Európa sa zobudila. Hľadá spiace teroristické bunky

Protiteroristické operácie vo Francúzsku, Belgicku a Nemecku, zvýšenie stupňa ohrozenia vo viacerých európskych krajinách, urýchlené prijímanie novej protiteroristickej legislatívy, posilnenie ochrany citlivých objektov a komunít, debaty o tom, ako lepšie zdieľať spravodajské informácie. To všetko sa deje viac ako týždeň po útokoch vo Francúzsku, ktorých hlbšie vyšetrovanie ukázalo, že terorizmus Európu ohrozuje oveľa zásadnejšie, ako si Európania  pripúšťali.

Európske spravodajské služby teraz horúčkovito pracujú na tom, aby dostali aspoň približný obraz toho, kde je najväčšie nebezpečenstvo a nakoľko je akútne. Paralelne s tým protiteroristické jednotky zasahujú proti ľuďom, o ktorých predpokladajú, že sa chystajú spáchať teroristické útoky. To je prípad zatýkaní z posledných dní vo Francúzsku, Belgicku či Nemecku. Vo väzbe skončilo viac ako dvadsať ľudí, nie všetkých však obvinili.

Nemenovaný zdroj zo západných spravodajských služieb CNN povedal, že na Francúzsko, Belgicko, Holandsko a Nemecko by mohlo byť pripravených zaútočiť 120 až 180 ľudí združených v dvadsiatich spiacich teroristických bunkách. Bezprostredne sú podľa neho v ohrození Belgicko a zrejme aj Holandsko. CNN tiež tvrdí, že európske spravodajské služby sa sústreďujú hlavne na ľudí, čo sa vrátili z bojov v Sýrii.

Päť nebezpečných zón

Šéf Europolu Rob Wainwright BBC povedal, že v Európe je „niekoľko tisícok potenciálnych teroristov.“ Denník Guardian zase identifikoval päť krajín, ktoré sú v najväčšom ohrození. Podľa jeho analýzy sú to Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia a Holandsko. Spája ich to, že stovky ich občanov bojujú v džiháde v zahraničí.

Spolu s vyhľadávaním potenciálne nebezpečných ľudí, sa vo viacerých západoeurópskych krajinách pripravuje zmena legislatívy tak, aby sa útokom dalo predísť. Ako pripomína Washington Post, sú to krajiny, ktoré sú hrdé na svoju toleranciu a princíp ži a nechaj žiť. Navrhované zákony však budú znamenať istú stratu súkromia, väčšie právomoci pre políciu, výraznejšiu kontrolu nad životmi občanov.

Belgicko pripravilo dvanásť nových opatrení, ktoré napríklad zjednodušia proces odňatia občianstva za činy súvisiace s terorizmom, zlepšia identifikáciu ľudí, čo uvažujú o odchode do džihádu, skomplikujú financovanie terorizmu, obmedzia šírenie nenávistnej ideológie vo väzeniach a zlepšia prácu spravodajských služieb.

Francúzsko ide efektívnejšie uplatňovať normu prijatú ešte minulý rok, ktorá umožňuje zrýchlené súdne konanie v prípadoch súvisiacich s podporou terorizmu. Podobne ako Belgicko chce zamedziť šíreniu radikálnej ideológie vo väzniciach a to napríklad izoláciou niektorých väzňov. Francúzsky premiér Manuel Valls tiež spomenul zlepšenie monitorovania potenciálnych teroristov.

Problémom je aj to, že teroristi sa vedia veľmi dobre vyzbrojiť a že dostatočne nefunguje kooperácia medzi európskymi spravodajskými službami a zdieľanie informácií je neefektívne. Britský premiér David Cameron by zase chcel, aby spoločnosti ako Facebook, Google, či Apple viac spolupracovali s vládami pri identifikácii potenciálne nebezpečných komunikácií.

Len žiadnu paniku

Spolu s týmito opatreniami sa však európski lídri snažia verejnosť upokojovať, že nie je dôvod na paniku a hystériu.

„Nemyslím si, že je potrebné, aby sa kyvadlo vychýlilo smerom k invazívnym bezpečnostým opatreniam,“ povedal včera po stretnutí s americkým prezidentom Barackom Obamom Cameron.

Šéf nemeckej domácej spravodajskej služby Hans-Georg Maassen si tiež myslí, že treba postupovať pokojne. „Musíme situáciu zvládať so zmyslom pre propocie. Panika a hystéria nepomáhajú. Treba tiež oddeliť zrno od pliev.“