Český týždeň: Feri bol hviezdou pravice a Instagramu, teraz ho obvinili zo znásilnenia dieťaťa

Polícia obvinila Dominika Feriho zo znásilnenia. Česká pomoc utečencom je na hranici svojich kapacít. Niektorí ľudia skupujú kanistre na benzín a zásobujú sa ním.

Prinášame pravidelný český newsfilter – zhrnutie toho najdôležitejšieho, čo sa stalo v Česku za uplynulý týždeň. Udalosti vybral a napísal reportér Kirill Ščeblykin.

1. Bývalá politická hviezda čelí obvineniu zo znásilnenia

Po niekoľkých vlnách covidu a Putinovej invázii na Ukrajinu na túto kauzu už myslí málokto, napriek tomu si prípad Dominika Feriho zaslúži pozornosť. Takmer rok po uverejnení článku Deníka N a serveru A2larm, v ktorom ženy vypovedali o tom, že ich nútil k sexu, bol Feri obvinený zo znásilnenia, a to vrátane dieťaťa – dievčaťa mladšieho než 18 rokov.

Feriho pád bol pravdepodobne najväčšou politickou kauzou vlaňajšej jari. Mladý poslanec bol jednou z najvýraznejších tvárí TOP 09, a teda aj českej pravice. Zároveň bol pre mnohých mladých zrejme jedným z mála známych politikov.

Feri dokázal bystro využívať svoju charizmu a bol zručný na sociálnych sieťach. Veď napokon vďaka jeho prehľadnému vysvetľovaniu zložitých proticovidových opatrení mal na vrchole popularity na Instagrame viac než milión sledovateľov. Z Feriho to robilo jedného z najsledovanejších Čechov na Instagrame vôbec.

Pravicová koalícia Spolu (ODS, TOP 09 a KDU-ČSL) potom celkom logicky ešte na jar 2020 počítala s tým, že Feri bude hlavnou tvárou ich kampane pre mladých. Po zverejnení článku Apoleny Rychlíkovej a Jakuba Zelenku však musel rýchlo nielen odstúpiť z kampane, ale tiež skončiť v politike. Časť verejnosti zostala šokovaná počtom poškodených mladých žien a dievčat, rovnako ako spôsobmi, akými si mal vynucovať pohlavný styk.

Iní tvrdili, že o Ferim musí najskôr rozhodnúť súd. Obvinenie zo znásilnenia znamená, že kauza naozaj na súd smeruje. Iróniou osudu sa o tom česká verejnosť dozvedela na Medzinárodný deň žien.

2. Zaskočení svetom

Keď pred dvoma týždňami Rusko zaútočilo na Ukrajinu, ministerstvo vnútra schválilo takzvaný „oranžový plán“, ktorý počítal s piatimi tisícmi prichádzajúcich utečencov. Tento odhad sa už vtedy zdal príliš nízky a realita to iba potvrdila.

Počet ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine, ktorí prišli do Česka, už presiahol 150-tisíc a päťtisíc ich niekedy dorazilo počas jedného dňa.

Pochopiteľne to vytvára tlak na štátne inštitúcie a ďalšie organizácie, ktoré sa utečencom snažia pomôcť. Ministerstvo vnútra zriadilo po celom Česku krajské asistenčné centrá, v ktorých si ukrajinskí utečenci môžu zariadiť dokumenty. Najviac ich prichádza do Prahy a Stredočeského kraja.

Vláda už medzitým chystá takzvaný zákon „lex Ukrajina“, ktorý by mal čoskoro schváliť parlament. Má umožniť poskytnúť utečencom humanitárne dávky, zjednodušiť im hľadanie práce alebo zaviesť daňové úľavy pre ľudí, ktorí pomáhajú Ukrajine. Lehota, počas ktorej sa Ukrajinci musia hlásiť úradom, sa už posunula z troch na tridsať dní.

Snaha Fialovej vlády je chvályhodná, zároveň sa však ukazuje, že bude potrebné robiť oveľa viac. Česko sa až do vojny na Ukrajine tvárilo, že pomoc utečencom sa ho netýka a že by sa o nich mali postarať ostatní. Tomu zodpovedá aj obmedzená kapacita infraštruktúry českého štátu, ktorá by sa nezaobišla bez obetavej pomoci neziskových organizácií.

Pri pohľade na počty ľudí utekajúcich do republiky pred vojnou sa ukazuje, aké naivné bolo myslieť si, že Česko sa pred dianím vo svete schová. Nastal najvyšší čas precitnúť z tejto ilúzie a pripraviť sa na pomoc ľuďom, ktorí z celého sveta unikajú pred konfliktmi alebo stále sa zhoršujúcou klimatickou krízou.

