Denník N

Rozbitie ČSR na jar 1939 v dokumentoch Štátneho departmentu USA

Hitler s Tisom v roku 1939. Foto – archív TASR
Hitler s Tisom v roku 1939. Foto – archív TASR

Londýn a Paríž síce zaprotestujú, no Hitlerovi bez ohľadu na stanovisko Ríma nestojí v ceste nič také, čo by ho nútilo likvidačný československý scenár modifikovať alebo odložiť.

Autor je historik, Historický ústav SAV

Rozbitie Československa v marci 1939, ako aj s ním spojené predošlé udalosti (najmä Mníchov) vyvolali v americkej verejnosti vlnu nesúhlasu a odporu. A ako sa vyvíjal v uvedených kritických marcových dňoch postoj oficiálnej Ameriky? Ten vieme zmapovať cez správy amerických diplomatov v Paríži, Ríme, Berlíne, Londýne a Prahe adresované svojej materskej centrále –  Štátnemu departmentu (ministerstvo zahraničných vecí) vo Washingtone. Treba podotknúť, že tieto správy nepokrývajú v plnej hĺbke a šírke postoj USA, sú iba vzorkou vysvetľujúcou, prečo USA reagovali tak, ako reagovali. A ukazujú aj ďalší, nie nezaujímavý fakt. Neprinášajú totiž informácie o tom, čo sa v Československu dialo, ale skôr reakcie krajín, v ktorých títo diplomati pôsobili.

Rozpad, rozbitie, zničenie, zmiznutie?

Zaujímavo pôsobí aj terminologická nejednotnosť týchto amerických dokumentov. V telegramoch veľvyslancov sa totiž spomína niekoľko výrazov, čo sa týka udalostí v Československu, napr. rozpad (break-up), rozbitie, zničenie (destruction, destroy), zmiznutie (disappearance).

Najobsiahlejšie správy do Washingtonu 14. marca 1939 prichádzali z Paríža od veľvyslanca Williama Bullita. Jeho prvý telegram z toho dňa je informáciou o rokovaní s francúzskym ministrom zahraničných vecí Georgesom Bonnetom. Bonnet mu povedal, že doobeda telefonoval do Prahy a že francúzsky vyslanec mu oznámil nasledovné: československá vláda je veľmi znepokojená vývojom udalostí, avšak jednoducho nemá žiadnu predstavu, čo robiť. Bonnet ešte predpokladal, že Maďari a Poliaci obsadia Podkarpatskú Rus. Proti tomu, vo svetle nemeckej kontroly nad Slovenskom, sa neočakávala žiadna opozícia francúzskej vlády.

Harry Bullit

Ďalší telegram z Paríža na Štátny department 14. marca 1939 konštatoval, že francúzska vláda vzhľadom sa novú krízu v Československu nasleduje politiku „ostražitého čakania“ (watchful waiting). Podľa neho bolo, samozrejme, jasné, že túto situáciu spôsobili Nemci, aby zničili (destroy) Československo vo viere, že ich politika expanzie na východ bude týmto uľahčená. Značný podiel spoluviny na tomto „výpredaji“ Československa prisúdil aj časti prominentných slovenských vodcov. V tejto optike by mal byť „problém chápaný ako vnútorný problém, ktorý sa má riešiť medzi Čechmi a Slovákmi a nemá povolávať do akcie Francúzsko“. Napriek tomu vraj francúzska vláda uvažovala, že sa chce Berlína spýtať, aký je cieľ Nemecka pokiaľ ide o Československo.

Tretí telegram z Paríža od Bullita v tento deň načrtol možný postoj Veľkej Británie, ako aj názor francúzskej politickej a vojenskej elity. Od britského veľvyslanca v Paríži zisťoval, čo jeho vláda zamýšľa robiť v súvislosti s vývojom na Slovensku. Ten mu odpovedal, že si nevie predstaviť, že by britská vláda vyvinula aktivitu akéhokoľvek druhu. Podľa neho nebol žiadny dôkaz, že rebélia Slovákov proti Čechom bola formovaná Nemcami. Rozpor v rámci Československa vidí len medzi Slovákmi samotnými, takže nevidí príčinu pre akúkoľvek intervenciu britskej vlády. Britský veľvyslanec Bullitovi takisto oznámil, že podľa francúzskych predstaviteľov „slovenská revolta proti Čechom bola iba dôkazom, že Československo bolo vždy „neživotaschopné“ (nonviable), t. j. síce sa narodilo, ale nikdy nedokázalo schopnosť nezávislej existencie.“

„Side by side“

Reakciu francúzskej tlače na bezprostredné udalosti ponúkol Bullit Štátnemu departmentu v ďalšom telegrame zo 14. marca 1939. Uviedol v ňom, že ranná parížska tlač ponúka prehľad udalostí posledných troch-štyroch dní v strednej Európe bez toho, aby navrhla akýkoľvek postup, ktorý by mala nasledovať francúzska vláda. Prívrženci i kritici Mníchovskej dohody súhlasia, že za daných okolností neexistuje nič, čo by sa mohlo urobiť pre záchranu Československa. Podľa Bullita nebolo prekvapením, že záujem francúzskej tlače sa primárne zameriaval na uhádnutie predstáv budúceho nemeckého pohybu na úkor Prahy. Ďalšia teória je, že Slovensko bude využité okamžite ako odrazový mostík pre ničivý nástup na východ. Nik si dnes netrúfa vyjadriť kategorický názor, ako a kde a v akých limitoch leží pravda v týchto hypotézach, všetci však súhlasia, že zmiznutie (disappearance) Československa nie je predzvesťou dobrej budúcnosti. V Paríži vraj prevláda názor, že metropoly na Seine a Temži musia naďalej stáť pri sebe („side by side“).

Bullitove telegramy zo 14. marca 1939 potvrdzovali fakt, že Francúzsko síce odmieta rozbitie Československa, no nevie, ako reagovať, a že do vývoja aktívne nezasiahne. Vlažná francúzska diplomatická aktivita voči Berlínu v skutočnosti Paríž k ničomu nezaväzovala.

Bola iniciatíva Londýna v tento deň od aktivít Paríža odlišná? Nebola, čo Štátnemu departmentu potvrdzoval telegram veľvyslanectva USA vo Veľkej Británii. Foreign Office vraj nemá presné informácie, hoci situácia sa javí ako úplne jasná, že Hitler zamýšľa nejakou formou zasiahnuť. Ak tak urobí, vyvolá to prirodzene v iných vládach obavu. Britská vláda zatiaľ neurobila v Berlíne žiadny diplomatický protest a ani nezamýšľa takú akciu v súčasnosti. Vraj však bude nevyhnutné, aby Londýn urobil nejaké prehlásenie neskôr, v závislosti od vývoja.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie