Denník N

Utajovaný spis o atentáte na Mečiara: pred 25 rokmi sa báli štátneho teroru

Vladimír Mečiar, veľký rozprávač príbehov, ktoré sa nepotvrdili. Foto – TASR
Vladimír Mečiar, veľký rozprávač príbehov, ktoré sa nepotvrdili. Foto – TASR

Z Ústavu pamäti národa sme získali spis o vyšetrovaní „prípravy usmrtenia predsedu vlády Mečiara“. V roku 1990 sa policajti obávali štátneho teroru. Na atentátnikov upozornil pochybný kriminálnik. Vyšetrovateľ po rokoch tvrdí, že všetko bolo inak.

Presne pred 25 rokmi založili policajti vyšetrovací spis s dramatickým názvom: „Uznesenie o zahájení trestného stíhania vo veci prípravy trestného činu teroru na území Stredoslovenského kraja (príprava usmrtenia predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara)“. Spis bol prísne tajný. Denník N ho teraz získal z archívu Ústavu pamäti národa. Hoci nie je kompletný, zachytáva atmosféru začiatku 90. rokov, keď Mečiar začínal vo funkcii, jeho obľúbenosť bola na rekordných úrovniach a už vtedy pútal pozornosť vyhláseniami, že mu ide o život.

„Prežil som deväť pokusov o atentát,“ vyratúval pred tromi rokmi už ako dôchodca do televíznej kamery. Práve oslavoval sedemdesiatku a opäť si neodpustil poznámku o ohrození života. Po atentátnikoch na Mečiara začali prvýkrát pátrať 26. októbra 1990 na základe rečí pochybného kriminálnika.

Napojení na vekslákov

Trestné stíhanie začal vyšetrovateľ Vladimír Novakovský z Úradu federálneho ministerstva vnútra pre vyšetrovanie protiústavnej činnosti so sídlom v Prahe. Vychádzal z podkladov banskobystrickej pobočky Úradu na ochranu ústavy a demokracie, podľa ktorej neznáme osoby pripravovali na strednom Slovensku skutok, aký nemal obdobu – chceli zabiť premiéra. „Činia tak v zrejmom úmysle poškodiť ústavné zriadenie,“ konštatoval v uznesení Novakovský.

Policajné vyšetrovanie správy o atentáte nepotvrdilo. foto - ÚPN
Policajné vyšetrovanie správy o atentáte nepotvrdilo. Foto – ÚPN

O necelý mesiac píše riaditeľ 1. odboru Úradu na ochranu ústavy a demokracie Miroslav Kocúr do Bratislavy, že atentátnikov ešte nemajú. „Previerka pôvodného poznatku pokračuje s cieľom tento vyvrátiť alebo potvrdiť.“

Po týždni sa Kocúr opäť ozýva nadriadeným do Bratislavy. Opatrenia smerujú k stotožneniu osoby, ktorá pred oznamovateľom vystupovala pod menom Zeman. Práve Zeman mal hovoriť o atentáte človeku, ktorý to oznámil polícii. „Získané poznatky potvrdzujú, že oznamovateľ má prepojenie na skupinu kriminálne závadových osôb – vekslákov v Prahe,“ uvádza vyšetrovateľ Kocúr. Spomína aj anonym, v ktorom sa neznámy pisateľ vystupujúci ako „Biela légia“ vyhráža atentátom na premiéra. Súvislosť listu s prípadom však nezistili.

Neseriózny dobrodruh

V liste z 11. decembra už Kocúr naznačuje, že z prípadu nemusí nič byť. Prvýkrát spresňuje, o aký zdroj informácií sa opierali, charakterizuje ho ako neseriózneho človeka z prostredia pražských vekslákov.

