Od trosiek k ruinám: ako štvrťstoročie podnikám výpravy do skanzenu ruského imperializmu
Môžeme pochopiť militantnú Putinovu kleptokraciu bez pochopenia bizarností každodenného života v postsovietskom priestore?
Tak dobre, povedzme si niečo o najväčšej geopolitickej katastrofe. Tá sa odohrala inak, ako sa nás Vladimir Vladimirovič snaží presvedčiť. Udiala sa tesne pred koncom 20. storočia, a to tým, že sa tento muž stal posledný deň roku 1999 prezidentom Ruskej federácie.
Z trosiek Sovietskeho zväzu malo vzápätí povstať staronové impérium, no skončilo sa to, ako vždy, iba ďalšími ruinami.
Dnešná krutosť ukrajinského ťaženia vyrástla na podhubí ruskej duše ubitej pocitom, že stratila svoj pocit veľkosti, že jej ho niekto odcudzil.
Dlhé roky jazdím do centra aj rôznych periférií impéria. Moldavsko, Podnestersko, Ukrajina, Rusko, Gruzínsko, Arménsko, Náhorný Karabach, Kazachstan. Poviem vám niečo o stakančikoch a butyločkach, o bábuškach a soldatikach, o kozmických snoch svetovlády utopenej vo vodke a v hneve.
Zakarpatská rozprávka
„Môj tretí syn pracuje na vašej hranici v Užhorode. Viete, on je v KGB. Ale to mu nepovedzte, to je tajné,“ dôverne mi v roku 1996 pošepol
