Bratislavský župan Droba: Všetky miesta v našich zariadeniach sú už obsadené

Zaočkovanosť proti covidu bola na Ukrajine katastrofálne nízka. Mnohí z ľudí, ktorí k nám prichádzajú, majú aj iné typy ochorení, ktoré sú rizikové pre verejné zdravie, hovorí predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba (SaS).

V rozhovore hovorí aj o tom:

• aké alternatívy zvažuje bratislavská župa v prípade núdzového ubytovanie pre utečencov;
• či bude problém s umiestňovaním ukrajinských detí do škôl a škôlok;
• ako vznikala predvolebná koalícia s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom a PS;
• prečo sa SaS nedohodla s Vallom na opätovnej kandidatúre starostky Starého Mesta Zuzany Aufrichtovej;
• či bratislavská župa pochybila v autobusovom chaose dopravcu Arriva.

Koľko utečencov z Ukrajiny v tomto momente býva v zariadeniach Bratislavského kraja?

K poslednému údaju z piatka je to 220 miest. Všetky sú už obsadené, vyššie kapacity nemáme. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) vyčlenil na tento účel štyri internáty. Ostatné sú plné našich študentov – zatiaľ sme nepristúpili k takému drastickému kroku ako počas pandémie covidu a ani to neplánujeme spraviť.

Bratislavský kraj má vo svojich zariadeniach len 220 voľných miest?

Áno, úrad Bratislavského samosprávneho kraja a jeho podriadené organizácie. V kraji však má veľa takýchto zariadení štát. V prvom rade teda očakávam, že sa svojej úlohy chopí štát. My budeme spolupracovať.

Tých 220 miest – to sú len internáty alebo aj iné zariadenia?

Internáty. Máme aj ďalšie zariadenia, ako domovy sociálnych služieb, ale tam je len málo lôžok na viacerých miestach.

Nie je to málo? 220 miest na celý kraj?

Nevyčarujeme viac. Nevlastníme ubytovacie zariadenia.

Dobrovoľníci na hraniciach aj mimovládky, ktoré pomáhajú utečencom, jasne hovoria, že štát by sa už mal zobudiť a koordinovať pomoc – a napríklad aj urobiť poriadok s ubytovaním. Čo ukázala táto utečenecká kríza? Je štát schopný rýchlo reagovať?

Som členom SaS, ktorá je členom vládnej koalície, takže si odpustím kritické poznámky na adresu štátu. Myslím si, že v niektorých veciach bol štát prekvapivo rýchly a efektívny, ale niektoré veci pokrivkávajú.

Čo napríklad?

Manažment príchodu utečencov, spôsob, akým sa o nich staráme pri vstupe. Takisto si myslím, že by sme mali čím skôr zaviesť základnú zdravotnú starostlivosť pre každého, kto prichádza – minimálne z dôvodu testovania zdravotného stavu. Zaočkovanosť proti covidu bola na Ukrajine katastrofálne nízka. Mnohí z ľudí, ktorí k nám prichádzajú, majú aj iné typy ochorení, ktoré sú rizikové pre verejné zdravie.

Koordináciu dostupného ubytovania pre utečencov riešia okresné úrady. Funguje táto spolupráca?

Vždy je to o ľuďoch. Okresný úrad na to nemá kapacity. V mnohých veciach by podľa mňa bolo jednoduchšie, ak by sa to rozdelilo medzi dve úrovne samosprávy. Je to taká ambasáda štátu na území krajov či okresov. Nie vždy vedia koordináciu uchopiť, lebo na to nemajú kompetencie.

Osobne však poviem, že spolupráca je fajn a držím im palce. Dnes je bohužiaľ situácia na Slovensku taká, aká je, budeme si musieť pomáhať a spolupracovať. Dokonca som ochotný tolerovať aj menšie chyby, lebo je výnimočná situácia. Treba makať a pomáhať.

Aké chyby napríklad?

Dejú sa rôzne chyby. Zopakujem, že nebudem kritizovať. Teraz nie je čas na to, aby sme si navzájom vyhadzovali veci na oči.

Žiadnu konkrétnu kritiku nepoviete?

Nie. V susednej krajine je vojnový stav, čo spôsobuje zásadné zmeny toho, ako funguje Slovensko. Toľko ľudí sem naraz nikdy neprišlo. Naozaj sa teraz zomknime, snažme sa vyriešiť krízu a potom môžeme hľadať vinníkov alebo tých, ktorí si zaslúžia pochvalu a odmenu.

