Denník N

Najskôr mi dajú cenu rektora a potom ma vyrazia ako poslednú špinu?

Ilustračné foto – www.unipo.sk
Ilustračné foto – www.unipo.sk

Vyhodená doktorandka je zhrozená z Gréckokatolíckej teologickej fakulty v Prešove.

Nedávno sme priniesli zvláštny príbeh z Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity. Odbornú asistentku Moniku Dvorovú z nej vyrazili po tom, čo podala trestné oznámenie na manžela Andreja S. za to, že ju skopal a spôsobil jej zranenia. Bol pedagógom fakulty a zároveň gréckokatolíckym kňazom.

Keď sa k nemu Dvorová napriek tlaku cirkevnej hierarchie a fakulty odmietla vrátiť, vyhodili ju. Rozvedený gréckokatolícky kňaz však bol iba presunutý do Česka, kde ďalej slúži, teraz už ako rímskokatolícky duchovný.

Vážnych konfliktov má fakulta na konte viac.

Hromadná sťažnosť na docenta

Andrea Čusová z Prešova má 39 rokov a tri deti. Všetko nasvedčovalo tomu, že profesionálny život strávi v akademickej sfére na vysokej škole.

Vyštudovala spomínanú teologickú fakultu a pokračovala na nej ako doktorandka. Pracovala ako dobrovoľníčka v treťom sektore, v médiách, roky sa venovala charite.

Získala cenu rektora, mala výsledky aj solídnu publikačnú činnosť, prednášala v zahraničí. Po 1,5 roku ju však z doktorandského štúdia vyhodili.

Je presvedčená, že sa tak stalo, lebo si trúfla urobiť to, na čo mnohí pedagógovia vysokých škôl u nás nie sú zvyknutí – spolu s ďalšími tromi doktorandmi v roku 2012 upozornila na „zarážajúce a na akademickej pôde neakceptovateľné správanie docenta Kamila Kardisa“.

Fakulta podľa nich ústne sťažnosti ignorovala, a tak ich dali na papier. Príbeh sa skončil tým, že Andrea musela odísť a jedna kolegyňa sama odišla študovať do zahraničia.

Skúšky ako sado-maso bez latexu?

Konanie docenta Kardisa sa im nepáčilo dlhšie. „Bol známy svojím prístupom k študentom, ktorí obvykle nevedeli, o čom bude skúška. Netajil sa, že tá je u neho v rovine ‚hádaj, na čo myslím‘.“

V praxi to podľa Čusovej znamenalo, že vyžadoval bifľovanie naspamäť a zoznam odporúčanej literatúry nečakane menil. „Študent použil iný slovosled a letel. Docent zadal otázku a v počítači sledoval, kde sa pomýlime. Naspamäť bolo treba vedieť aj osemsto až tisíc strán textu. Takto by cez skúšky neprešli ani autori učebníc.“

Ak študent texty ovládal, podľa Čusovej „chcel počuť iné. Zámerne dokazoval, že nič nevieme.“ Aj Andrein vtedajší kolega Tomáš Pešek, ktorý predtým vyštudoval dva odbory na univerzite v Prahe, priznáva, že príchod do Prešova ho šokoval. Bol zvyknutý na iné správanie učiteľov.

„Konanie zo strany docenta, ale aj dekana bolo neslýchané v mnohých ohľadoch, nielen v prípade Čusovej. Pán Kardis je podľa môjho osobného názoru človek, ktorý má komplexy, a keď zistí, že sa niekto nespráva servilne a so sklopeným zrakom, začne sa správať ako ohrození jedinci,“ myslí si dnes.

