Už nám dochádzajú sily, varujú dobrovoľníci na hranici a vyzývajú štát, aby prevzal zodpovednosť

Pani Galina sedí a opiera sa o zábranu, ktorá vytvára priechod k autobusom. Čaká na auto, ktoré ju odvezie do Poľska. Má 87 rokov. Je s ňou jej dcéra Nataša a ich štyria psi. Dvaja sa chúlia pod jej bundou. Galina uteká z Kyjeva. K hranici vo Vyšnom Nemeckom ju priviezol autobus.

Vracia sa po 60 rokoch do Poľska, odkiaľ pochádza. Do Kyjeva sa presťahovala za manželom, ten už je mŕtvy. Kým sa rozprávame, jej dcéra venčí psy, aby sa mohli čím skôr vydať na cestu. „Kde je Nataša?“ pýta sa zrazu preľaknuto, keď stratí dcéru z dohľadu a premkne ju pocit, že je úplne sama v neznámej krajine.

Video: Ukrajinka Katerina z Charkova: Odišli sme hneď potom, ako nás začali bombardovať 

„Je to v poriadku, šla len so psami,“ upokojuje situáciu dobrovoľníčka Dária, ktorá nám pomáha s ukrajinským prekladom. Predtým Galine doniesla vodu a pomohla im zorientovať sa na mieste. Vyšné Nemecké je miesto, ktoré by sa v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu bez dobrovoľníkov nezaobišlo. Jednoducho by nefungovalo a Slovensko by bolo oveľa menej pohostinnou krajinou, akou zatiaľ je.

Čo robí štát

Na hraniciach sú, samozrejme, aj zložky štátu – vidíte policajtov, vojaci často nosia batožinu z hraničnej kontroly až k prvým stanom. Tam už sa o ľudí starajú vo veľkej miere dobrovoľníci. Veľmi cítiť pomoc hasičov, ktorí vo Veľkých Slemenciach zabezpečujú kyvadlovú dopravu, keďže od priechodu je to na parkovisko tri kilometre. Vidieť tu aj dobrovoľníkov civilnej ochrany.

Hovorkyňa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance Agnesa Kopernická uvádza aj konkrétne čísla. Aktuálne je na hraniciach 500 vojakov, okrem tých na priechodoch sú v tom započítaní aj tí, čo sú na zelenej hranici. Ministerstvo vnútra vysiela na hraničné priechody aj do regionálneho operačného strediska dobrovoľníkov, sú to prednostovia a zamestnanci okresných úradov.

„Na každom z hraničných priechodov pôsobia z okresných úradov momentálne dvaja ľudia cez deň a dvaja v noci. Tieto počty sa dynamicky menia podľa požiadaviek z jednotlivých hraničných priechodov,“ povedala. Celkovo sa tak vystriedalo podľa nej minimálne 80 dobrovoľníkov a evidujú už ďalších 120. Na porovnanie: Maltézska pomoc Slovensko, ktorá bola na hranici medzi prvými organizáciami, má na každej dvanásťhodinovej smene 12 až 20 ľudí.

Neziskové organizácie a ich dobrovoľníkov tu jednoducho vidíte častejšie. Prvý kontakt vo Vyšnom Nemeckom, ktorým prejdú dve tretiny utečencov? Mareena alebo Maltézska pomoc Slovensko. Doprava? Skauti. Nevyhnutné veci, ako je oblečenie, hračky alebo drogéria či trvanlivé jedlo? Gréckokatolícka eparchia Košice alebo Človek v ohrození.

Teplé jedlo? Aaregala Slovensko – Kuchári bez hraníc. Aj dnes sa záchytným miestom šíri vôňa perkeltu a pečenej klobásy. Kuchár Erik robí už druhý paprikáš. „Veľmi si nevyberajú, len chcú niečo teplé.“ Ďalej je tu Kto pomôže Ukrajine či Slovenská katolícka charita a vymenovať všetky organizácie a jednotlivcov je prakticky nemožné.

„Ak zhodnotíme všetky dostupné informácie, zistíme, že hranice fungujú hlavne vďaka mimovládnym organizáciám, hasičom a dobrovoľníkom,“ hovorí Lucia Šicková z KtoPomôžeUkrajine.

Zvládla by sa dnes situácia na hranici bez dobrovoľníkov? „Odvážim sa tvrdiť, že nie. Nehovorím, že štát nič nerobí, nezvyknem frflať na to, čo nefunguje. Ale aktuálne vidím veľa dobrej vôle, rôznych nesystematických pokusov jednotlivých rezortov, nie však jednej koordinovanej iniciatívy verejnej správy.“

Pred štyrmi dňami ušla sama z Kyjeva a teraz pomáha

Vráťme sa k 87-ročnej pani Galine, ktorá sa už upokojila a pokračuje v rozprávaní. „Prečo som odišla z Kyjeva? Lebo tam padali bomby. Bum – bum – bum – bum. Psi sa báli bombardovania.“

„Áno, to je dôvod, prečo som sem prišla z Kyjeva aj ja. A prečo sú všetci z