Natália Žáková
„Človek nemusí byť skúsený záhradník, aby vypestoval rajčiny, bylinky, šalát alebo jahody. Na spestrenie jedálnička alebo radosť, že má vlastnú úrodu, stačí aj 6 m² plochy na pestovanie,“ hovorí záhradná architektka Lenka Hlubinová Vargová z Ateliéru Papaver, ktorá dnes väčšiu alebo menšiu úžitkovú plochu navrhuje takmer v každej záhrade.
Záujem ľudí dopestovať si vlastné ovocie a zeleninu potvrdzuje aj záhradná architektka Jana Bieliková. Hoci mnohí ešte donedávna nemali s pestovaním osobnú skúsenosť, motiváciou sú často aj vlastné deti. „Chcú svojim deťom ukázať, ako rastie hrach, reďkovka, paradajka či malina, chcú im vysvetľovať súvislosti. Teda aj to, že sa na pulty obchodov nedostali z nejakej výrobne, ale že sa dajú pomerne jednoducho dopestovať v pôde pri dostatku slnka,“ vysvetľuje.
Hoci mnohí ľudia najmä na vidieku stále pestujú vo voľnej pôde a na veľkých plochách, záhradky pri novostavbách rodinných domov vo väčšine prípadov toľko priestoru neposkytujú. V mnohých z nich tak vznikajú vyvýšené záhony, ktoré slúžia na pestovanie ovocia aj zeleniny a v ktorých sa často prepája úžitková funkcia záhrady s okrasnou.
Napriek tomu, že vyvýšené záhony si aj u nás získali veľa priaznivcov, Jana Bieliková zdôrazňuje, že nie sú jediným dobrým riešením. „Úžitková časť záhrady sa nemusí ‚zdvíhať‘ zo zeme. Môžu ju tvoriť malé políčka, ktoré lemuje trávnik, ich okraje sa len osekávajú rýľom; môžu to byť drobné ohrádky, ktoré sú obkolesené prúteným plôtikom, možností je veľa.“
Lenka Hlubinová Vargová do popredia dáva aj bylinkové špirály, v rámci ktorých sa pri pestovaní vrství pôda a kamene.
V tomto texte sa dočítate:
- aké sú plusy a mínusy vyvýšených záhonov;
- z akých vrstiev by mal záhon pozostávať;
- aké rozmery sú vhodné a prečo;
- čo si vysadiť, ak s pestovaním nemáte skúsenosti.
Aj keď veľa ľudí môže mať pocit, že vyvýšené záhony sú záležitosťou posledných rokov, obľúbené boli už v stredoveku. „Výborným príkladom sú kláštorné záhrady, kde sa na obvodovú konštrukciu záhonov často využívali drevené trámy či naukladané kamene,“ hovorí Hlubinová Vargová.
Veľký boom vyvýšených záhonov nastal podľa Jany Bielikovej v druhej polovici 20. storočia, u nás ho intenzívnejšie vníma od roku 2005, keď začala intenzívne pracovať v odbore a v záhradách ich vytvárali pomerne bežne.
Aj do záhrad s menej kvalitnou pôdou
Podľa Lenky Hlubinovej Vargovej vyvýšený záhon možno vytvoriť prakticky na akomkoľvek pozemku. Nevyhnutné však je splniť základné kritérium, ktoré platí pre každú záhradu, a to je dostatok slnka. „Bez slnka, ktoré na plochu svieti aspoň desať hodín denne, to nemá zmysel,“ vysvetľuje.
Sama pestuje vo vyvýšených záhonoch a obľúbila si ich natoľko, že ich postupne plánuje vybudovať aj na miestach, kde dnes pestuje vo voľnej pôde. Pestovanie vo vyvýšených záhonoch sa jej navyše osvedčilo v záhradách, kde pôda nie je veľmi kvalitná a kde by sa zelenina inak pestovať nedala.
Benefitom vyvýšených záhonov je podľa nej aj to, že pôda v nich je teplejšia. „Teplota vo vyvýšenom záhone môže byť o 1 až 4 °C vyššia ako teplota pôdy vo voľnom teréne, zelenina v záhonoch preto dozrieva skôr,“ vysvetľuje.
Záhradná architektka Jana Bieliková vníma ako veľké plus predovšetkým praktickú manipuláciu s rastlinami bez nutnosti ohýbať sa. Nemenej zaujímavé je podľa nej aj to, že vyvýšené záhony môžu byť aj veľmi dekoratívne. „Dotvárajú celkový vzhľad záhrady a aj zeleninová časť vďaka nim môže byť jej centrálnym prvkom,“ hovorí. Využiť sa zároveň dajú aj pri riešení terénnych nerovností.