Pešek v sťažnosti uviedol, že Kardis im už na prvom seminári so smiechom povedal, že „moje skúšky sú sado-maso bez latexu“. Ten na otázku, či je to pravda, reagoval slovami: „Prejdime na vážne témy alebo podložené obvinenia, pretože také otázky sú nezmyselné a smiešne.“

Podľa Kardisa študenti na začiatku semestra dostali presné zadanie okruhov tém na skúšku a študijnej literatúry, „z ktorej mali čerpať, a tieto zadania sa nemenili. Ak im nebolo zrejmé, čo budem očakávať, mohli sa opýtať na prednáškach alebo využiť konzultačné hodiny, čo sa ani raz neudialo.“

Čusová tvrdí, že je to nezmysel, podmienky sa menili a docent na vypísané konzultačné hodiny pravidelne nechodil, takže by ho hľadali márne. „Z jeho strany nebola ochota diskutovať, aj keď niekto prišiel.“

Kardis tiež tvrdí, že práve sťažovatelia vynikali nezáujmom a ignoranciou, „pričom nesúhlas s mojimi požiadavkami mi dávali arogantne najavo počas prednášok.“ Čusová aj Pešek to odmietajú ako lož.

Docent zase odmieta, že by vyžadoval, aby sa učili naspamäť tisíc strán. Zdôrazňuje, že sťažovatelia mali možnosť vedomosti preukázať počas komisionálnej skúšky, kde Čusová neuspela.

Tá to považuje za klamstvo, komisia vraj prítomná nebola. „Okrem Kardisa tam bol iba prodekan, ktorý je historik a o skúšanej téme nemá žiadne vedomosti. Učivo som ovládala. Bola to len fraška.“

Dvojaký meter?

Kardis pre Denník N uviedol, že z dôvodu objektivity žiada, aby sa overili a preskúmali postoje a názory všetkých doktorandov, ktorí v inkriminovanom období absolvovali ním vyučované predmety v rámci tretieho stupňa v odbore Religionistika. „Spomedzi všetkých sa k osočovaniu a spochybňovaniu mojej osoby odhodlali len štyria.“

Čusovú toto tvrdenie rozosmialo.  „Na sťažnosti sme boli podpísaní všetci denní doktorandi okrem jednej kolegyne, ktorá vtedy riešila iný problém – sexuálne obťažovanie zo strany iného vyučujúceho. Študovali tam síce aj externisti, s tými sme však príliš neprichádzali do kontaktu.“

Sťažovatelia u jedného z externistov zistili, že hoci skúšku robil v lete, Kardis mu ju mal zapísať so spätným dátumom. „Niekoľkokrát som na to upozornila vedenie, na čo mi prodekan doslova povedal, že či neviem, ako to chodí, a zasmial sa.“ Kardis si na žiadne spätné zapísanie skúšky nespomína.

V sťažnosti na neho sa uvádza, že hoci niektorí externí doktorandi neprišli ani na jeden z oficiálnych termínov skúšok, skúšky od Kardisa mali zapísané v indexe. Ako neuveriteľný preto sťažovateľom prišiel fakt, že problém prejsť mala ich kolegyňa, ktorá daný predmet za neho učila.

Kardis namieta, že je to lož. Obvinenia, „že mám dvojitý meter v hodnotení denných a externých študentov, považujem za nemiestne. Externí doktorandi prichádzali na skúšky individuálne po dohode so mnou a vždy boli pripravení. Je v mojej kompetencii rozhodnúť, keď príde za mnou študent s prosbou o vyhovenie.“

Naopak, obviňuje Čusovú, že sa mu počas stretnutia vedenia fakulty v prítomnosti jeho kolegov vyhrážala, „že sa mi pomstí a že ani netuším, čo všetko na mňa použije, aby ma zničila“. Tá to označuje za bohapustú lož. „Bol to Kardis, ktorý po mne kričal, že mi ukáže.“

Docent však ešte pritvrdzuje. Dvaja sťažovatelia sa podľa neho k študentom počas prednášok a skúšok správali ponižujúco a arogantne. Tí vraj dokonca museli intervenovať u príslušného profesora, aby bol kvôli tomu prítomný na ich skúške. „Tieto skutočnosti môžem zdokladovať podpismi študentov.“

