Fašisti zabíjajú deti, ale Západ sa tvári, akoby tu žili iní ľudia, hovorí lekár z Charkova

Jevhen Komarovskyj je detský lekár, ktorého na Ukrajine či v Rusku pozná takmer každý rodič. Napísal celý rad kníh o tom, ako sa starať o deti a ich zdravie, jeho programy vysielajú ruské aj ukrajinské televízie a ďalšie milióny ľudí odoberajú jeho videá z YouTube. Po ruskej invázii Komarovskyj odišiel z východoukrajinského Charkova, kde dlhodobo žije a ordinuje na detskej klinike. Namiesto rád, ako deťom pomôcť od bolesti brucha alebo ako ich naučiť čistiť si zuby, na svojom telegramovom kanáli informuje o vojne a ponúka návody, ako sa chrániť pri prípadnom ruskom chemickom útoku či úniku radiácie z rozstrieľanej jadrovej elektrárne.

V rozhovore pre Deník N opisuje situáciu v rozbombardovanom Charkove; vyhrážky, ktoré mu chodia z Ruska; aj frustráciu nad tým, že Západ odmieta Ukrajine pomôcť vyhlásením bezletovej zóny. „Môžem rozprávať, ako včera v jednom konkrétnom meste išla žena s malým dieťaťom po lekársku pomoc, nabehli na mínu a obaja zomreli. A čo ďalej? Takých detí ešte budú desiatky, možno stovky. A my budeme vyjadrovať ľútosť,“ hovorí.

Vaše rady, ako pomôcť deťom od bolesti brucha či pri raste zubov, už roky čítajú a sledujú milióny ľudí na Ukrajine aj v Rusku. V poslednom období však zverejňujete skôr preventívne návody, ako sa chrániť pri výbuchu jadrovej elektrárne alebo proti chemickému útoku. Ako sa v posledných týždňoch zmenil váš život?

Možno sa budete čudovať, ale môj život sa príliš nezmenil. Vždy som radil rodičom a tým sa zaoberám aj teraz. Druhá vec je, že teraz musím odpovedať na úplne iné otázky. Napríklad mi príde fotografia, na ktorej je klasická angína, a pýtajú sa, ako dieťaťu pomôcť bez antibiotík. Je to ako v prvej svetovej vojne. Alebo vysvetľujem, ako dieťa nakŕmiť, keď mamička nemá mlieko a nie je možné kúpiť umelé. Také problémy tu treba riešiť. No a potom – videli ste, čo sa dialo v pondelok v Charkove?

Videl.

Jedna z rakiet dopadla sto metrov od vchodu do mojej kliniky. Nezostalo tam jediné okno, odletel balkón. Takže tak. V tom sa život zmenil, stále myslím na veľa blízkych ľudí. S niektorými sa nedá spojiť, ďalší sú niekde v krytoch.

Žijete v Charkove. Teraz tam už teda nie ste? 

Po dvoch dňoch bombardovania sa nám podarilo ujsť, som na bezpečnom mieste. Podmienky sú tu, povedzme, horšie než v Charkove, ale nebombardujú tu. Je tu internet a dá sa pracovať.

Povedali ste, že raketa poškodila vašu kliniku. Bola zatvorená? Nebol v nej niekto?

Klinika už nefungovala, teraz nemôže v Charkove fungovať žiadna klinika, nanajvýš v kryte, pretože mesto ostreľujú prakticky nepretržite.

Aká je v Charkove situácia, pokiaľ ide o lekársku starostlivosť?

Veľmi napätá. Veľká časť ľudí sa k lekárskej starostlivosti nedostane, veľké problémy sú s dodávkou liekov do lekární. Predstavte si, že od šiestej večer do šiestej ráno platí zákaz vychádzania, takže ľudia nemôžu ani chodiť von. A keď môžu vychádzať, mesto stále ostreľujú, takže musia byť v krytoch. A ak aj máte trochu čas, keď je možné vyjsť z domu, neznamená to, že stihnete prísť do lekárne a že tam potrebné lieky budú.

Problémom nie je len to, aby ľudia dostali pomoc, keď majú akútne problémy, ale aby získali základné lieky, ktoré potrebujú brať pravidelne. Problémy majú ľudia, ktorí potrebujú inzulín alebo hormonálnu liečbu pri ochorení štítnej žľazy.

