Denník N

Vyvýšené záhony nie sú len o pohodlnom prístupe. Záhradné architektky vysvetľujú, ako ich vybudovať aj čo v nich pestovať

Prvá jarná úroda môže vyzerať aj takto. Foto – archív Jany Bielikovej
Prvá jarná úroda môže vyzerať aj takto. Foto – archív Jany Bielikovej

„Človek nemusí byť skúsený záhradník, aby vypestoval rajčiny, bylinky, šalát alebo jahody. Na spestrenie jedálnička alebo radosť, že má vlastnú úrodu, stačí aj 6 m² plochy na pestovanie,“ hovorí záhradná architektka Lenka Hlubinová Vargová z Ateliéru Papaver, ktorá dnes väčšiu alebo menšiu úžitkovú plochu navrhuje takmer v každej záhrade.

Záujem ľudí dopestovať si vlastné ovocie a zeleninu potvrdzuje aj záhradná architektka Jana Bieliková. Hoci mnohí ešte donedávna nemali s pestovaním osobnú skúsenosť, motiváciou sú často aj vlastné deti. „Chcú svojim deťom ukázať, ako rastie hrach, reďkovka, paradajka či malina, chcú im vysvetľovať súvislosti. Teda aj to, že sa na pulty obchodov nedostali z nejakej výrobne, ale že sa dajú pomerne jednoducho dopestovať v pôde pri dostatku slnka,“ vysvetľuje.

Hoci mnohí ľudia najmä na vidieku stále pestujú vo voľnej pôde a na veľkých plochách, záhradky pri novostavbách rodinných domov vo väčšine prípadov toľko priestoru neposkytujú. V mnohých z nich tak vznikajú vyvýšené záhony, ktoré slúžia na pestovanie ovocia aj zeleniny a v ktorých sa často prepája úžitková funkcia záhrady s okrasnou.

Napriek tomu, že vyvýšené záhony si aj u nás získali veľa priaznivcov, Jana Bieliková zdôrazňuje, že nie sú jediným dobrým riešením. „Úžitková časť záhrady sa nemusí ‚zdvíhať‘ zo zeme. Môžu ju tvoriť malé políčka, ktoré lemuje trávnik, ich okraje sa len osekávajú rýľom; môžu to byť drobné ohrádky, ktoré sú obkolesené prúteným plôtikom, možností je veľa.“

Lenka Hlubinová Vargová do popredia dáva aj bylinkové špirály, v rámci ktorých sa pri pestovaní vrství pôda a kamene.

V tomto texte sa dočítate:

  • aké sú plusy a mínusy vyvýšených záhonov;
  • z akých vrstiev by mal záhon pozostávať;
  • aké rozmery sú vhodné a prečo;
  • čo si vysadiť, ak s pestovaním nemáte skúsenosti.

Aj keď veľa ľudí môže mať pocit, že vyvýšené záhony sú záležitosťou posledných rokov, obľúbené boli už v stredoveku. „Výborným príkladom sú kláštorné záhrady, kde sa na obvodovú konštrukciu záhonov často využívali drevené trámy či naukladané kamene,“ hovorí Hlubinová Vargová.

Veľký boom vyvýšených záhonov nastal podľa Jany Bielikovej v druhej polovici 20. storočia, u nás ho intenzívnejšie vníma od roku 2005, keď začala intenzívne pracovať v odbore a v záhradách ich vytvárali pomerne bežne.

Aj do záhrad s menej kvalitnou pôdou

Podľa Lenky Hlubinovej Vargovej vyvýšený záhon možno vytvoriť prakticky na akomkoľvek pozemku. Nevyhnutné však je splniť základné kritérium, ktoré platí pre každú záhradu, a to je dostatok slnka. „Bez slnka, ktoré na plochu svieti aspoň desať hodín denne, to nemá zmysel,“ vysvetľuje.

Sama pestuje vo vyvýšených záhonoch a obľúbila si ich natoľko, že ich postupne plánuje vybudovať aj na miestach, kde dnes pestuje vo voľnej pôde. Pestovanie vo vyvýšených záhonoch sa jej navyše osvedčilo v záhradách, kde pôda nie je veľmi kvalitná a kde by sa zelenina inak pestovať nedala.

Benefitom vyvýšených záhonov

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Bývanie

Príroda

Bývanie a záhrada

Teraz najčítanejšie