- Nikdy v histórii nevykonávala žiadna iná krajina takú kampaň lživých obvinení o biologických zbraniach ako Sovietsky zväz, píše Milton Leitenberg, odborník na zbrane hromadného ničenia.
- O súčasnom Rusku Leitenberg hovorí, že Putin ho zmenil na „ríšu dezinformácií“. „Dezinformácie sa stali ústrednou štrukturálnou súčasťou celej ruskej domácej a zahraničnej politiky od roku 2004,“ napísal vedec Denníku N.
Tieto mraky nenesú požehnanie. Prichádzajú od západu.
Pomocou vetra s mrakmi poslali americkí imperialisti pásavku zemiakovú na našu republiku.
Otec so synčekom niečo spozorovali. Zohnú sa a na ceste nájdu pásavku zemiakovú. To je on – americký chrobák. Najnovší zločinný prostriedok amerického barbarstva.
(…) Čo chcú americkí imperialisti? Chcú, aby najnebezpečnejší škodca zemiakov zničil naše vyspelé zemiakové odvetvie, aby bola obmedzená naša výživa, živočíšna výroba i priemysel, pre ktorý sú zemiaky surovinou. Tieto žravé larvy, to je kultúra atómových vojnových paličov.
Lenže páni imperialisti urobili účet bez hostinského. Počítali a zase sa prepočítali. Naša vláda urobila rázne opatrenia. Rázne opatrenia na odrazenie podlého útoku našich nepriateľov.
„Chrobáky Yankeeov“
Aj tieto slová zazneli v československom filme z 50. rokov 20. storočia, v ktorom komunistická propaganda označila pásavku zemiakovú – ľudovo známu ako mandelinku – za imperialistický útok a Západ obvinila z toho, že chrobáka na našom území vysádza z lietadiel alebo diverzantmi.
Československý propagandistický film o pásavke zemiakovej. Zdroj – Facebook/Archív ČT24
Podobné propagandistické zvesti sa šírili aj vo východnom Nemecku. Miestne plagáty, letáky a články v novinách vykresľovali pásavku ako malých amerických vojakov v bagandžiach a helmách.
Hovorili im Amikäfer, „chrobáky Yankeeov“.
Lenže pásavky sa v Nemecku vyskytovali už pred vojnou a v roku 1950 sa rozmnožili najmä preto, lebo bol nedostatok pesticídov, keďže väčšina z toho, čo sa vyrobilo, putovalo do Sovietskeho zväzu.

Sovietsky zväz vedie rebríček lží
Aj o týchto príbehoch propagandy píše Milton Leitenberg v článku, ktorý vyšiel minulý rok v odbornom časopise The Nonproliferation Review. Milton Leitenberg sa dlhodobo zaoberá zbraňami hromadného ničenia a pôsobí v Centre pre medzinárodné a bezpečnostné štúdiá (CISSM) pri univerzite v Marylande.
Je spoluautorom takmer 1000-stranovej knihy The Soviet Biological Weapons Program: A History (Sovietsky program biologických zbraní: história) z roku 2012, o ktorej v Nature napísali, že ide o „smerodajný výklad“ sovietskeho programu biologických zbraní.
Nová štúdia mapuje takmer 80 rokov klamlivej propagandistickej kampane Sovietskeho zväzu (a jeho satelitov vo východnom bloku) a Ruska o biologických zbraniach údajne používaných Spojenými štátmi.
Autor píše, že „nikdy v histórii nevykonávala žiadna iná krajina takú kampaň lživých obvinení o biologických zbraniach“.
Biologické zbrane sú mikroorganizmy ako vírusy, baktérie, huby či iné toxíny, ktoré sú vyrobené a schválne uvoľnené, aby spôsobili ochorenie alebo smrť ľuďom, živočíchom alebo rastlinám, vysvetľuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Dezinformačná sovietska kampaň proti USA o biologických zbraniach sa začala už v 40. rokoch a takmer kontinuálne pokračovala do roku 1988, uvádza Leitenberg. Po niekoľkoročnej pauze sa opätovne rozbehla v roku 1995.