Ale nemala by byť vláda aktívnejšia v koordinácii pomoci utečencom?

Jednoduchá odpoveď na vašu otázku je áno, mala. Ale keď to následne rozmeníte na drobné, zistíte, že jedno ministerstvo nemá takú kompetenciu, iné zase nemá rozpočtovú kapitolu a ministerstvo financií im na niečo nechce dať peniaze… Malo by sa, samozrejme, robiť viac, ale viazne to na rôznych procesoch.

Rozprávate sa o tom aj v rámci SaS, že by bolo potrebné v niečom pridať?

Nie som účastníkom politických diskusií v rámci SaS, sotva stíham čokoľvek iné okrem župy a rodiny. Nechodievam teda na stretnutia strany, kde sa rozoberajú takéto politické veci. Chodím na republikovú radu, ktorej som členom, ale tá je skôr o praktických procesných úkonoch strany.

Predpokladá sa, že ešte zažijeme ďalší nápor utečencov. Vy ste už spomenuli, že v kraji nemáte kapacity. Riešite teda núdzové ubytovanie v telocvičniach alebo na štadiónoch?

Áno, vyzerá to tak, že situácia sa bude zhoršovať. Ak k tomu dôjde, budeme musieť urobiť aj drastické opatrenia na úkor obyvateľov.

Ako vyzerá takýto krízový plán?

To je otázka na okresný úrad, my nemáme krízový, ale prevádzkový plán. Vyčlenili sme extra peniaze na to, aby sme pomáhali tak, ako sa dá. Veľmi korektne a férovo sa k nám zachoval kraj Dolné Rakúsko – v nedeľu ráno sme od nich prebrali štyri kamióny plné humanitárnej pomoci. Ide najmä o hygienické potreby, ale aj hračky. Veľkú časť vyzbierali obyvatelia Dolného Rakúska. Aj touto cestou chcem poďakovať dobrému a korektnému partnerovi.

Vráťme sa späť k pôvodnej otázke – ako budete riešiť núdzové ubytovanie pre utečencov, ak bude potrebné?

Ak by sme odídencov ubytovali v telocvičniach, narušilo by to prevádzku škôl, takže uprednostňujeme iné riešenia. Kontajnerové ubytovanie, unimobunky, narýchlo postavené domy… Ale toto všetko bude robiť štát. My môžeme poslúžiť pozemkom – máme tri-štyri pozemky, kde si to dočasne viem predstaviť.

Kde?

V Záhorskej Bystrici máme pozemok, kde sa síce ide stavať, ale ešte na nejaký rok-dva by sa tam dali umiestniť dočasné typy ubytovania. To isté platí aj pri kruhovom objazde v Petržalke, kde sa začína budovať športovisko. Aj to však potrvá ešte nejaké dva-tri roky.

V Bratislave má v priebehu niekoľkých týždňov vzniknúť veľkokapacitné asistenčné centrum pomoci v priestoroch bývalej dočasnej autobusovej stanice na Bottovej ulici – viete, ako bude toto centrum vyzerať?

Bude to akýsi hotspot, kde budú koncentrované viaceré inštitúcie, ako napríklad cudzinecká polícia či informátori.

V koordinácii tohto centra je bratislavský magistrát, preto sa pýtam, či sa na tom nejako podieľate.

Máme tam svojho zástupcu, ktorý je na župe zodpovedný za bezpečnosť a civilnú obranu. Ten sa zúčastňuje na všetkých stretnutiach. Čiže sme toho súčasťou, ale nie je to niečo, čo by organizoval Bratislavský samosprávny kraj. Zatiaľ počítame s tým, že budeme koordinovať zdravotnú starostlivosť.

Bratislavská župa na svojej webovej stránke zverejňuje aj pracovné ponuky pre ľudí utekajúcich pred vojnou. O aké ponuky ide?

Ide o miesta, ktoré nie sú obsadené, u nás v BSK ide najmä o oblasť sociálnych služieb, školstva a čiastočne oblasť zdravotníctva. V našom župnom školstve už máme dvoch nových ukrajinských zamestnancov.

Ako hľadáte tieto ponuky práce?

Je to v podstate burza, kde sa stretáva ponuka s dopytom – nám naše zariadenia nahlásia, že majú voľné pracovné miesta, a my to proaktívne komunikujeme ďalej. Samozrejme, prispieť pracovnou ponukou môže aj ktokoľvek zvonku.

