Snežka čaká na mamu, Matej si vzal dovolenku, Lamia využila prázdniny. Príbehy piatich ľudí, ktorí pomáhajú na hraniciach

Bez dobrovoľníkov by to dnes na hraniciach s Ukrajinou nefungovalo. Desiatky ľudí pomáhajú s batožinou, rozdávajú jedlo, deky či hygienické potreby, varia polievky a perkelt, aby mali ľudia utekajúci pred vojnou teplé jedlo.

Pomáhajú s prekladom a informujú o doprave či o tom, čo im na Slovensku môžeme ponúknuť.

Niektorí prišli v rámci školy, iní si vzali dovolenku alebo využili prázdniny. Sú tu aj ľudia, ktorí pred pár dňami sami prešli hranice a teraz pomáhajú ďalším. Stoja hodiny na hraniciach, aby pomohli. Sme vo Vyšnom Nemeckom, je jeden stupeň nad nulou. Už sa zotmelo a svietia tu len silné reflektory, dobrovoľníci majú na čiapkach otvor, kam si môžu dať svetielko.

Snežana, budúca pilotka z Kyjeva

Snežana – alebo Snežka, ako ju volajú – chodí ako dobrovoľníčka väčšinou na nočné služby, pomáha s prekladom, smeruje ľudí, kam sa majú presunúť. Dnešok je pre ňu špeciálny, prišla skôr ako inokedy – dnes čaká, kedy cez hranicu príde jej mama so súrodencami.

Snežka pochádza z Kyjeva, pol roka už v Košiciach študuje za dopravnú pilotku. S mamou si telefonujú, ukazuje nám na mobile GPS súradnice, ktoré jej poslala. „Keď príde evakuačný vlak, stojí tam v rade aj tisíc ľudí. Je to hrozné, je tam zima. Zatiaľ čakajú v autobuse, kde je teplo, majú vodu aj jedlo.“

Video: Ukrajinka študuje u nás za pilotku, teraz pomáha na hranici (autorka: Michaela Barcíková)

Na Slovensko by mala prísť Snežkina mama a jej súrodenci – okrem najstaršieho 22-ročného brata, ktorý počas všeobecnej mobilizácie musí zostať v krajine. Snežka je druhá najstaršia v rodine, má 19, jej ďalší súrodenci 14 a 17 rokov. „Brat aj otec ostali na Ukrajine,“ hovorí. Zatiaľ nebojujú, keď bude situácia horšia, budú musieť.

Rodina sa najskôr z Kyjeva presťahovala do susednej dediny,