Čusová tvrdí, že o sťažnostiach na ňu či jej kolegov nikdy nepočula. „Študenti nás skôr vyhľadávali, aby sme im pomohli. Pomáham im dodnes, majú otvorené dvere aj do mojej knižnice. Chcela by som tie údajné podpisy vidieť.“

Rovnaké stanovisko zaujal aj Pešek. „Toto obvinenie počujem prvýkrát. Nielenže som nikdy nedostal informáciu o sťažnosti na moje správanie či metódy, ale naopak – sám dekan mi vravel, že študenti mnou vedený seminár vyhodnotili ako najlepší. Pozitívne hodnotenia študentov na svoju prácu mám odložené dodnes.“

Polená pod nohy?

Kardis údajne viackrát vypísal termíny skúšok len deň pred ich konaním, inokedy ich vraj oznámil neskoro, prípadne termíny nedodržiaval.

„Neraz sa stalo, že neboli zverejnené dlho po začiatku skúškového obdobia,“ uvádzajú doktorandi s tým, že výsledky sa občas ani neunúval zapísať načas do systému. Stalo sa vraj, že to zaňho musel urobiť prodekan.

Kardis to popiera. Pripúšťa, že v letnom semestri 2011/2012 boli termíny vypísané až v auguste, „čo však bolo spôsobené vážnymi zdravotnými problémami, pre ktoré som bol v júni a júli práceneschopný. Vedenie aj študenti o tom boli riadne informovaní.“

Je tiež pravda, že prvý riadny termín bol vypísaný v krátkom čase pred jeho konaním, ale „urobil som tak z dôvodu, že som chcel študentom umožniť absolvovanie skúšky bez zbytočného odkladu, hneď ako to umožní môj zdravotný stav“.

Podmienkou pristúpenia ku skúške bolo odovzdanie seminárnej práce do začiatku skúšobného obdobia. „Pani Čusová ju do dnešného dňa nepredložila, čím nesplnila stanovené kritériá.“

Tá namieta, že o odovzdaní práce má dôkaz, keďže mu ju poslala e-mailom. „Raz mi tvrdil, že je nedostačujúca, o rok neskôr zase, že som ju nikdy neodovzdala.“

Docent údajne tiež opakovane a na poslednú chvíľu menil miesta a časy prednášok. „Nekonali sa podľa rozvrhu, ale podľa toho, kedy sa objavil na fakulte. Zdvihol telefón, vraj máme nájsť voľnú miestnosť a do 10 minút mu oznámiť, kde sa prednáška uskutoční,“ píše sa v sťažnosti.

Kardis to označuje za zavádzajúce. „Nepravdivým je aj tvrdenie o tom, že som zámerne menil termíny prednášok tak, aby som dostával študentov do patovej situácie. Ak bolo treba zmeniť termín, študentom to bolo vždy oznámené niekoľko dní vopred.“

Podľa Kardisa za zmenami bývali skôr dôvody na strane študentov, „ktorí na prednáškach pravidelne absentovali a poukazovali na iné povinnosti plynúce im z pôsobenia na fakulte“. Dodáva, že považuje za normálne, ak vyučujúci poprosí študentov, aby našli voľnu miestnosť.

„Bežne mu na hodine zazvonil telefón a nadlho odišiel, alebo študentom komplikoval situáciu, aby nedokázali odovzdať prácu,“ vraví Čusová.

„Pred Vianocami, keď zatvorili univerzitnú knižnicu, zadal témy seminárnych prác, v ktorých sme na ňu boli odkázaní. Rozsah stanovil na minimálne 30 strán za podmienky použitia 20 literárnych prameňov a termín určil tak, že uplynul tesne po otvorení knižnice po sviatkoch.“

Vníma to ako absurdný úmysel. Kardis považuje za absurdné jej slová. „Telefón na hodine zásadne nepoužívam s výnimkou súrnych prípadov, keď mi opakovane zvoní niekto z rodiny alebo zo zamestnania.“

Výhrady voči krátkosti termínu odovzdania seminárky sú podľa neho neopodstatnené, „keďže študenti mali celý akademický rok na prípravu a splnenie študijných povinností, lebo tento predmet opakovali“.

