O úteche v dobe temna
Kanadský historik Michael Ignatieff napísal knihu príbehov vzdelancov, ktorí vzdorovali zúfalstvu a depresii dielami, ktoré sú nám dispozícii aj dnes, ak hľadáme útechu.
Vojna na Ukrajine nás vracia do éry, keď sa násilie a krutosť stávajú normou. Ako máme vzdorovať zlu, na ktoré sme neboli pripravení? Našimi učiteľmi môžu byť ľudia, ktorí v priebehu tisícročí hľadali na túto otázku odpoveď.
Kanadský spisovateľ a historik Michael Ignatieff nepochybuje, že sme sa ocitli v „dobe temna”, aj preto napísal knihu s názvom On Consolation (O úteche). „Čo také sa môžeme naučiť, čo by nám pomohlo v tejto dobe temna? Niečo veľmi jednoduché. Nie sme sami a nikdy sme neboli,” píše.
Čitateľa sprevádza príbehmi vzdelancov, ktorí v európskych dejinách tiež zažili doby temna a často boli ich obeťami. V čom oni hľadali útechu a čo by sme sa mohli od nich naučiť?
Ak by existovala jednoduchá odpoveď, bolo by to príliš lacné. Sú knihy, ktoré uľavia v utrpení a Ignatieff, hoci sám neveriaci, píše, že jednou z najsilnejších je biblická Kniha žalmov. „Ponúkajú útechu v istote, že aj naši predchodcovia prežívali rovnaké utrpenie,” píše. Útecha spočíva v poznaní. „Niekoho utešiť znamená opakovať stále dokola: Ja viem, ja viem. Máme sa podeliť o naše utrpenie, aby ostatní vedeli, že v ňom nie sú sami.”
A presne tento účinok Ignatieff svojou knihou dosiahol. Rímsky senátor Cicero videl zmysel svojho života v službe Rímskej ríši a republike. Lenže keď sa v roku 45 pred naším letopočtom dostal k moci Julius Caesar a stal sa diktátorom, Cicero prepadol hlbokej depresii. K tomu ešte zomrela pri pôrode jeho milovaná dcéra Tullia.
Cicero sa utiahol do svojho sídla ďaleko od Ríma a smútil, neschopný akejkoľvek činnosti. Priatelia mu dohovárali a písali listy. „Videli sme ťa mnohokrát dôstojne prijímať šťastie aj slávu: teraz je čas nás presvedčiť, že si rovnako schopný dôstojne znášať aj nešťastie.”
