnosť pripravená na prípadný vojenský konflikt na našom území, teda koľko máme objektov civilnej ochrany (bunkrov), ako sú pripravené a ako je informovaná verejnosť o krízových plánoch?

Ako individuálne postupovať pri ochrane života, obydlia či majetku, prípadne ako je zabezpečená distribúcia ochranných pomôcok a liečiv v prípade krízy?

Je až dojímavé počúvať tieto otázky veľakrát od ľudí, ktorí ešte donedávna popierali akúkoľvek potrebu zvyšovania výdavkov na obranu, argumentovali ich zbytočnosťou, nepravdepodobnosťou akéhokoľvek konfliktu či vážnej krízy. Ktorí hovorili, aby sme radšej investovali do zdravotníctva, školstva či sociálnych vecí. A ktorí veľakrát jedným dychom odmietali zahraničnú vojenskú prítomnosť u nás či užšiu obrannú spoluprácu Slovenska so svojimi spojencami.

Dnes je to irelevantné. Netreba sa príliš vŕtať v minulosti a analyzovať dôvody tohto stavu. Podstatné je to, aby sme konečne začali robiť správne veci. Aby sme napĺňali odporúčania, ktoré nie sú ani nové, ani prevratné. Len doteraz nenachádzali príliš širokú podporu a boli chápané ako témy na debaty úzkej skupiny expertov, často označovaných za vojnových jastrabov či dokonca štváčov. Teda robiť správne veci bez toho, aby sme sa pri každej jednej pozerali okolo seba, zisťujúc, či s nimi všetci súhlasia a či náhodou nie je niekto, kto by ich mohol spochybniť.

Dnes je preto evidentné, že ak budeme chcieť brať vojnu za našimi východnými hranicami vážne, budeme musieť zvýšiť investície do obrany štátu. Slovenská republika až do roku 2014/2015 oscilovala v tejto disciplíne okolo jedného percenta HDP, čo bol odraz preferovania iných priorít a odsunutia bezpečnosti štátu na druhú či tretiu koľaj. Anexia Krymu Ruskom a začatie dlhodobého konfliktu na východe Ukrajiny znamenali čiastočnú zmenu tohto kurzu. Najmä vďaka tlaku iných spojencov a z menšej miery vďaka domácemu uvedomeniu došlo do roku 2020 k postupnému nárastu na približne 1,6 percenta. Od roku 2020 sa podarilo obranné výdavky ďalej zvýšiť a rozpočet na tento i ďalšie dva roky bol zastabilizovaný okolo čísla 1,8 percenta, ambícia dosiahnuť dlhodobo odporúčané dve percentá HDP sa však stále nenaplnila.

V odraze udalostí uplynulých dní sa však táto hodnota javí ako nevyhnutné minimum, nie ako dostatočné maximum, ako to bolo vnímané ešte pred pár týždňami. Debata o rozpočte pochopiteľne nie je ľahká, lebo zvýšenie v jednej oblasti znamená uskromnenie v inej. Špeciálne v čase nejasných ekonomických predikcií nielen v dôsledku novozavedených sankcií voči Rusku, ale aj v dôsledku inflačného vývoja posledných mesiacov či utlmenia ekonomík v dôsledku pandemickej krízy. Ale Ukrajinci na bojisku dnes asi najlepšie chápu, že diskusia o rozvoji štátu môže prebiehať len vtedy, keď vôbec nejaký štát máte. A keď si ho ubránite.

Dnes je okrem toho evidentné, že musíme urýchliť modernizačné projekty ozbrojených síl. Tie sú napriek enormnej snahe súčasného vedenia ministerstva obrany stále relatívne pomalé. Narážajú totiž nielen na otázku financovania, ale aj na množstvo administratívnych a byrokratických bŕzd, ktoré robia celý proces ťažkopádny a zdĺhavý. Nehovoriac o doterajších neustálych pochybnostiach z rôznych kruhov o tom, či je daný projekt potrebný, či ho nemôžeme odložiť, či nevieme nájsť lacnejšie alternatívy a či vlastne vieme, čo a prečo kupujeme.

Za uplynulé dva roky došlo k podpisu kontraktu na nákup radarovej techniky z Izraela, akvizícii ďalších dvoch vrtuľníkov Black Hawk pre vzdušné sily, posilneniu úsilia na príchod nových stíhačiek F-16, rozbehnutiu projektov na rozsiahlu obmenu pásových i kolesových vozidiel, ktorých výber dodávateľa sa očakáva v priebehu niekoľkých mesiacov, zrýchleniu dodávok i financovania nových húfnic Zuzana 2, investíciám do časti staršej techniky pozemných síl na jej udržanie, rozsiahlym investíciám do osobnej výstroje a vybavenia vojakov, ako aj rozbehnutiu projektov obmeny ručných zbraní, nákladných vozidiel, cvičných lietadiel či bezpilotnej techniky. Napriek tomu sa nedá očakávať, že kvalita našich ozbrojených síl sa zmení zo dňa na deň. O to viac, že v mnohých oblastiach sme sa vyhýbali potrebným krokom desaťročia. Projekty vyzbrojovania trvajú dlho a zvyčajne od rozhodnutia až po príchod techniky k príslušným jednotkám ubehne niekoľko rokov. Je preto potrebné tieto procesy zrýchliť na všetkých úrovniach tak, aby čas „obrannej neistoty“ našich ozbrojených síl bol skrátený, ako sa len dá.

