Odpovedáme deťom. Keď vieme
Kto čakal, že sa ešte s deťmi budeme rozprávať aj o jadrových zbraniach?
Autorka je spisovateľka
Po jarných prázdninách sa vojna naplno prevalila aj v škole. Naša tretiačka má plno otázok, pretože sa celý deň rozprávali len o vojne a príde ukrajinské dievčatko.
Kto čakal, že si s deťmi budeme musieť prejsť aj týmto? Aj by som sa, ako vždy, poľutovala, keby sa hneď neobjavil pocit viny, lebo my v tých krytoch predsa nie sme, sme v tej bezpečnej susednej krajine. Vinu vystrieda strach. V krytoch ešte stále môžeme byť. Aj utekať. A tak dookola.
„Mami, a čo urobia jadrové zbrane?“ Moje ešte včera bábätko povedalo „jadrové zbrane“.
Vieme, kto je v tejto vojne bad guy, ale ukáže sa, že detská hlava mala zlo uložené ako prírodnú katastrofu, niečo, čo sa deje samo, a nie je ľudského pôvodu. Dobro a zlo sú ľudské koncepty, ale to je už téma na esej, na to nie je čas. Odpovedáme na otázky detí.
„Ale prečo to robí?“ „Naozaj tam zabíjajú deti?“ „A prečo Rusko, taká obrovská krajina, potrebuje ešte ďalšiu? Prečo im nestačí, čo majú?“
Hm, prečo? Vždy takí boli? Sú rozpínaví, kradnú kufre a cudzie územia, a keď niekam položia nohu, už sa odtiaľ nepohnú? Toto sa hovorí deťom? Čo sa hovorí deťom?
