Denník N

Namiesto zbraní majú fotoaparáty: Z fotografov na Ukrajine sa z večera do rána stali vojnoví reportéri

Žytomyr. Foto - Viačeslav Ratynskyj
Žytomyr. Foto – Viačeslav Ratynskyj

Z ostreľovaných miest ukazujú svetu, ako vyzerá „špeciálna operácia“ Ruska. „Som presvedčená, že ani v Európe ešte všetci nevedia, čo sa deje,“ hovorí kurátorka Kateryna Radchenko, ktorá ich fotky šíri do sveta.

Volodymyr Petrov má tridsaťtri rokov a žije v Kyjeve. Sedem rokov pracoval ako fotograf pre Kyiv Post. Ako fotoreportér zažil zblízka revolúciu na Majdane, anexiu Krymu aj ozbrojený konflikt v regiónoch na Donecku a Luhansku. Koncom minulého roka v novinách skončil. Rozhodol sa venovať práci v IT sektore, čo aj pôvodne vyštudoval.

O piatej ráno 24. februára ho však v hlavnom meste Ukrajiny zobudili výbuchy a odvtedy je opäť fotografom. Nie je sám. V mestách po celej Ukrajine ostali aj ďalší dokumentaristi, ktorí sa rozhodli vstúpiť na front s cieľom robiť to, čo vedia najlepšie: zaznamenávať skutočnosť.

„Takmer žiaden z nich nebol vojnovým fotografom, väčšina z nich sa stala vojnovými fotografmi z večera do rána,“ hovorí Kateryna Radchenko, kurátorka a zakladateľka medzinárodného fotografického festivalu Odesa Photo Days.

V týchto dňoch by pripravovala program ôsmeho ročníka, ktorý mal byť v máji. Namiesto toho je v spojení s fotografmi naprieč Ukrajinou a snaží sa ich zábery dostať ďalej do sveta. Výber z nich ponúkame na stranách celého víkendového vydania novín.

Žytomyr. Foto – Viacheslav Ratynski
Žytomyr. Foto – Viacheslav Ratynski
Kyjev a okolie. Foto – Mikhail Palinchak
Kyjev a okolie. Foto – Mikhail Palinchak

Do sveta, ktorý chce vidieť pravdu

„V porovnaní s problémami ostatných sa mám pomerne dobre,“ hovorí Kateryna Radchenko prostredníctvom videohovoru. V prvých dňoch vojny sa jej podarilo odísť z Kyjeva, kam sa vlani presťahovala. S rodinou z Odesy a kamarátmi sa stretli v Ľvove, kde našli útočisko u príbuzných.

Ďalej na západ sa však nechystajú. „Úprimne, nechcem opustiť Ukrajinu. A kým máme aspoň nejaké bezpečné miesta, nechystám sa odísť, chcem zostať. Zatiaľ máme kde byť, mnohí ľudia už prišli o svoje domovy, pre nich je to dôležitejšie, obzvlášť ak majú deti alebo ide o starších ľudí,“ hovorí Radchenko. Kľúčové je pre ňu momentálne čosi iné.

Z Kyjeva ju totiž nedostali len blížiace sa ruské jednotky, ale i 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Kultúra

Teraz najčítanejšie