Veľmi sa mi však v súčasnosti páči pomoc „people to people“ – ľudia sa aktivizujú, zakladajú rôzne komunikačné portály a snažia sa pomáhať. Nemalo by to byť suplovanie úlohy štátu, ale je to niečo, čo určite pomáha. Chcem preto poďakovať ľuďom, ktorí nezištne pomáhajú. Mnohí o tom ani verejne nehovoria.

Bratislavské mestské časti už teraz upozorňujú, že veľkou výzvou bude umiestnenie ukrajinských detí do škôl a škôlok, keďže už teraz sú preplnené. 

Problém to bude, záleží na počtoch. Viem hovoriť za župné stredné školy – máme ich 54. Mimochodom, už dnes máme na štyroch stredných školách približne 20 ukrajinských žiakov. V tomto sme konali okamžite a boli prijatí bez akýchkoľvek prieťahov a problémov. Napríklad na tanečnom konzervatóriu máme jednu ukrajinskú študentku. Spolupracujeme s ministerstvom školstva a dohodli sme si pracovný postup, aby to bolo bezproblémové.

Problém, ktorý ste pomenovali, je však veľký – v BSK chýba približne 9-tisíc miest na základných školách. Sú to miesta, ktoré by mali patriť obyvateľom kraja. Nám sa podarilo v Bruseli vybojovať 43 miliónov eur na pomoc obciam so základnými školami, ale zjavne to nebude stačiť.

Ako to budete riešiť?

Základné školy nie sú v kompetencii župy. Budem však pomáhať starostom, tak ako sme teraz úplne mimo „vyboxovali“ peniaze na základné školy.

Presuňme sa ku komunálnej politike. Koncom februára ste spolu s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom oficiálne oznámili predvolebnú koalíciu, ktorej súčasťou bude okrem SaS a vznikajúcej strany Team Bratislava aj Progresívne Slovensko. Boli to ťažké rokovania?

Veľakrát sme sa na seba usmiali aj s pánom primátorom, aj s Ivanom Štefunkom, že keby takto fungovali veci v politike, že je tam vždy snaha a vôľa dohodnúť sa, ešte aj s úsmevom na tvári a dobrou náladou, tak by bolo Slovensko krajšie.

Rokovania teda neboli ťažké, na partneroch si vážim, že nikto neprišiel k rokovaciemu stolu s neúmernými požiadavkami – toto bola v minulosti taká špecialitka KDH v komunálnej politike. Mali päť percent, ale pýtali si vždy polovicu mandátov. Toto nebol ten prípad. Od začiatku sme boli dohodnutí, že sa dohodneme. Už len dolaďujeme presnú podobu dohody.

Kto prišiel prvý s návrhom, aby takáto koalícia vznikla?

Neviem, či nie aj ja. Rozprávali sme sa o tom s Matúšovými poradcami, v nejakom momente som sa stretol s Ivanom Štefunkom a oslovil som ho, či by toto nedávalo zmysel. Asi je aj čas zabudnúť na nezrovnalosti z minulosti medzi SaS a Progresívnym Slovenskom – sme logicky najbližší partneri, aj keď čiastočne bojujeme o rovnakého voliča. V konečnom dôsledku by to nemala byť bratovražedná vojna, ale skôr bratské ťukanie lakťom.

V predošlých župných voľbách vás podporovalo aj hnutie OĽaNO – ako sa pozeráte na to, že sa teraz proti vašej trojkoalícii s Vallom a PS kreuje protikoalícia OĽaNO a Sme rodina?

Je otázka, či tá koalícia vznikne, lebo je veľa hlasov vnútri OĽaNO, ktoré si ju neželajú. Beriem to ako fakt. Ja som OĽaNO podporoval, osobne aj konkrétnych ľudí z hnutia, OĽaNO podporilo mňa… Uvidíme, ako to dopadne. Samozrejme, budem najradšej, ak sa OĽaNO rozhodne podporiť ma aj teraz. Nie je nevyhnutná účasť koalície, aby sme spolupracovali.

S premiérom Eduardom Hegerom z OĽaNO máte dlhoročný kamarátsky vzťah – prečo vás teda OĽaNO ešte oficiálne nepodporilo? Nevychádzate s lídrom Obyčajných ľudí Igorom Matovičom?

Myslím si, že aj s Igorom máme veľmi korektný vzťah. Spomínam si na takú epizódu, keď sme ho vyhadzovali z poslaneckého klubu SaS – bol som jediný, kto hlasoval proti. Máme historické veci, na základe ktorých si jeden druhého vážime.