3. Každý deň iná cena

Ceny energií nepríjemne stúpali už pred začiatkom vojny na Ukrajine. Po ruskej invázii sa však napríklad ceny benzínu menia doslova každý deň.

Niektorí motoristi na to zareagovali hromadným skupovaním kanistrov, do ktorých si potom benzín odlievajú. V niektorých predajniach sú dokonca kanistre už vypredané.

Podľa dopravcov hrozí zdražovanie alebo obmedzovanie MHD v niektorých mestách a krajoch. Situácia je už natoľko kritická, že vláda sa rozhodla zrušiť cestnú daň a hovorí aj o regulácii marží distribútorov.

Odborníci sú v súvislosti s možnosťou vlády ovplyvniť ceny benzínu a nafty skôr skeptickí – rozhodujú predovšetkým obavy trhov z bojov na ukrajinskom fronte. Väčší zmysel by potom dávala adresná pomoc tým, ktorí ju potrebujú.

Ibaže tá v Česku stále trpí pre svoju občas až tragikomickú zložitosť. Keď sa Fialova vláda snažila znížiť vplyv rastu cien energií na menej majetné domácnosti, po sociálnych sieťach sa šírili fotografie hromady formulárov, ktoré bolo potrebné vyplniť, zatiaľ čo ľuďom v reálnom čase rástli účty za elektrinu a teplo.

Vláda tak musí bojovať nielen s vlastným ideologickým presvedčením, ktoré ju vedie k znižovaniu deficitu rozpočtu počas niekoľkých spoločenských kríz naraz, ale tiež s neduhmi, ktoré zdedila po minulých vládach.

Zaujímavé texty: 

Cez víkend sme mali možnosť okúsiť, aký konflikt v spoločnosti zrejme vyvolá príchod desaťtisícov a možno aj státisícov ľudí z vojnou decimovanej Ukrajiny. Bohužiaľ sme pri tom rovno dostali tiež správu o tom, že vláda – aspoň zatiaľ – nemá predstavu, ako s týmto problémom v komunikačnej a praktickej rovine zaobchádzať tak, aby sa z neho nestal masívny politický problém.

Kateřina Smejkalová o tom, že česká solidarita s Ukrajincami bude dočasná. (A2larm)

Vojna proti Putinovi je omnoho viditeľnejšia a pochopiteľnejšia, obzvlášť, keď je online na obrazovkách celého sveta. Opustiť kvôli tomu „zelený front“ však môže mať rovnako katastrofické dôsledky ako doterajšia žoviálna hra európskych politikov s ruským prezidentom.

Petr Fischer o tom, že by bolo chybou pochovať pre vojnu Európsku zelenú dohodu. (Finmag)

Mnoho neziskových organizácií musí už tretí rok zvládať násobný objem práce, ale za rovnaké peniaze. Českí „chudobní“ alebo „núdzni“ nikam nezmizli, po koronavíruse a dôsledkom inflácie a zdražovania navyše do chudoby upadá stále viac českých domácností. K práci s nimi pribudli aj utečenci, ktorých do Česka prúdi zhruba päťtisíc denne.

Apolena Rychlíková o tom, ako neziskový sektor opäť zachraňuje český štát. (Český rozhlas Plus)

Emócie tečú všetkým, averzia k Rusku a Rusom porastie a to posledné, čo treba, je prilievať olej do ohňa. Hoci sa to dnes zdá nemožné, raz spolu zase budeme musieť žiť a vychádzať. Veď napokon, kto by si pred osemdesiatimi rokmi stavil na to, že zárukou európskej stability sa stanú zrovna Nemci. Majú to snáď v krvi? Ale nemusíme zachádzať tak ďaleko: dve víťazstvá Miloša Zemana a Babišova vláda priviedli veľa ľudí k otázke, či nie sú ich voliči tak trochu menejcenní. A podobných úvah sa čoskoro dočkáme aj na adresu ukrajinských utečencov.

Stanislav Biler o českej debate, v ktorej niektorí novinári začali hovoriť o „barbarskom“ ruskom národe. (A2larm)

Citát týždňa:

„Znamená to, že si veľmi cením ukrajinského prezidenta. Jeho správanie je dôkaz odvahy a je to obdivuhodné a skvelé. A ja verím tomu, že by som v podobnej situácii konal analogicky.“

Do českých prezidentských volieb zostáva ešte niekoľko mesiacov, extravagantný miliardár a kandidát na hlavu štátu Karel Janeček sa však ako hrdina vidí už teraz.