O súčasnom Rusku odborník hovorí, že „Putin zmenil Rusko na ríšu dezinformácií“.
Niektoré sovietske dezinformačné kampane trvali aj viac ako desaťročie a niekedy sa k nim pridali ďalšie krajiny východného bloku, napríklad Kuba, Česko-Slovensko, Poľsko či iné.

Kórea
Do prvej veľkej medzinárodnej kampane, ktorá obviňovala USA zo šírenia biologických zbraní, sa okrem Sovietskeho zväzu zapojila aj Čína a Severná Kórea.
Krajiny vinili Spojené štáty z použitia biologických zbraní počas kórejskej vojny v rokoch 1950 až 1953.
Podarilo sa im nakloniť si na svoju stranu verejnú mienku a európskymi metropolami pochodovali milióny ľudí na protest proti „bakteriálnej vojne“.
Až po roku 1988 a sprístupnení príslušnej dokumentácie pre verejnosť sa ukázalo, že išlo o nepravdivé obvinenia. Leitenberg sa okrem iného odvoláva na telegram z 50. rokov zaslaný Sovietmi Mao Ce-tungovi, v ktorom sa explicitne uvádza, že „informácie o použití bakteriálnych zbraní Američanmi v Kórei sa zakladali na chybných informáciách“ a „obvinenia Američanov boli vymyslené“.
Pakistan a Afganistan
Do druhej veľkej dezinformačnej kampane o biologických zbraniach Sovieti v roku 1982 zaplietli laboratórium v Pakistane zamerané na výskum malárie.
Laboratórium v tom čase fungovalo 20 rokov a už predtým ho Sovietsky zväz napádal – Sovieti využili to, že Spojené štáty v ňom podporovali projekty na výskum malárie.
Sovietskemu zväzu to poskytlo príležitosť obviniť USA zo šírenia ochorenia v krajine.
V sovietskych novinách sa objavili články, že laboratórium geneticky upravilo „komáre zabijaky“, ktoré vypustili v Afganistane, kde sa Sovietsky zväz angažoval vo vojne.
Novinový článok ďalej uvádzal, že laboratórium financuje CIA a vyrábajú sa v ňom „zakázané biologické zbrane“. Sovietska kampaň uspela a laboratórium zavreli.
HIV
V 80. rokoch KGB rozšírila dezinformácie, že v Spojených štátoch usilujú o vývoj „etnických zbraní“. V roku 1985 sovietska tajná služba rozšírila správy, že v USA vymysleli bombu, ktorá zabíja černochov.
V spolupráci s Izraelom údajne v USA vymysleli ďalšiu bombu, ktorá selektívne zabíja Arabov.
Sovieti prišli aj s príbehom, že americká vláda vyrobila vírus HIV, ktorý spôsobuje AIDS, aby „zničila africkú populáciu“, ako v článku píše Leitenberg.
Táto dezinformačná kampaň patrila medzi najúspešnejšie. Ako približuje americký odborník, začala sa v roku 1983, keď v malých indických novinách Patriot, ktoré v roku 1962 zakladala KGB, vyšiel anonymný článok, že v Amerike vyrobili HIV. No kampaň sa naplno rozbehla až v roku 1985, keď noviny Literaturnaya Gazeta otočili príbeh z indického Patriotu.
Podľa kampane vírus vyrobili Američania na vojenskej základni Fort Detrick v Marylande a potom ho vypustili v Afrike, aby zabili Afričanov. Obvinenia sa v nasledujúcich rokoch objavili v tisíckach novinových článkoch v desiatkach krajín.
„Stojí za povšimnutie, že k tomu dochádzalo po tom, ako sa Michail Gorbačov v roku 1985 postavil na čelo Sovietskeho zväzu a sovietski odborníci na verejné zdravie hľadali pomoc v Spojených štátoch, aby dostali AIDS pod kontrolu vo vlastnej krajine,“ približuje Leitenberg situáciu vo vtedajšom Rusku.

