Denník N

Valášek: Najhoršie by bolo Ukrajine nanútiť škaredý mier

Tomáš Valášek. Foto N - Vladimír Šimíček
Tomáš Valášek. Foto N – Vladimír Šimíček

Otázku darovania migov Ukrajine zabili svojím postojom Američania. Riziko by zostalo na nás, preto by som to už vláde neodporúčal, vraví bývalý veľvyslanec pri NATO Tomáš Valášek.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Tomáš Valášek (49) je poslanec parlamentu, zvolený za stranu Za ľudí, dnes člen Progresívneho Slovenska. V rokoch 2013 až 2017 pôsobil ako veľvyslanec pri NATO v Bruseli. V rozhovore hovorí:

  • prečo sú pre Slovensko stíhačky MiG nevyužiteľné,
  • v čom ho počas vojny na Ukrajine sklamali Spojené štáty,
  • prečo by si EÚ a NATO mali stanoviť, aký koniec vojny chcú,
  • prečo by Západ nemal Ukrajine nútiť mier, ktorý by neakceptovala,
  • ako hodnotí doterajšie pôsobenie premiéra Hegera.

V nedeľu ráno dopadlo 30 ruských rakiet na ukrajinské mesto Javoriv, sotva 20 kilometrov od hraníc Poľska, a teda aj Severoatlantickej aliancie. Rakety zničili tamojšiu výcvikovú základňu. Skúste ako bývalý veľvyslanec pri NATO opísať, čo sa po tomto útoku muselo diať v centrále NATO v Bruseli.

V aliancii – ale myslím si, že aj na ruskej strane – majú ľudia jasno, že sú určité červené línie, ktoré sa nemôžu prekročiť. Je úplne jasné, napríklad z komunikácie amerického prezidenta Bidena, že spojeneckí či americkí vojaci nebudú bojovať s Ruskom na Ukrajine. Manažujeme riziko tak, aby sme pomohli Ukrajine sa chrániť, keďže má na to morálne právo, lebo bola bezdôvodne napadnutá agresorom. Ale je nám zároveň úplne jasné, že nechceme spôsobiť tretiu svetovú vojnu.

I keď už nie som v aliancii, predpokladám, že keď rakety dopadli, prebehla komunikácia v tom duchu, že sa to stalo na ukrajinskej strane hranice a že to bolo vyhodnotené ako varovanie, že sa Rusku nepáčia dodávky zbraní, ktoré západní spojenci Ukrajine poskytujú. Útok prišiel asi deň po tom, čo Rusko povedalo, že sa na dodávky zbraní nebude nečinne prizerať. Západ, samozrejme, nemá dôvod s dodávkami zbraní prestať, lebo Ukrajina je suverénny štát, ktorý bol bezdôvodne napadnutý.

Čiže čítate ten útok najmä ako taktický? Javoriv leží na hlavnej ceste z poľského Rzeszowa, teda sa nachádza v koridore, odkiaľ prúdia dodávky zbraní na pomoc Ukrajine. Nešlo aj o psychologický efekt, teda cielene si vybrať terč blízko hraníc NATO?

Myslím, že to gesto ste opísali správne, i keď fyzicky Rusko nebombardovalo skladisko zbraní, ale centrum, kde prebiehal výcvik ukrajinských vojakov, aby – okrem iného – vedeli so západnou technikou robiť. Nemám informácie o tom, že by Rusi zničili akékoľvek zásoby zbraní. Bolo to gesto, ktoré nám malo povedať, že Rusi evidujú, čo Spojenci robia, či už kolektívne, alebo individuálne, a preto zaútočili na najviditeľnejší cieľ, ktorý na Ukrajine bol.

Nemyslím to ako obhajobu Ruska, ale keď sa na to človek pozrie chladne, z taktického hľadiska

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Progresívne Slovensko

Rozhovory

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Slovensko

Teraz najčítanejšie