Bizarný spor o paragraf 363 na Ústavnom súde
Pri spoločensky a právne citlivých normách nebýva v prípade ich zneužívania alebo prispôsobovania zväčša chyba v samotných normách, ale v ľudskom faktore, do aplikačných rúk ktorého sme tieto normy vložili.
Autor je poradca ministersky spravodlivosti pre ústavné právo, bývalý poradca Ústavného súdu.
Názory autora sa nemusia zhodovať s názorom ministerky a ministerstva spravodlivosti.
Na Ústavnom súde sa vedie na základe návrhu skupiny poslancov Národnej rady konanie o súlade § 363 a nasl. Trestného poriadku s Ústavou SR.
Na samotnom konaní o nachádzaní ústavnosti by nebolo nič zvláštne, keby na ňom nebolo bizarné úplne všetko navôkol.
Blbý neznamená neústavný
To, že právna úprava § 363 nie je blbuvzdorná, vie každý zorientovaný pozorovateľ právneho diania na Slovensku.
Ďalej nás prax generálneho prokurátora v ostatnom roku presviedčala, že § 363 neprimerane favorizuje v trestnom procese postavu generálneho prokurátora, a to aj na úkor konajúcich súdov. Obočie sa nám tak dvíha pri otázke napĺňania pozitívneho záväzku štátu stíhať všetky trestné činy bez rozdielu a efektívne zabezpečovať spravodlivosť v rámci hraníc trestného práva.
Celkovo sme svedkami nepresvedčivého aplikovania § 363 terajším generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom s pochybným odôvodnením siahnutia po tejto právomoci v konkrétnych veciach.
Tieto výčitky však ešte nezakladajú z môjho pohľadu nesúlad s ústavou z dôvodov, ktoré uvádzajú navrhovatelia vo svojom návrhu. Nie všetko, čo je hlúpe, je aj neústavné.
Samozrejme, navrhovatelia a napokon aj Ústavný súd môžu mať legitímne iný ústavnoprávny pohľad na otázku ústavnosti § 363 v dnešnom znení, než prezentuje autor tohto príspevku.
Potiaľto je všetko v medziach demokratického sporu o právo.
Vláda sama proti sebe
Bizarné sú na tomto konaní iné premenné. Posúďte sami:
Návrh podali