Gruzínsko
V ostatných rokoch šíri ruská propaganda podozrenia o laboratóriu v gruzínskom Tbilisi.
Podľa ruskej strany v ňom dochádza k vývoju nebezpečných patogénov, ktoré by sa dali využiť aj na vojenské účely.
Filippa Lentzosová, odborníčka na biologické hrozby z King’s College London, v roku 2018 napísala, že žiadne podozrenia z nekalej činnosti v laboratóriu nemá.
„Poskytli nám prístup na všetky miesta, preskúmali sme príslušnú dokumentáciu a spovedali sme personál,“ povedala Lentzosová a dodala, že v laboratóriu boli plne transparentní a „naša skupina nezistila nič, čo by vybočovalo alebo čo by sme neočakávali v zariadení tohto druhu“, uviedla Lentzosová.
Podľa Leitenberga Kremeľ šíri obvinenia napriek tomu, že „si je absolútne istý, že (…) nie sú pravdivé“.
Covid
O covide sa na štátnom ruskom portáli tvzvezda.ru, ktorý prevádzkuje ruské ministerstvo obrany, už 20. januára 2020 špekulovalo, že ide o biologickú zbraň vyrobenú v Spojených štátoch.
22. januára sa v Rusku písalo, že koronavírus „pravdepodobne zhotovili v biologických laboratóriách NATO“.
Mimochodom, tento naratív prebral aj poslanec Smeru Ľuboš Blaha, ktorý sa na Facebooku pýtal: „Koronavírus ako americká biologická zbraň?“
Podľa najnovších znalostí bol epicentrom šírenia SARS-CoV-2 trh v čínskom Wuchane. Vedci dokonca našli konkrétny stánok, kde mohlo dôjsť k prenosu vírusu zo zvieraťa na človeka.
Stále však nejde o definitívne odpovede a potrebný bude ďalší výskum. Výrobu vírusu v laboratóriách USA alebo NATO však možno považovať za ruskú dezinformačnú hru.
Ukrajina
Najnovšie Kremeľ šíri dezinformácie o tom, že sa v ukrajinských laboratóriách vyrábajú biologické zbrane.
Ruská strana neposkytla žiadne dôkazy a obvinenia medzičasom poprel aj Pentagón, Biely dom či ministerstvo zahraničia USA. Podľa americkej strany ide o „úplný nezmysel“, ako píše BBC.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa dôrazne ohradil, že by v krajine vyvíjali „chemické alebo iné zbrane hromadného ničenia“.
Volodymyr Zelenskyj hovorí, že „chemické ani iné zbrane hromadného ničenia sa v mojej krajine nevyvíjali“. Zdroj – Volodymyr Zelenskyj/Facebook
Všetko nasvedčuje tomu, že ukrajinské biologické laboratóriá – tak ako laboratóriá na Slovensku či inde – robia bežný výskum a monitoring chorôb. „Vývoj biologických zbraní v krajine považujem za nepravdepodobný, dokonca by som ho vylúčil,“ povedal Denníku N biotechnológ Vladimír Zelník, vedúci Biotechnologických laboratórií Biomedicínskeho centra SAV v Šarišských Michaľanoch.
Po ruskej invázii Kremeľ – bez dôkazov – obvinil Ukrajinu z plánovania vývoja a výroby jadrových zbraní a z prípravy „špinavých bômb“ (spôsobujú rádioaktívne zamorenie rozmetaním rádioaktívnych látok výbušninou). Podľa Moskvy mohli Spojené štáty dodávať na Ukrajinu plutónium na výrobu jadrových zbraní. Leitenberg to v článku pre Bulletin of the Atomic Scientists označil za „falošné obvinenia“.