Výhodou toho, že zelenina a ovocie rastú vyššie, je podľa odborníčok aj to, že sa netreba báť prízemných mrazov a rastliny sú lepšie chránené pred niektorými škodcami, akými sú myši, hraboše, ale aj slimáky.
Nevýhodou je, že pôda v prvých rokoch po založení trochu klesá a vždy na jar je potrebné pár centimetrov zeminy doplniť. Preto je podľa záhradných architektiek lepšie zakladať ich na jeseň, aby si pôda počas zimy lepšie sadla, skorá jar je však tiež dobrý termín.
Hlavným nedostatkom, ktorý môže časť ľudí od vyvýšených záhonov odradiť, je predovšetkým to, že ich realizácia vyžaduje viac času, energie a financií. „Je to však vec pohľadu, pretože na realizáciu sa dajú využiť aj recyklované materiály, ktorých cena je nízka,“ hovorí Hlubinová Vargová.
Jana Bieliková dopĺňa, že do úvahy treba brať nielen cenu základnej konštrukcie, ale aj jej životnosť a rovnako aj cenu zeminy. Vyššie teplota pôdy v záhone zároveň spôsobuje rýchlejšie presychanie, s čím sa spájajú zvýšené nároky na vodu.
Slováci už úžitkovú záhradu neskrývajú
Záhradné architektky sa zhodujú, že prístup Slovákov a Sloveniek k úžitkovej časti záhrady sa postupne mení. Kedysi chceli mať ovocie a zeleninu čo najďalej od domu, dnes je bežné, že sa záhony umiestňujú aj k nemu, aby ich ľudia mali poruke. „Ľudia chceli, aby im táto plocha ‚nekazila‘ dojem zo záhrady. Chceli v našich mysliach zarytú ťažkú prácu oddeliť od okrasnej časti, v ktorej len oddychujú,“ vysvetľuje Bieliková.
Podľa Hlubinovej Vargovej k zmene prístupu prispeli práve vyvýšené záhony. „Úžitkovej ploche dodávajú dizajn, raster, v podstate môžeme hovoriť o architektúre. A na tú sa radi pozeráme,“ vysvetľuje.
Veľa ľudí má obavy, ako budú záhony pôsobiť po sezóne, záhradná architektka však zdôrazňuje, že môžu byť zelené počas celého roka. Ak záhony vidieť z obývačky alebo z kuchyne, zvykne do nich vysadiť aj vždyzelené bylinky, ako tymian, šalviu či rozmarín. Osvedčila sa jej aj petržlenová vňať. Druhým spôsobom je pred záhony umiestniť skupinu krov alebo kvetinovú výsadbu, ktoré záhon čiastočne zakryjú.
Vyvýšené záhony môžu byť umiestnené aj pri plote, ak im miesto ponúka dostatok slnka, v malých záhradách často iná možnosť ani nie je. Lepšou a pohodlnejšou alternatívou je však záhony na plot úplne „netlačiť“. „Pokojne vynechajte aspoň meter s tým, že priamo k plotu vysadíte popínavé rastliny, napríklad ruže, podsadené trvalkami. Okolo záhonov tak budete vedieť veľmi pohodlne prejsť z každej strany a získate aj nádherné pozadie k záhonom. Ak máte betónový plot, oceníte aj lepšiu klímu,“ vysvetľuje Bieliková.
Ak však pri plote slnko nesvieti minimálne desať hodín denne, odporúča Hlubinová Vargová vysunúť záhony do priestoru. Začleniť sa dajú napríklad do trvalkového záhona s cestičkou, vďaka čomu vznikne pekné zákutie, pričom môžu zasahovať až do plochy trávnika.
Nie je to len o výške
Veľkosť záhonov je podľa záhradných architektiek individuálna a vplýva na ňu aj to, kde v rámci záhrady sú záhony umiestnené a čo v nich plánujete pestovať. „Jedna klientka si dala spraviť vyššie záhony, v ktorých pestovala vysoké rajčiny. Musela ich oberať zo skladacích schodíkov,“ spomína Bieliková. V praxi sa jej najviac osvedčili záhony s výškou okolo 60-70 cm, v ktorých môže byť pohodlne zaintegrovaná aj lavička na sedenie. Rada ich kombinuje aj s nižšími s výškou 20, 40 a 50 cm.