Myslím si, že OĽaNO sa ešte veľmi nezaoberá komunálnou politikou. Situácia v štáte je natoľko závažná, aby mali Bratislavu podchytenú alebo mali o ňu volebný záujem. Dokonca to beriem tak, že SaS podporí Eriku Jurinovú v Žiline, Jozefa Viskupiča v Trnave, tak tajne dúfam, že si OĽaNO povie, že však ten Droba je náš.

Už viete, kto by mohol kandidovať proti vám?

Nemáme žiadnu informáciu, pár mien sa v kuloároch točí dookola…

Povedzte.

Nepoviem. Dokonca od niektorých svojich blízkych a kamarátov, konkrétne boli dvaja, viem, že ich lámali na to, aby proti mne kandidovali. Povedali nie. Sú politické strany, ktoré sa za každú cenu snažia nájsť nejakého „špicen“ kandidáta, ale zatiaľ neviem o nikom. Predpokladám, že veľkí hráči postavia svojho kandidáta. Koniec koncov, asi by som ani nechcel mať také voľby, že by nikto proti mne nešiel.

V minulých voľbách boli vašimi súpermi napríklad súčasný starosta Jaroviec Jozef Uhler či starosta Nového Mesta Rudolf Kusý. Kusého opätovnú kandidatúru naznačila aj strana Dobrá voľby a Umiernení. Rozprávali ste sa s týmito starostami, či do toho pôjdu? 

Starosta Uhler pôjde z kvóty SaS do župného zastupiteľstva vo svojom volebnom obvode. S ním sme si vybudovali veľmi dobrý – dovolím si povedať, že priateľský – vzťah. Myslím si, že tentokrát nemá takéto ambície a pôjde opäť kandidovať za starostu Jaroviec, ak sa rozhodne. Je to dobrý starosta, nevidím dôvod, prečo by do toho znova nešiel.

Čo sa týka pána Kusého, tak áno, komunikovali sme – z neho mám dojem, že ho do toho lámu iní ľudia, ale jemu osobne sa nechce.

Základnou dohodou SaS a Progresívneho Slovenska je, že táto koalícia podporí vašu opätovnú kandidatúru na bratislavského župana a Matúša Valla na stoličku primátora. Čo presne ste za podporu sľúbili PS?

Dohoda bola od začiatku veľmi jasná – jedno silné meno pochádzalo z Teamu Vallo, súčasne sa formujúceho Teamu Bratislava. Druhé silné meno pochádzalo zo strany SaS. Máme namerané prieskumy preferencií – PS je v Bratislave silné, SaS je ešte silnejšia a Matúš je fenomén sám osebe. Dohodli sme sa, že PS si môže v niektorých veciach vybrať ako prvé a dostanú aj viac kandidátskych miest v miestnych zastupiteľstvách.

Bude teda Progresívne Slovensko navrhovať viac kandidátov na starostov?

Starostov asi ani nie, bratislavská komunálna politika je už utrasená. Myslím si, že vo väčšine prípadov už sú správni ľudia na správnych stoličkách. Nie sú to už divoké deväťdesiate roky, keď tam každý prišiel na štyri roky získať pre seba čo najviac.

V prípade kandidátov na starostov si nemyslím, že bude veľa prekvapení, chystáme sa potvrdiť väčšinu tých, ktorí dnes už úspešne robia starostov. Skôr to bude o počtoch poslancov v miestnych zastupiteľstvách.

Aké prekvapenie bude?

Dohodli sme sa, že ak to oznámime, tak spolu s ľuďmi, s ktorými ideme spolupracovať. Nepísaná dohoda z mojej strany je, že si ctím džentlemenské pravidlo – pokiaľ niekto sám nepovie, že ide kandidovať, prečo by som to zaňho mal oznámiť ja.

Zatiaľ sa vaša koalícia nedohodla na spoločnom kandidátovi na starostu bratislavského Starého Mesta. SaS opätovne podporí súčasnú starostku Zuzanu Aufrichtovú, proti nej však postaví kandidáta Vallo a PS. Prečo sa na spoločnom kandidátovi neviete dohodnúť aj v tejto mestskej časti?