Tvrdenia proti tvrdeniam

Spor nastal aj pri príležitosti medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorej sa mali zúčastniť Čusová s kolegyňou. Sedeli v jej organizačnom výbore.

„Aby nás dostal do patovej situácie, dva dni pred ňou naplánoval vyučovanie, hoci o akcii vedel. Boli sme v strese, keďže tvrdil, že jedinou starosťou študentov sú prednášky. Ráno s úsmevom oznámil, že môžeme ísť na konferenciu.“

Docent namieta, že to nie je pravda. „Neviem, ktorú konferenciu myslíte, o žiadnej medzinárodnej som nemal informácie. Nikdy nebránim účasti študentov na vedecko-výskumných aktivitách, hoci zastávam názor, že prvoradými povinnosťami doktorandov sú študijné povinnosti.“

Čusová spomína aj iné problémy. „Jedna doktorandka ho často musela zastupovať na seminároch i sobotňajšej výučbe diaľkových študentov. Dozvedala sa o tom na poslednú chvíľu. To je údel väčšiny doktorandov na Slovensku. Robia poskokov docentov a profesorov, dievčatá pre všetko. Musia vykonávať prácu za tých, čo za ňu berú plat.“

Podľa docenta je to zavádzajúce. „Počas štúdia som ju žiadal o zastupovanie na seminári asi dvakrát. Zadanie spočívalo v tom, aby prijala práce magistrov, ktoré mi mali odovzdať.“

Sobotňajšiu výučbu zaňho vraj takisto prevzala len dvakrát, a to po vzájomnom dohovore, pričom sa nezmienila, „že by to mal byť pre ňu problém. Naopak, za sobotňajšiu výučbu si ako náhradu vyžiadala niekoľko dní pracovného voľna.“

Označil ju tiež za nedôslednú a problematickú. Tá však v sťažnosti doslova uvádza, koľko predmetov zaňho musela odučiť, a pripája zoznam ďalšej výpomoci.

Podľa Čusovej „Kardis raz dal dokonca externistom písať testy, potom ich schmatol a hodil do koša so slovami, že im prednášala vyššie spomínaná doktorandka, ktorá ich nemohla nič riadne naučiť“. Takto sa vraj „odmenil“ práve tej, čo zaňho pracovala.

„Je to lož. Nikdy nespochybňujem kvalifikačné, vedecké, pedagogické schopnosti a predispozície mojich kolegov vysokoškolských profesorov, doktorandov či študentov,“ reaguje Kardis. Čusová trvá na svojom. „Vieme to priamo od študentov, ktorí za nami prišli a sťažovali sa, čo je to za prístup.“

V sťažnosti sa ďalej píše, že keď spomínaná doktorandka pripravila zborník na konferenciu, ktorú kompletne organizovala, on napriek predchádzajúcej dohode vyškrtol jej meno ako editora.

„Neviem o žiadnom zborníku na konferenciu, ktorý menovaná pripravila. Pravdepodobne ide o pokonferenčný zborník, na zozbieraní príspevkov doň mala čiastočne participovať. Ten však needitovala – jej úlohou bolo zozbierať príspevky účastníkov. Poslala to v katastrofálnom stave a týždne trvalo, kým to editori zredigovali,“ namieta docent s tým, že konferencia bola na pleciach jeho manželky.

„Videla som ho tiež vrieskať na študentku, že sa postará, aby na fakulte skončila. Odišla do zahraničia a s touto krajinou už nechce mať nič spoločné,“ tvrdí zase Čusová.

„Nie som si vedomý, že som vôbec na niekoho kričal. Táto otázka, podobne ako iné, je účelová, cieľom je diskreditácia mojej osoby. V akademickom prostredí používam štandardné metódy komunikácie,“ reaguje Kardis.

Spomínaná študentka sa volá Lucia Jureková. Na Kardisa má negatívne spomienky.