Opisuje ho ako Róma dobrodružnej povahy s nižšou spoločenskou úrovňou, ktorý sa teraz vyhýba ďalším stretnutiam s ich operatívnym pracovníkom, ktorému o Mečiarovej likvidácii hovoril. Vyhol sa aj predvolaniu vyšetrovateľa okresnej prokuratúry vo Zvolene, kde ho mali vypočuť ako obvineného z trestného činu sprenevery, a neprišiel ani na výsluch po predvolaní vyšetrovateľa v Prahe, ktorý ho chcel vypočuť v súvislosti s dvomi nezvestnými osobami. „V súčasnej dobe sa zdržiava na neznámom mieste,“ informuje Kocúr s tým, že sa s ním ešte pokúsia skontaktovať. Ďalšie dokumenty k prípadu v archíve ÚPN nie sú, chýba aj uznesenie o zastavení trestného stíhania.

Vyšetrovateľ: Atentát si vymysleli

Po 25 rokoch o prípade prehovoril vyšetrovateľ Novakovský. „Prípad mi bol pridelený, dostal som pokyn, aby som začal trestné stíhanie, ktorý som splnil,“ spomína dnes pre Denník N. Už keď písal uznesenie o začatí trestného stíhania, pochyboval, či Mečiarovi skutočne ide o život. „Podľa môjho názoru to bolo vymyslené.“ Vymyslený mal byť operatívny spis, ktorý naznačoval ohrozenie vtedajšieho predsedu vlády. „Podľa môjho názoru išlo o konštrukciu bývalých eštebákov na Slovensku, aby sa zviditeľnili a ukázali, že by ešte mohli byť prínosom pre políciu.“

Vladimír Mečiar hovoril veľa. foto - TASR
Vladimír Mečiar hovoril veľa. Foto – TASR

Krátko po Nežnej revolúcii, v čase vyšetrovania údajného atentátu, sa totiž vyhadzovali z polície bývalí príslušníci Štátnej bezpečnosti. Mnohí hľadali cesty, ako si miesta udržať – títo sa vraj chceli zapáčiť priamo novému premiérovi.

„Pán Mečiar sa vždy rád obklopoval záhadnými vecami, ktoré sa následne nepotvrdili. Osobne som neveril, že je v ohrození,“ dodáva Novakovský.

Na zachovaných písomnostiach z ÚPN je jeden bývalý príslušník ŠtB: je ním Miroslav Kocúr z banskobystrickej krajskej pobočky Úradu na ochranu ústavy a demokracie, ktorá prípad riešila.

Kocúra sa nepodarilo redakcii vyhľadať. Nevedno ani, kedy odišiel do civilu. Novakovský bol policajtom dvadsať rokov pred novembrom 1989, v ŠtB nikdy nebol.

Ako sa kauza skončila, Novakovský netuší. „Prípad som len začal, potom som sa v ňom nijak neangažoval.“ Zúčastnil sa ešte schôdzky s vtedajším generálnym prokurátorom Ivanom Gašparovičom v Bratislave. „Vysvetlili sme mu, o čo ide. Nijako sa k tomu nevyjadril, zobral to ako informáciu. To bolo všetko.“

Gašparovič bol dlhé roky s Mečiarom v HZDS. Neskôr odtiaľ odišiel a stal sa prezidentom (2004 – 2014). Mečiar dnes žije v ústraní v rodinnom sídle Elektra v Trenčianskych Tepliciach. S médiami nekomunikuje.