Má to dve roviny – prvá je elementárna korektnosť a slušnosť voči nášmu partnerovi OKS, ktorý je už dve volebné obdobia členom poslaneckého klubu SaS. Viem, že predsedovi strany Ondrejovi Dostálovi na pani Aufrichtovej veľmi záleží. Aj v SaS som tlačil na to, že nemáme na výber a že to musí byť úplne jasné, že kandidátkou musí byť Zuzana Aufrichtová. Už len zo slušnosti voči Ondrejovi Dostálovi.

To sme aj komunikovali partnerom z PS a Teamu Bratislava. Staromestské zastupiteľstvo je špecifické – asi nepoznám iného starostu v Bratislave, ktorý by mal väčšie peklo od svojho poslaneckého zboru ako pani Aufrichtová. Naozaj sa tam sekajú na nože, robia si zle. Je mi jej teda aj trošku ľudsky ľúto.

Demografia v Starom Meste je taká, že je tam početné konzervatívnejšie obyvateľstvo, starší ľudia. Mnohí Staromeštania sú zas solventnejší a vzdelanejší mladí Bratislavčania – tu teda vidím deliacu čiaru. Zo strany našich partnerov ešte nebolo povedané, koho do volieb postavia, takže nebudem hovoriť meno.

Hovorí sa, že by Vallo a PS mohli do Starého Mesta postaviť aktivistu a staromestského poslanca Mateja Vagača. Počuli ste o tom?

Počul.

Viac mi nepoviete?

Počul som toto meno, ale ani pán Vagač, ani Progresívne Slovensko, ktorého je členom, ešte meno kandidáta nepovedali.

Nedohodli ste sa v rámci vašej trojkoalície ešte na ďalšej mestskej časti?

Budem k vám úprimný, nebudem hovoriť konkrétne mestské časti, ale zo 17 sme sa už teraz dohodli na 13. Štyri sú ešte otvorené.

Nepoviete, ktoré to sú?

Nie.

Ako to vyzerá s Petržalkou – podporí vaša koalícia súčasného starostu Jána Hrčku alebo proti nemu postavíte kandidáta?

Budem hovoriť za SaS – s pánom Hrčkom máme dlhoročný vzťah vzájomnej podpory. Jediná výnimka nastala, keď podporil môjho protikandidáta Milana Ftáčnika.

Nemáme však zásadnejšie názorové rozpory a rozdiely. Robíme v Petržalke veľký projekt a Hrčkov úrad je maximálne kooperatívny a spolupracuje. Mne sa s ním spolupracuje dobre a nemyslím si, že by SaS špekulovala nad nejakým iným protikandidátom.

Čo Ružinov? Tam sa takisto hovorí o možnej podpore súčasného starostu Martina Chrena? 

Za seba poviem, že urobím v rámci SaS všetko, aby sme podporili Martina Chrena. Myslím si, že ani partneri s tým nemajú problém. Ako starosta je kompetentný a dobre sa mi s ním spolupracuje.

Bude v Novom Meste proti Rudolfovi Kusému kandidovať za vašu trojkoalíciu Matúš Čupka? 

Počul som to meno, ale neviem ho ešte potvrdiť – sám pán Čupka zatiaľ neohlásil, že ide kandidovať.

Obyvatelia Bratislavy to zrejme až tak zásadne nepocítili, ale zvyšok Bratislavského kraja v posledných mesiacoch zažil veľký chaos v doprave – zrazu prestali jazdiť autobusy, ktoré ich dovtedy vozili do práce či do školy, jazdili neskoro alebo namiesto veľkého autobusu prišiel mikrobus. V čom ste vy osobne v prípade nástupu Arrivy spravili chybu?

Viem, že to bude znieť tak, že si nedokážem priznať chybu, ale tí, ktorí ma poznajú, vedia, že si priznám chybu vždy, keď ju spravím. V tomto prípade však župa nepochybila absolútne v ničom.

Skúste mi povedať jedno iné verejné obstarávanie v rámci verejnej správy, ktoré bolo vyhlásené 19 mesiacov pred vypršaním starej zmluvy. Neexistuje také. Prípad bol 14 mesiacov na ÚVO, čo nehovorím, že je ich chyba – skôr chyba zlého zákona a nastaveného procesu. Námietkami a odvolaniami sa podpis zmluvy blokoval až do poslednej chvíle.

Arriva situáciu nezvládla, nám deklarovali, že sú plne pripravení. Mali dva a pol mesiaca na prípravu, čo je veľmi málo. Všetci sme však verili, že keďže je to nadnárodná firma s britským a nemeckým kapitálom, tak šoférov „vyčarujú“ a dovezú sem aspoň dočasne zahraničných.