„Kričal a vrieskal veľmi veľa. Postaral sa, že som neskončila školu po štyroch rokoch. Pre jeho nepodstatný predmet som sa nedostala na štátnice. Keď som pricestovala z Írska len pre jednu jeho skúšku, povedal, že ak mám na to, aby som lietala, tak môžem mať aj na skúšku. Nepomohli ani sťažnosti u dekana. Kardis bol vždy skvelý a študenti nič. Jednej babe, ktorá pre nevoľnosť nemohla prísť na skúšku, dokonca povedal, či sú jej tehotenské nevoľnosti dôležitejšie ako jeho skúška zo sociológie,“ vraví Jureková.

Čaká ich žaloba?

Skupinka v septembri 2012 dekanovi fakulty poslala písomnú sťažnosť na Kardisa, lebo už nemohla vydržať jeho praktiky. „Boli sme neuveriteľne vystresovaní, ponížení, zdeptaní, v neustálom napätí, čo zase príde.“

Obvinený učiteľ reagoval písomným vyjadrením, kde časť tvrdení spochybnil, iné prešiel mlčaním. Uviedol však, že študenti zasahujú do jeho osobnostných práv a presúva sa to do občianskoprávnej, respektíve trestnoprávnej roviny.

Pod hrozbou právnych krokov preto žiadal ospravedlnenie. Doktorandi však trvali na svojom a k tvrdeniam Kardisa dekanovi poslali ešte podrobnejšie stanoviská.

Právne kroky z jeho strany nikdy nezaznamenali. Kardis dnes tvrdí, že sa v poslednej chvíli rozhodol, že doktorandov nebude ťahať po súdoch a vystavovať dôsledkom.

„Urobil som to v duchu kresťanskej lásky a milosrdenstva. Práve teraz som si však uvedomil, že niekedy je potrebná aj spravodlivosť, preto som odhodlaný brániť a chrániť svoje dobré meno a meno fakulty, a znova zvažujem právne kroky,“ dodáva.

Čusovú škrie, že dekan Peter Šturák sa vtedy zachoval ako pokrytec. „Po sťažnosti sa zrazu tváril, že o problémoch s ním počuje prvýkrát. Naraz všetko, čo sme dovtedy ústne adresovali vedeniu, neexistovalo. Vážne sme však už nevideli dôvod, aby po nás Kardis stále šliapal, situácia bola neúnosná.“

Aj podľa doktoranda Tomáša Peška fakulta „o nehoráznom a školu diskreditujúcom“ správaní Kardisa dávno vedela. Písomne pripomenul, že už v minulosti mal mať konflikty s inými kolegami či študentmi. Docent to popiera. „Nie je to pravda. Vyvoláva sa dojem, že som problematická a konfliktná osoba.“

Vedenie sa podľa Čusovej k problému postavilo nekorektne, jej ani ostatným odpoveď na sťažnosť nikdy neprišla. „Boli sme nevďačnými zradcami. Na porade, kde sedelo viac ako 20 ľudí, ma obvinili, že som znevážila celoročnú prácu všetkých na fakulte. Dekan dlho rozprával, ako som im ublížila, mohla som snáď aj za globálne otepľovanie na planéte,“ spomína Čusová.

Dekan vraj dokonca všetkým doktorandom dal podpísať papier, že sa v škole necítia byť šikanovaní. „To už bol výsmech. Zrazu som nesmela ani učiť.“

Pešek si spomína, že škola chcela, „aby sme to ďalej nevyhrocovali. Sťažnosť nemala vyústenie. Doktorandi predsa nemôžu kývať s docentom. Dekan nám možno aj veril, ale z princípu nám nemohol dať za pravdu, lebo by to musel riešiť. Na to však nemal dostatok osobnej statočnosti.“