Putin a sociálne siete
Putin zmenil Rusko na ríšu dezinformácií, uvádza Leitenberg. „Dezinformácie sa stali ústrednou štrukturálnou súčasťou celej ruskej domácej a zahraničnej politiky od roku 2004,“ napísal vedec Denníku N. „Rusko sa tým oddelilo od iných krajín a až okolo roku 2017 sa k nemu pridala Čína v dôsledku genocídy Ujgurov v provincii Sin-ťiang.“
Novinkou súčasnosti je to, že pred Putinom sa sovietska a ruská propaganda šírila najmä cez obskúrne plátky v zahraničí, „no teraz aj niektorí z najvyššie postavených činiteľov ruskej vlády šíria dezinformácie: predseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie (SBRF), minister zahraničia a ministerstvo zahraničných vecí“, píše Leitenberg v článku pre The Nonproliferation Review.
Kremeľ využíva na šírenie dezinformácií internet a sociálne siete. „Za ostatných 10 rokov vyprodukovala ruská vláda nepretržitú záplavu tisícok príspevkov,“ povedal Leitenberg Denníku N a dodal: „V súčasnosti – po ruskej invázii na Ukrajinu – denne vyprodukujú niekoľko takých príspevkov, ktoré sa potom znásobia cez početné ruské portály a ďalšie platformy.“
Sociálne siete a ďalšie platformy robia podľa amerického odborníka málo preto, aby odstraňovali dezinformácie, a aktívnejší musí byť štát. „Nepoznám inú odpoveď ako neustále vyvracanie dezinformácií štátnymi inštitúciami, označovanie ich za lži a odsudzovanie ruskej – ale aj čínskej – vlády, že v tom [šírení dezinformácií – pozn. red.] pokračujú.“

Prečo to robia?
Milton Leitenberg povedal, že je „rozhodne namieste“ porovnávať ruskú dezinformačnú kampaň o biologických zbraniach s pôsobením Josepha Goebbelsa, nacistického ministra pre propagandu.
Prečo Moskva stále šíri dezinformácie o biologických zbraniach?
Za jednu z možností Leitenberg považuje odvrátenie pozornosti od nekalých činností Kremľa a jeho prívržencov. „Patrí sem vražda Alexandra Litvinenka v roku 2006 a pokus z roku 2018 urobiť to isté Sergejovi Skripaľovi, obe zo Spojeného kráľovstva. Patrí sem aj ruská invázia na Ukrajinu (…).“
Podľa Leitenberga Kremeľ zaradil do propagandy aj „popieranie toho, že sýrska vláda šesť rokov používala chemické zbrane“ v sýrskej občianskej vojne.
Ďalším dôvodom by mohlo byť to, že sa Rusko snaží odviesť pozornosť od vlastných nekalých praktík.
Krajina ratifikovala medzinárodné dohody, ktoré zakazujú vývoj, výrobu či použitie biologických a chemických zbraní, napriek tomu si podľa Leitenberga nemôžeme byť úplne istí, že Rusko také zbrane nevyvíja. Podľa vedca to platí aj preto, že do štyroch veľkých laboratórií, kde by taký vývoj mohol potenciálne prebiehať, sa nevpustili medzinárodní pozorovatelia.
„Putinovo nariadenie z roku 2012 určené pre ruské ministerstvo obrany a zamerané na vývoj nových zbraní na ‚genetickom‘ základe, ktoré bizarným spôsobom predstavil verejnosti, poskytuje ďalšie dôvody pre podozrenia [že Kremeľ vyvíja biologické zbrane – pozn. red.],“ myslí si Leitenberg. Vedec to však nevie dokázať a „definitívnu odpoveď nepozná,“ uviedol.
Podľa Leitenberga sa Rusko vysmieva pravde, „dezinformácie premenilo na hračku“ a podkopáva dohovor o chemických zbraniach, dohovor o biologických zbraniach či program na znižovanie hrozieb (Nunn-Lugar Act), ktorých cieľom je odrádzať krajiny od získania zbraní hromadného ničenia.
Dostupné z: https://doi.org/10.1080/10736700.2021.1964755
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Otakar Horák





















Peter-Stanley-Prochazka-vv.jpg?w=180&h=120&fit=crop&fm=jpg&q=85)





