Staré značky, muži a oči duchov v labyrinte
Keď počujem opakovane, že Putin vraždí „nevinné ženy a deti“, čosi dôležité mi chýba. Muži!
Autorka je spisovateľka
Priateľ spomína, ako bol v osemdesiatych rokoch v Rusku. Doma mu radili vziať celý kartón marlboriek. Ale keď ponúkal škatuľku taxikárovi, ten sa len uchechtol a mávol rukou. „Kuriť? Eto už nemódno!“ Fajčenie už nie je v móde. (Ako kde.) Ale vojna sa do módy opäť vracia. Tak ako staré značky. Pritom je to stará záležitosť, prastará a odveká bájka, povesť, povedačka. Dnes by sa povedalo naratív.
Ako by ste to vysvetlili dnešným mladým ľuďom? Staršia ako Atari, Pac-Man, Madonna a Mick Jagger? Pýtajú sa ma priatelia z Colorada. Ako tomu všetkému majú rozumieť. Čo ten Putin vlastne chce? Vraj je to nepochopiteľné. Vravím, že to je ten správny pocit. Dnes je vojna nepochopiteľná. Lebo vojna o čo? O územie? Nie, je to ako v Pac-Manovi.
Žltá hlavička prechádza labyrintom, čosi pojedá a naháňajú ju duchovia. Ak sa mu podarí zjesť čosi špeciálne, má na čas možnosť zjesť aj samotných duchov. Z tých po zjedení však stále zostanú v labyrinte oči, ktoré sa vrátia doprostred bludiska, a tam sa duch obnoví. Je to všetko starý svet.