Vyhodenie zo školy

Škola nakoniec Čusovú pre jednu neurobenú skúšku vyhodila. „Chýbala mi skúška práve u Kardisa, ale na termín som sa neprihlásila zámerne z dôvodu, že sa prešetroval náš podnet a že som riadne žiadala o zmenu skúšajúceho z dôvodu zaujatosti. Žiadosť som odovzdala ešte pred posledným termínom skúšky svojmu školiteľovi a vedúcemu katedry v jednej osobe plus garantovi štúdia. Dodnes nemám odpoveď.“

Všetci sa podľa nej usmievali, „že problém sa rieši, dokonca sa pýtali, či akceptujem komisionálne preskúšanie, s čím som súhlasila. Uplynul posledný termín a ja som letela.“

V zázname o výsledkoch mimoriadnej kontroly sa uvádza, že podľa študijného poriadku je možné o komisionálnu skúšku požiadať na študijnom oddelení fakulty najneskôr do piatich dní po prvom opravnom termíne. „Čusová túto možnosť nevyužila.“

Tá trvá na tom, že keď žiadala výmenu skúšajúceho, postupovala legálne a v zmysle predpisov. „Škola nijako nereagovala.“

V tom istom zázname je tvrdenie, že za celé štúdium dosiahla vážený študijný priemer 3,16 a 13 kreditov. Podľa nej je to lož a výsmech, priemer mala lepší.

„Mala som aj nadštandardný počet kreditov, kópie všetkých mám odložené, viem to teda dokázať. Aj s publikačnou činnosťou som získala spolu okolo 90 kreditov. Za pol roka som ich mala viac, než bolo potrebné za celý rok.“

Školiteľom Čusovej na fakulte bol Pavol Dancák. Ten tvrdí, že návrh na jej vylúčenie nedal. Aj on však pripomína, že jej chýbala jedna skúška. „Keby sa na ňu prihlásila, pravdepodobne by sa riešila aj požiadavka na zmenu skúšajúceho, prípadne by sa uskutočnilo komisionálne preskúšanie.“ Bližšie sa k sporu odmietol vyjadriť.

Exdoktorandka namieta, že škola jej vylúčením porušila štatút univerzity. „Doktorandské štúdium je hodnotené raz ročne, obvykle v auguste, najneskôr do 30. septembra, pričom súčasťou je aj stanovisko školiteľa, či odporúča pokračovanie štúdia alebo vylúčenie z neho. Ja som bola vylúčená v priebehu letného semestra v marci. Raz dostanem cenu rektora, druhý ma vyrazia ako poslednú špinu.“

Docent: Chceli sa mi pomstiť

Kardis dodnes trvá na tom, že sa mu diskreditáciou chceli pomstiť študenti, ktorí si neplnili povinnosti, pričom boli arogantní a jeho ako vyučujúceho ignorovali.

„Študijné výsledky niektorých študentov dlho nezodpovedali základným požiadavkám kladeným na tretí stupeň vysokoškolského štúdia, o čom svedčia aj závery ústnej skúšky.“

Tomáš Pešek ironicky kontruje, že ak náročnosť doktorandského štúdia spočíva v hrúbke kníh, ktoré treba doslova memorovať, a nie v samostatnej práci, premýšľaní, analýze a bádaní, tak aj on ako úspešný absolvent Karlovej univerzity, ktorá je v svetovom rebríčku na 266. mieste, mohol mať problém na Prešovskej univerzite, ktorá sa nachádza až na pozícii 5230.

Kardis sa napriek tomu domnieva, že Čusovej neúspech na skúške je dôvodom, pre ktorý sa rôznymi spôsobmi snažila vyhnúť jeho pedagogickej pôsobnosti a pomstiť sa.