Dnes je preto tiež evidentné, že sa vzhľadom na poddimenzované investície do našich ozbrojených síl za posledné tri dekády nezaobídeme bez zahraničnej pomoci a prítomnosti zahraničných síl. Som rád, že rozhovory o jej forme sú veľmi rýchle a dynamické. A som vďačný Česku, Nemecku, Holandsku, Slovinsku, Poľsku a USA, že majú záujem posilniť našu bezpečnosť a vyslať na naše územie svojich vojakov a techniku. Vláda tento týždeň schválila mandát na prítomnosť dokopy 2100 vojakov z týchto krajín (verím, že toto rozhodnutie čoskoro potvrdí aj parlament), a hoci ich príchod bude postupný a nemusí byť tento mandát naplno využitý, bude to znamenať výrazné posilnenie odstrašenia a obranyschopnosti Slovenska. Aj vďaka tomu, že ako súčasť mnohonárodnej bojovej skupiny k nám už vo veľmi krátkom čase niekoľkých týždňov vyšle Nemecko protiraketový systém Patriot a USA radary Sentinel, ktoré zásadným spôsobom zvýšia ochranu nášho vzdušného priestoru. A nebuďme prekvapení, keď tej techniky bude podstatne viac. Nie preto, že by nás chcel niekto zo spojencov obsadiť, lebo nemá nič lepšie na práci, ale preto, že ochrana nášho územia je pre nich tiež najlepšou ochranou ich vlastných obyvateľov.

Mimochodom, ak hovoríme o počtoch vojakov, je tu ešte jeden aspekt. Ozbrojené sily SR mali ešte do konca minulého roka maximálne 14 100 vojakov, a to vrátane vojenskej polície, kadetov či vojakov vyčlenených na plnenie úloh na ministerstve. Toto číslo bolo výsledkom postupného viac či menej radikálneho znižovania, čo bolo odrazom transformácie z čias studenej vojny, ako aj neskoršej profesionalizácie armády. Od roku 1993 tak došlo k zredukovaniu dovtedajších približne 40-tisíc najprv na asi polovicu a neskôr na spomínaných 14-tisíc. Naproti tomu v dôsledku vstupu Slovenska do NATO v roku 2004, ale aj v súvislosti s riešením úloh v krízovom manažmente štátu došlo k nabaľovaniu nových úloh, na ktoré už doterajšie počty veľmi ťažko reagujú. Preto som rád, že sa po dlhom čase podarilo koncom minulého roka dosiahnuť dohodu na navýšení počtu profesionálnych vojakov o takmer 900, čím do konca roka 2022 stúpne ich celkový počet na bezmála 15-tisíc. Plány rozvoja ozbrojených síl však s ohľadom na súčasné hrozby počítajú s ďalším navýšením a je potrebné, aby sa tieto plány premietli aj do reality.

Otázky z úvodu článku však jasne potvrdzujú, že obrana štátu nie je len otázkou samotných ozbrojených síl či rezortu obrany. Potrebujeme rozvíjať celý bezpečnostný systém, to znamená nezabúdať na zložky civilnej ochrany, polície či hasičov. Ale rovnako tak systematicky pracovať s obyvateľstvom na jeho pripravenosti, vzdelávaní a celkovej odolnosti, na rozvoji aktívnych záloh či iných dobrovoľných skupín a podobne. Jednoducho na všetkom tom, čo sme za desaťročia zanedbali, či už s ohľadom na fiktívnu dlhodobú predstavu o mieri v Európe, alebo z dôvodu nedostatku financií či iných zdrojov.

Takže ocitli sme sa v novom svete, kde rozhodnutia musia byť robené rýchlo a bez zaváhaní. Našou úlohou je zabezpečiť, aby všetky boli dobre vysvetlené a zargumentované a aby sme sa vyhýbali prípadným chybám či zakopnutiam. Napriek tomu som presvedčený, že nasledujúce roky by mali byť pre našu obranu také prelomové ako žiadne predtým. Kiežby to nebolo za cenu zbytočných ľudských obetí kúsok za našimi hranicami a za cenu ohrozenia celistvosti nášho východného suseda.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Politici píšu

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie