Nezvládame to, hovorí primátor Ľvova a prosí zahraničie o pomoc s utečencami

Vyše 700-tisícové mesto Ľvov je jeden z hlavných železničných uzlov Ukrajiny, kam denne smerujú evakuačné vlaky z Kyjeva, Charkova a ďalších častí krajiny zasiahnutých vojnou. Je zároveň hlavným vlakovým a autobusovým spojením s Poľskom, kam aktuálne odchádza väčšina utečencov z Ukrajiny.

Cez ľvovskú vlakovú stanicu denne prechádza 30- až 40-tisíc ľudí. Slovenský dobrovoľník Ján Horňák, ktorý bol už viackrát vyzdvihnúť ľudí, ktorí sa nemohli dostať z Ľvova do Poľska, bol zo situácie na vlakovej stanici zhrozený. Mesto mimoriadnu situáciu podľa neho vôbec nezvláda. „Prichádzajú vlaky jeden za druhým a ľudia sa idú na nástupištiach doslova udupať. Ten hromadný exodus mi pripomína evakuáciu Aleppa, neviem to porovnať s ničím iným,“ hovorí.

„Videli ste to obrovské mravenisko na stanici v Charkove? Ešte aj tam sa mi zdalo, že urobili všetko pre to, aby mohli mamy s deťmi odtiaľ odísť. No to, čo som uvidel vo Ľvove, nemá obdobu. Mnohí ľudia sa nedostanú do niekoľkých vlakov po sebe a potom musia nocovať na stanici.“

Prekvapilo ho, že na stanici nevidel hasičov ani zdravotníkov. „Policajti sa o nič nestarali. Mamičky s bábätkami na rukách sa v noci pohybovali po stanici. Ja som odišiel okolo polnoci, žiadne vlaky už vtedy nešli a neviem si vôbec predstaviť, kde ľudia trávia noc – veď mrzne.“

Podobne situáciu opísal aj vysokoškolský učiteľ Oleksandr Kulyk, ktorý bol odprevadiť svoju rodinu na cestu do Poľska. V rade na evakuačný vlak strávili osem hodín. „Za tento čas odišlo do Poľska najmenej päť vlakov. Ale my sme stále stáli v podchode. Bolo chladno. Ľudia začali byť nervózni. Už nebolo možné vyjsť z radu, aby ste si natiahli nohy – možno by vás už nepustili späť. Neustály krik žien, že sa niekto predbehol v rade. Plač detí. Posledný vlak do Poľska mal v ten deň prísť o pol hodinu. Ďalší mal ísť až ráno. Museli by sme prenocovať v tom chladnom tuneli napchatom ľuďmi.“

Keď prišiel posledný vlak, v podchode vypukla panika. „Bál som sa, že mi udupú deti. Snažili sme sa držať pri stene, manželka bola vpredu, ja vzadu, deti v strede, aby sme ich v prípade, že by sa niečo stalo, prikryli telom,“ napísal Kulyk.

Podľa neho dobrovoľníci vo Ľvove robili všetko pre to, aby utečencom pomohli. „Neustále roznášali zadarmo teplý čaj a kávu, polievku, koláče, pomáhali zdravotne postihnutým, ženám s deťmi. Na ulici boli vykurovacie telesá, mobilné záchody, miesta, kde ste si mohli dať teplé jedlo.“

Ján Horňák je však presvedčený, že nápor utečencov by vo Ľvove zvládli oveľa lepšie, ak by im zaistili možnosť dopraviť sa k hraniciam aj južnou cestou – na hraničné priechody so Slovenskom alebo s Maďarskom. „Chápem, že záujem o tieto smery možno nie je veľký, keďže až okolo 90 percent ľudí smeruje do Poľska, ale určite by mnohým pomohlo, keby mali aj túto možnosť.“

Pomoc nepotrebujeme v zahraničí, ale tu

Krátko pred útokom Ruska na Ukrajinu primátor Ľvova Andrij Sadovyj hovoril, že mesto je na vlnu utečencov pripravené. „Sme pripravení zvládnuť minimálne 100-tisíc a maximálne 200-tisíc utečencov,“ povedal 23. februára. „Pokiaľ ide o Ľvovskú oblasť, môže to byť až milión ľudí.“

Mesto však v tieto dni už prekročilo hranicu 200-tisíc prijatých utečencov a primátor vo výzve adresovanej medzinárodným organizáciám varoval, že situáciu bez pomoci nezvládnu.