Tú to uráža. „V každej sťažnosti som písala, že to nechcem rozmazávať. Keby to bola pravda, už dávno to riešim minimálne cez bulvár. Naopak, odmietala som kolegov aj kamarátov novinárov, všemožne som sa snažila veci riešiť pokojne – najskôr cez svojho školiteľa, potom cez dekana, rektora, asociáciu doktorandov, študentskú radu vysokých škôl, a nakoniec cez ministerstvo. Denník N bol posledná možnosť.“

Tvrdí tiež, že „nikdy sme nespochybňovali Kardisove vedomosti, ale spôsob, akým komunikoval. Všetky predmety aj skúšky sme zvládli, ja osobne som nebola len na jednej, lebo som žiadala jeho výmenu.“

Kardisove slová vníma ako neuveriteľné. „O čom hovorí, keď spomína naše dlhodobé zlé študijné výsledky? Ako je potom možné, že dvaja sťažovatelia prešli záverečnými skúškami a tretia úspešne študuje v zahraničí vrátane Londýna? A prečo mi dali cenu rektora za reprezentáciu školy?“

Kardis sa však odvoláva na to, že jeho tvrdenia „potvrdzujú aj závery kontroly a vyšetrovaní od fakultnej cez rektorskú až po ministerskú úroveň“. V nich sa píše, že sa nezistili žiadne rozpory so zákonom o vysokých školách ani s predpismi univerzity či fakulty.

Sťažnosť na Kardisove postupy, ktorú vtedajšiemu rektorovi Čusová poslala v januári 2013, bola takisto vyhodnotená ako neopodstatnená.

Chce ospravedlnenie

Čusová neuspela ani u ministra školstva. Argumentoval, že na riešenie jej vylúčenia nemá kompetencie, a odkázal ju na súd. Ona však nežiada finančnú satisfakciu ani návrat do školy, iba ospravedlnenie. „Vrátiť sa tam určite nemienim, na Slovensku by som už v živote neštudovala.“

Že sa fakulta nezachovala férovo, si myslí aj Veronika Trstianska z Asociácie doktorandov Slovenska. „Snažili sme sa jej pomôcť, moja predchodkyňa sa stretla aj s dekanom fakulty. Sľúbil, že sťažnosť doktorandov bude riešiť tak, aby boli spokojní a doštudovali, aby sa konflikt vyriešil čo najpozitívnejšie.“

S odstupom času priznáva, že „energia aj sila na riešenie bola len z našej strany, na druhej absentovala. Dekan nám jedno vravel a druhé konal.“

Podľa Trstianskej nebolo Čusovej vyhodenie zo školy kóšer, „lenže teologické fakulty sa riadia vlastnými špecifickými poriadkami, ktoré sa môžu líšiť od iných fakúlt. Ja to nazývam štát v štáte.“

Prípad ju hnevá, lebo „Andreu za to, aká bola študentka, akú mala energiu a aké výsledky dosahovala, mala škola podržať, nie sa jej zbaviť. Mohla veľa odovzdať študentom, mala výborné kontakty so zahraničím. Takto si zahadzujeme kvalitu. Je to však systémová chyba, na tejto fakulte sme totiž riešili aj iné vážne problémy.“

Dekan: Verím, že odmena ma čaká v nebi

Dekan Peter Šturák sa k detailom vyjadriť nechcel. Tvrdí, že fakulta pod jeho vedením opakovane dosiahla najlepšie hodnotenie v rámci teologických fakúlt na Slovensku a že študenti majú dvere k dekanovi otvorené.

Dodal, že všetkých študentov nosí vo svojom srdci. „Ak sú takí, čo nezdieľajú tento rozmer, všetkým adresujem pozvanie k láske slovami Písma: ‚Milujte aj svojich nepriateľov, dobré robte aj tým, čo vás nenávidia, a vaša odmena bude hojná v nebi.‘ Ak sa mi nedostane odmeny tu na zemi, verím, že neostanem bez odmeny u toho, kto vidí aj v skrytosti srdca.“

Čusová sa, naopak, bojí. „Opäť mám v sebe strach, čo urobia, čím sa mi budú snažiť ublížiť, znevážiť ma, či ma opäť nepripravia o prácu na novom mieste, aké informácie si vymyslia. Nekonečný príbeh sa po našom poslednom rozhovore pre mňa končí. Vzdávam to, hydre vždy narastie nová hlava.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie