Fedor Gál: Podstatná je voľba nohami. Utekajú ľudia z Európy za lepším životom do Ruska? Poznáte takého aspoň jedného?
Viete si pri pohľade na Putina predstaviť čosi ako pravdu, láskavosť či súcit? Viete si to predstaviť pri pohľade na Blahu, Fica, Kotlebu, Mazureka? Veď oni majú v tvárach jasný tik patologickej osobnosti.
Nedávno ste v Českej televízii povedali, že vojna Ruska s Ukrajinou je bojom o nový svetový poriadok. Ako ste to mysleli?
Tak, že je jasné, že aj my sme vo vojne. Ak si niekto myslí opak, mýli sa, lebo to vôbec nie je vojna len na Ukrajine. Ide o veľký civilizačný konflikt, kde nik nemôže stáť bokom. Otázka je len jedna – kam sa postavíme.
Na ulici, kde bývam, práve otvorili novú streleckú školu. Majiteľ mi povedal, že už má obsadené na pol roka. Ľudia jednoducho kupujú zbrane, riešia, ako obrániť rodinu, vybavujú si pasy a premýšľajú, kam v prípade priameho konfliktu utiecť.
Denne na uliciach vídavam unavené ukrajinské matky s bledými deťmi a uťahanými starými ženami, ktoré si nesú v igelitkách svoj život. Potom si sadnem k počítaču, pozriem si správy a je mi jasné, že naozaj žijeme v zlomovom období.
V čom?
V tom, že sa okolo nás umiera. V tom, že v reálnom čase sledujeme tanky, lietadlá, bomby, zasiahnuté domy, bytovky, nemocnice, ľudí. V tom, že sa masy vystrašených ľudí tlačia v krytoch a vo vlakoch bez toho, aby vedeli, kam sa podejú. Vidím zápas ľudskosti s neľudskosťou. Ľudskosť káže pomáhať.
Nad čím konkrétne premýšľate vy?
Nad tým, ako dať zmysel každému dňu, kde pomôcť, čo urobiť. Tak to cítim. Duch novej doby jednoducho nemôže byť putinovský. Nesmie byť nespravodlivý. Nesmie patriť ľuďom, ktorí od stola rozhodujú o živote a smrti miliónov ostatných. Alebo si fakt chceme zopakovať šialenú a tragickú minulosť? Chceme si zopakovať narušených vodcov, sociopatov a psychopatov pri moci? Chceme si zopakovať ostnaté drôty?
V roku 2017 sme v Žiline prezentovali svoju knihu rozhovorov Ešte raz a naposledy. Po akcii sme sedeli v krčme, kde okolo nás popíjali náckovia. Vtedy ste mi povedali, že čítate autorov z 30. rokov minulého storočia a cítite, že možno do piatich rokov bude v našom civilizačnom priestore vojna. Trafili ste. Zrejme ste však narážali na silnejúcich extrémistov v jednotlivých krajinách, nie na Rusko.
Nevedel som, odkiaľ to príde. Extrémistami však zďaleka nie sú len náckovia typu kotlebovci alebo tí, ktorých sme videli v tej krčme. Jasným náckovským symbolom je dnes aj Putin. Spýtajte sa obyčajných Rusov, na čo sú pyšní. Zväčša hovoria, že sú hrdí na národnú mytológiu, ktorá sa dá označiť slovami Veľká Rus, teda nekonečná zem a skvelý zbrojný potenciál.
Nemôžu byť hrdí na kvalitu svojho bežného života, na svoju demokraciu, slobodu, na to, čo je pre nás zásadné. Ak však majú byť piliere kolektívnej identity postavené na imaginárnej nekonečnej zemi a zbrojnom potenciáli, tak je to v prdeli.
Niektorí stále zabúdajú, že už nemá zmysel existencia sveta, kde sa vykrikujú heslá ako „pôda a krv“, „na Slovensku po slovensky“, „nič než národ“ a podobne. Taký svet je odsúdený na zánik,
