Dôvody na opatrný optimizmus
Morálny kompas slovenskej väčšiny ukazuje správnym smerom a európskych populistov oslabí Putinova prehra.
Bol rok 1971, slovenská spoločnosť sa prispôsobila ruským okupantom. Tí, ktorí vzdorovali, sa ocitli v nepatrnej menšine. Spisovateľ Dominik Tatarka písal historikovi Jánovi Mlynárikovi: „Ocitli sme sa zas v babylonskom zajatí. V zajatí zmätenia jazykov. Zrada sa vydáva za vernosť, vernosť za zradu.“
Mlynárik mu odpovedá: „Kam to môže dospieť? Že jedného dňa budú ‚zástupcovia‘ Slovákov žiadať pripojenie k ‚tamtomu dubisku‘. Z tej celonárodnej kolaborácie je mi nanič.“
A Tatarka mu odpovedá: „Naozaj, človeku zostáva rozum stáť, mechanizmus sa stáča do seba, aby neprepuklo šialenstvo, nerozletelo sa všetko na márne kusy. Musíme sa zachraňovať v malých spoločenstvách.“ (Ich korešpondencia vyšla v časopise Slovenské rozhľady v roku 1995.)
Aj po 50 rokoch zostáva človeku rozum stáť, že je veľa tých, ktorí sa upínajú k Rusku, ale zároveň by sme si mali uvedomiť, že títo ľudia už netvoria väčšinu. Dominik Tatarka, ktorý sa tejto premeny nedožil (zomrel v máji v roku 1989), by nám iste zdôrazňoval, že si máme tento fakt veľmi vážiť.
Ak budeme mať šťastie, potrvá už len niekoľko generácií, kým sa slovenská spoločnosť ako celok vymaní z bludu o slovanskej vzájomnosti a z obdivu k Rusku, čo je v podstate len forma obdivu k diktatúre a odporu k demokracii.
Babrák Putin
Vojna na Ukrajine tento proces mierne urýchľuje, nemali by sme si však nahovárať, že ľudí vedú k zmene postoja morálne dôvody. Ak by Rusko porazilo a ovládlo Ukrajinu, mnoho Slovákov by to iste vnímalo ako znamenie doby, ktoré treba nasledovať.