Lenka Hlubinová Vargová má najlepšie skúsenosti so záhonmi s výškou 50 až 60 cm, ktoré má aj vo svojej záhrade. „Je dostatočná pre správnu funkciu záhona, nemusím pri starostlivosti o záhon čupieť, ale si naň sadnem. Dá sa dobre polievať aj krhlou, a tak akurát vyčnieva do priestoru.“
Pri záhonoch s menšou výškou do 30 cm upozorňuje na to, že síce menej vystupujú do priestoru, no ich realizácia si vyžaduje výkopové práce, aby sa záhon správne navrstvil. K vyvýšenému záhonu s výškou 80 cm sa človek síce neohýba, no ak ho polieva krhlou, musí ju dvíhať nad pás, čo pri každodennom polievaní nie je veľmi pohodlné.
Dôležitú úlohu zohráva aj šírka záhonov, aby človek pri práci pohodlne dočiahol na jeho stred. Ak je záhon umiestnený v priestore, záhradným architektkám sa osvedčila šírka 1 – 1,2 m. Ak je opretý o stenu alebo plot, odporúčajú polovičnú šírku. Hoci dĺžka záhonov nemá obmedzenia, Lenke Hlubinovej Vargovej sa osvedčili 2 m. „Z vlastnej skúsenosti viem, že príliš dlhý záhon musíte zbytočne obchádzať,“ hovorí.
Ak zvažujete, koľko vyvýšených záhonov si vytvoriť, odborníčky odporúčajú minimálne tri s rozmermi 2 × 1 m. Dôležité je medzi nimi vytvoriť aj dostatočne veľké cestičky, ktoré by nemali byť užšie ako 60 cm. Ak medzi záhonmi plánujete chodiť aj s táčkami, vhodnejšia je šírka 70 cm. Všetky záhony pritom nemusia byť rovnako veľké, no rovnaká veľkosť a pravidelné usporiadanie môžu prispieť k tomu, že úžitková časť záhrady bude pôsobiť harmonickejšie.
Drevo nič nepokazí
Vyvýšené záhony možno vybudovať z rôznych materiálov, v ponuke hobby marketov nájdete aj hotové riešenia. Bežne sa používa drevo, kameň, tehla či prútie. Lenka Hlubinová Vargová hovorí, že materiál je dobré voliť tak, aby korešpondoval s ostatnými materiálmi v záhrade. Ak máte na dome tehlový obklad, možno z tehál vymurovať aj záhon, vhodný je aj kameň.
Obe záhradné architektky najradšej pracujú s drevom, ktoré je vhodné prakticky do akejkoľvek záhrady, práca s ním nie je náročná. Pekne podľa nich pôsobia aj drevené záhony natreté zelenou alebo modrou farbou. Ak sa však drevo nefarbí, preferujú, aby sa ďalej neošetrovalo a nechalo sa prirodzene zostarnúť.
Pri výbere dreva si treba všímať jeho tvrdosť, ktorá ovplyvňuje celkovú životnosť záhona, a podceniť by sa nemala ani použitá hrúbka. Tá by nemala byť menšia ako 4 – 5 cm.
Tvrdosť dreva má značný vplyv aj na celkovú výšku vstupnej investície. Lacnejšie mäkké dreviny ako smrek či borovica vydržia zhruba 4-5 rokov, drahšie tvrdé dreviny ako agát a dub aj desať. Vhodná je aj termizovaná borovica, ktorá prešla termoúpravou a v exteriéroch sa v súčasnosti často používa. Svojou životnosťou sa nachádza asi v strede medzi mäkkými a tvrdými drevinami. Jana Bieliková si pri tvorbe záhonov obľúbila aj smrekovec, ktorý patrí k tým odolnejším drevinám. „Nazýva sa aj červený smrek, no treba si dať pozor na zaužívané názvy, keďže obyčajný smrek má drevo s nižšou životnosťou,“ vysvetľuje.
Kľúčové je správne vrstvenie
Základom dobrého vyvýšeného záhona je podľa záhradných architektiek predovšetkým správne vrstvenie. „Záhon tvoria kľúčové spodné vrstvy a až na nich sa nachádza 30 cm zeminy. Ak teda chcete záhon budovať na teréne, tak musí mať výšku minimálne 60 cm. Ak má byť nižší, tak pod ním musíte vykopať vrstvu pôdy a namiesto nej vytvoriť dôležité spodné vrstvy,“ hovorí Lenka Hlubinová Vargová.