Nemali ste si to preveriť?

Preverovali sme si to najviac, ako sa dalo. Nie som veliteľom roty, aby som ich dal nastúpiť a pozrel si všetkých 350 vodičov. Arriva nám ešte v piatok pred spustením tvrdila, že všetko je v poriadku. V sobotu popoludní povedali, že nie sú vstave rozbehnúť to a že majú len 60-percentnú vyťaženosť. Trvalo to dva mesiace, naozaj mi je ľúto všetkých ľudí čakajúcich na autobus, ktorý neprišiel. Chvíľu som bol odhodlaný, že sám pôjdem jazdiť župným autom a budem rozvážať ľudí… Bol som zúfalý.

Ale opakujem, župa nepochybila. Problém vidím v zákone o verejnom obstarávaní. To nie je o tom, že ja som si vybral nového dopravcu, jednoduchšie by predsa pre mňa bolo podpísať nanovo zmluvu s tým, ktorý funguje. Na druhej strane, bývalý dopravca nebol veľmi nápomocný voči novému.

Prímestská doprava bola ako odškodnenie ľudí bezplatná. Čo ešte spravíte pre to, aby ste ľuďom vrátili dôveru, že sa už na župu bude dať spoľahnúť, že autobusy budú jazdiť tak, ako sa píše v cestovnom poriadku?

Ešte raz zopakujem, že to v konečnom dôsledku padlo na našu hlavu, hoci to nebol problém župy, ale dopravcu. Stále ich tlačíme cez pokuty a iné nariadenia, aby fungovali na 100 percent. Tak však nefungoval ani Slovak Lines – ochorie šofér, pokazí sa autobus… Autobusy teda vždy jazdili na 98-99 percent. Na tejto úrovni sme dnes už aj s Arrivou. V marci je výprava kontinuálne nad 98 percentami. Tlačíme ich však do nových autobusov, ktoré majú prísť v máji. Taktiež budú robiť osvetovú kampaň, aby zákazníkom dali najavo, že si ich vážia.

Ak by som bol šéfom Arrivy, tak asi budem mať hostesky s kávou na autobusových zastávkach alebo niečo podobné, možno animátora do ranného autobusu, aby sa ľudia usmievali… Ale to som ja.

Jedným z dlhodobých cieľov regionálnych politikov bolo, aby ľudia menej jazdili autami. Tušíte, koľko ľudí sa pre tú neistotu vrátilo od verejnej dopravy k autám?

Myslím si, že ich nebolo tak veľa a práve dva mesiace dopravy zadarmo prilákali do autobusov nových ľudí, ktorí nimi predtým nejazdili – takéto informácie máme priamo z Bratislavskej integrovanej dopravy. Samozrejme, ľudia stratili dôveru na dva mesiace, no dnes to už funguje normálne.

Hovoríte, že župa nijako nepochybila, pochybil dopravca. Predsa len máme volebný rok – neobávate sa, že vám tento autobusový chaos poškodí vo voľbách?

Mám za sebou štyri a pol roka naozaj ťažkej práce, ktorá ma avšak veľmi baví a napĺňa. Urobili sme veľmi veľa dobrých vecí a toto je jedna vec, ktorú nám môžu vyčítať, že sme pri nej pochybili, ale nie je to tak. Nikoho som za to nemusel vyhadzovať, na župe nie je jediný človek, ktorý by v tomto prípade urobil chybu.

Povedzme, že vás občania opätovne zvolia za bratislavského župana. Skúste povedať tri veci, ktoré chcete v ďalšom volebnom období dotiahnuť.

Chcem, aby na konci Petržalky vyrástol nádherný športový kampus – už sme podpísali memorandum so Slovenským atletickým zväzom, taktiež dohodu so Slovenským zväzom ľadového hokeja. Ideme podpísať aj dohodu so súkromným investorom na basketbalovo-volejbalovo-hádzanársku halu. O tomto Bratislava ani len nesnívala a je to veľká vec, ktorú chcem po sebe zanechať.

Ďalším projektom je revitalizácia zóny Patrónka – v druhej fáze projektu rozmýšľame aj o druhom vstupe do ZOO cez koruny stromov. Vybudujeme tu aj viacúčelovú kultúrnu halu a pamätník bratislavského holokaustu. Už máme víťazný výkres. Toto sú veci, ktoré sa mi podarí zrealizovať za ďalšie volebné obdobie.