Ochrankár: Najhoršie bolo s Mečiarom v dave

Hneď ako v roku 1990 nastúpil Mečiar do premiérskej funkcie, ochrankára mu robil aj Juraj Zábojník. O tom, že by si vyšetrovatelia vymýšľali informácie o príprave atentátov, nevie. „Mojou prácou bolo strážiť predsedu vlády, ktorého si občania zvolili,“ vraví. Neustále vraj dostávali hlásenia z bezpečnostných zložiek o možnom ohrození politika. „Ani jeden poznatok sme nemohli brať na ľahkú váhu. Ak si to situácia vyžadovala, prijali sa opatrenia na posilnenie ochrany.“

Zábojníkovi sa Mečiar nikdy nezveril, že sa bojí zabitia. „Každý politik má strach o život, je to prirodzené. Ak by som povedal, že pán Mečiar sa javil ako hrdina, klamal by som. Tiež mal strach, ale nedával to najavo.“

O Mečiara mal najväčšiu obavu, keď s ním chodil medzi ľudí. „Bol politikom, ktorého polovica národa milovala a polovica nenávidela. Ísť s ním do davu bolo šialenstvo, museli sme byť mimoriadne ostražití. Bolo to náročné obdobie, strážili sme ho v čase, keď sa sformovali rôzne skupiny organizovaného zločinu, prebiehala divoká privatizácia a tak ďalej.“

Nemecká topmodelka Claudia Schiffer pred voľbami v roku 1998 strihala s Mečiarom pásky na diaľničnom úseku, vľavo je šéf ochranky Juraj Zábojník. foto-TASR
Nemecká topmodelka Claudia Schifferová pred voľbami v roku 1998 strihala s Mečiarom pásky na diaľničnom úseku, vľavo je šéf ochranky Juraj Zábojník. Foto – TASR

Hektiku s ním zažil na služobnej ceste v Nemecku začiatkom 90. rokov, keď musela zasiahnuť tamojšia tajná služba. „Na trase z Düsseldorfu do Frankurtu, po ktorej išla naša kolóna, sa chcel nejaký psychopat odpáliť. Poslali za nami protiteroristické komando, asi 20 ľudí. Zobrali nás na najbližšie policajné oddelenie, kde zastreli okná roletami a spravili maximálne opatrenia. Po pokyne kancelára Helmuta Kohla nás previezli do Petersbergu,“ spomína ochrankár Zábojník.

Palko a vražda

Správy o možných atentátoch prestávala verejnosť v 90. rokoch brať vážne.  Mečiar totiž často rozprával, v akom nebezpečenstve je.

Raz mu údajne prišiel list so slepým nábojom, inokedy sa mal stať terčom útoku na sneme HZDS. Krátko pred voľbami v roku 1998, keď sa HZDS snažilo ostať pri moci, na mítingu opisoval, ako po ňom idú cudzinci. „Bola odhalená sieť, ktorá je za hranicami, a preto sa nedá stíhať. Dvaja, čo boli u nás, ušli,“ prihováral sa voličom. Vyšetrovacie orgány nechceli o prípade nič bližšie povedať. Denník SME nedostal ani odpoveď, či je bežné, že samotný postihnutý na mítingoch hovorí o preverovaní okolností.

Kongres psychiatrov vyhlásenia natoľko inšpirovali, že premiéra v roku 1998 vyzval na odchod, pretože manipuláciou a vytváraním nepriateľa „škodí duševnému zdraviu občanov“.

Veľkú senzáciu vyvolalo aj Mečiarovo obvinenie, že niekdajší podpredseda KDH Vladimír Palko na straníckom rokovaní navrhol, že Mečiara treba zavraždiť. Šéf KDH Ján Čarnogurský aj Palko v roku 1997 odmietli, že by sa o niečom takom hovorilo.

Dlhoročný predseda HZDS a trojnásobný premiér prekvapil aj v roku 2012, keď sa pripomínalo 20. výročie osamostatnenia. V deň vzniku Slovenska 1. januára 1993 sa vraj prihováral ľuďom s nasadením života. „Z HZDS nikto nechcel ísť na tribúnu. Prišla správa, že na toho, kto to pôjde vyhlásiť, bude spáchaný atentát. Tak mi všetci povedali, že je to môj sviatok, tak tam mám ísť sám,“ povedal Mečiar pre TASR. Policajné hlásenia z tohto dňa nič mimoriadne nezachytili.

Teraz najčítanejšie