„Často sa stretávam so záhonmi vysokými iba 30 cm, ktoré sú položené priamo na teréne. Je to ukážka dnešnej doby, keď ľudia nejdú do hĺbky veci. Je to, ako keby sme mali auto bez motora – len to vyzerá, no nefunguje.“
Vrstvenie je podľa Lenky Hlubinovej Vargovej dôležité predovšetkým v prípade úžitkových rastlín; ak bude záhon kvetinový, nie je to nevyhnutné, pretože okrasné rastliny majú menšie nároky na živiny. Vyvýšený záhon však vždy musí byť prepojený s terénom, a teda nemá mať dno. „Je to dôležité pre pohyb pôdnych organizmov a správny odtok prebytočnej vody. Ak postavíte rám na betón alebo má dno, už nejde o vyvýšený záhon, ale o kvetináč.“
Lenke Hlubinovej Vargovej sa pri zakladaní záhonov osvedčilo najskôr použiť sieť proti krtkom, ktorá sa upevní o obvodovú konštrukciu, a na odizolovanie stien od vlhkosti nopovú fóliu. Na sieť následne odporúča naukladať aspoň 20 cm vysokú vrstvu konárov. „Táto vrstva má dve funkcie: drenážnu, pretože dutiny medzi vetvami zabezpečujú priestor na odtok prebytočnej vody do podložia, a zároveň prevzdušňujúcu, čo pomáha najmä pôdnym organizmom.“ Na konáre odporúča navrstviť lístie alebo trávne drny otočené koreňmi smerom hore a následne 30 cm zeminy. Keď sa položia všetky vrstvy, je dobré záhon dobre zaliať vodou, aby si sadli. Ak zemina sadne príliš, je vhodné ešte ju doplniť.
Jana Bieliková zdôrazňuje, že existujú rôzne možnosti, ako vrstvy v záhone vyskladať, a neexistuje len jedna správna možnosť. Namiesto sieťky proti krtkom možno podľa nej použiť aj zajačie pletivo, no nie je to nutnosť, konáre možno nahradiť aj hnojom. Pozornosť treba venovať aj kvalite pôdy. Osvedčila sa jej kombinácia kvalitnej ornice zmiešanej s dobre vyzretým kompostom. Aj tu podľa nej treba počítať s tým, že môže ísť o pomerne vysokú investíciu. „Ak by sme vytvárali napríklad päť záhonov, ktoré majú 2 × 1 m a výšku 60 cm, ide o objem 6 m³, čo vôbec nie je málo. Ak je však pôda na pozemku kvalitná a je jej dostatok, pokojne ju premiešam len s kompostom,“ približuje.
Hoci sa v praxi aj ona stretáva s použitím nopovej fólie, zastáva názor, že pevnejšie drevo vydrží dlho aj bez nej. „Mám dokonca klientov, ktorí majú už päť rokov záhony z obyčajného smreku bez nopovej fólie, tie sú v poriadku a bez viditeľného poškodenia,“ opisuje skúsenosť z praxe.
Paradajky s bazalkou, aksamietnice s rukolou
Záhradné architektky sa zhodujú, že vo vyvýšených záhonoch možno pestovať prakticky čokoľvek, zohľadniť však treba podmienky konkrétnej záhrady aj lokalitu. Záhony podľa nich nemusia byť len o paradajkách a paprikách, porozumieť však treba tomu, ktoré rastliny možno kombinovať a ktoré nie, aj ako dosádzať záhon v priebehu roka.
„Je dobré vedieť, že napríklad ružičkový kel alebo zeler je potrebné predpestovať si v interiéri, no mrkvu môžete priamo vysievať na jar aj na jeseň. Aj listovú zeleninu môžete vysievať viackrát do roka, no paprika z júnového výsevu by v záhonoch už nedozrela,“ vysvetľuje Bieliková.
V záhonoch obe záhradné architektky rady kombinujú úžitkové druhy s okrasnými a hovoria, že ich spájania v záhonoch sa netreba obávať. „Veľmi sa mi osvedčila kombinácia rajčín a bazaliek, vďaka ktorej sú rajčiny chutnejšie a bazalka má potrebný tieň, medzi zeleninu bežne vysádzam nechtík, kapucínku a aksamietnicu, vďaka ktorým je záhon čiastočne chránený pred škodcami a kde-tu rozkvitnutý až do októbra. Do zeleninových záhonov sa dá vmiešať aj saturejka a oregano,“ hovorí Hlubinová Vargová.
„Levanduľa, šalvia, borák a echinacea zas okrem iného prilákajú užitočný hmyz, keďže sú medonosné, čím sa zlepší aj opeľovanie ďalších pestovaných rastlín,“ dopĺňa Bieliková.
Ak ste úplní začiatočníci a zvažujete vytvorenie troch vyvýšených záhonov, môžete podľa Hlubinovej Vargovej začať napríklad takto: „Jeden záhon môžete obsadiť rajčinami prestriedanými bazalkami, v druhom záhone môžu byť aksamietnice s rukolou, so šalátmi a s hrachom a v treťom záhone môže byť jahodovisko.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