Prvý príspevok doktora Komarovského po ruskej invázii: „Teraz nepíšem pre našich ľudí, píšem pre obyvateľov Ruska. Sú vás desiatky miliónov. Desiatky miliónov tých, ktorí čítajú moje knihy, sledujú moje programy a ktorým som za tých 40 rokov, čo liečim deti, učím rodičov a odpovedám na tisíce otázok, skutočne pomohol. Teraz sa tisíce chlapcov, ktorých ste v zdraví vychovali, pozerajú na moju krajinu cez zameriavač, stláčajú spúšť, umierajú a budú umierať.“

Ako to Charkov zvláda?

Mesto sa tomu snaží prispôsobiť, funguje dobrovoľnícka služba alebo telefónna linka, na ktorú ľudia môžu zavolať. Dobrovoľníci sa snažia dostávať potrebné veci priamo k ľuďom. Na internete sú adresy lekární, v ktorých majú lieky. Ranených dopravujú do nemocníc, operujú ich. Je to doslova mesto na frontovej línii.

Vojna sa dotýka priamo detí, už desiatky ich zahynuli. Ďalšie sú teraz so svojimi matkami na úteku z krajiny alebo sa v krytoch schovávajú pred ostreľovaním. Vnímajú to deti inak než dospelí?

Nemyslím si, že by som o tom mohol povedať niečo nové. Ľudstvo má veľké skúsenosti a znalosti o tom, ako deti prežívajú vojnu. Deti sú všade deťmi. Trpia, nevedia, čo sa deje, nenachádzajú odpovede na otázky. Nechápu, prečo musia sedieť a mlčať, prečo nemajú svoje obľúbené hračky a prečo nedostanú najesť, keď sú hladné. Dospelí sa trápia tým, že deťom nemôžu odpovedať na ich otázky, čo sa stalo a prečo sa to vôbec deje.

Ak sa deti dostanú do normálneho prostredia, z týchto tráum sa spamätávajú rýchlejšie než dospelí. Z pohľadu lekára je to známa situácia. Nič nové nevymyslíme. Pre mňa je omnoho naliehavejšie riešiť reakciu sveta na to, čo sa deje.

Čo tým máte na mysli?

Fašistický štát celému svetu na očiach pod vymyslenou zámienkou napadol inú krajinu a všetci navôkol vyjadrujú spolupatričnosť alebo vydávajú vyjadrenia, že na Ukrajinu dopadlo už 900 rakiet – a ďalej sa na to pozerajú, nech tam pokojne dopadne ďalších 900 rakiet, ale hlavne, aby žiadna nedopadla na západné štáty. Akoby tu boli iní ľudia. Pripadá mi to nekresťanské. Fakt, že krajina nepatrí k nejakému vojenskému bloku, je dôvodom neochrániť jej nebo, keď ju bombardujú fašisti a zabíjajú tam deti.

A my sa tu rozprávame o deťoch. Poďte sa radšej baviť o tom, ako zavrieť nebo nad Ukrajinou, aby už tieto deti nemuseli umierať. To by bolo logické rozhodnutie a strategické riešenie problému. Doktor Komarovskyj, samozrejme, môže niečo rozprávať a pretečie veľa sĺz. Môžem rozprávať, ako včera v jednom konkrétnom meste žena išla s malým dieťaťom po lekársku pomoc, autom nabehli na mínu a obaja zomreli. A čo ďalej? Takých detí ešte budú desiatky, možno stovky. A my budeme ďalej vyjadrovať ľútosť.

Hovoríte, že treba zavrieť nebo, ale poznáte argument Spojených štátov a NATO – bola by to tretia svetová vojna. 

Je tu štát, ktorý je členom OSN, má medzinárodne uznané hranice, civilizovanú spoločnosť, na nikoho neútočil, nikomu sa nevyhrážal a naraz ho napadla iná, ohromná krajina. Iba tak, bez dôvodu, pretože jej vládca má problémy s hlavou. To nie je tretia svetová vojna, ale jednoducho vražda konkrétneho štátu. Hovoríme, že aby nebola vojna všetkých proti Rusku, musí Rusko zavraždiť iba jednu krajinu. A všetci sme presvedčení, že keď túto krajinu zavraždia, upokoja sa. Ľudia nevidia, že v Rusku z televíznych obrazoviek stále ukazujú, že sa nechcú zastavovať na ukrajinských hraniciach, ale chcú ísť ďalej.

Nedá sa však čakať, že by sa pozícia Západu zmenila. 

Zabíjanie detí na Ukrajine je možné iba pre to, že po protiprávnej anexii Krymu sa lídri ďalej bavili s Putinom, podávali si s ním ruku, obchodovali s Ruskom a považovali ho za plnohodnotného člena svetového spoločenstva. Ak by zaviedli terajšie sankcie už v roku 2014, nikto by teraz deti nevraždil. To je jednoznačná chyba svetového spoločenstva. Chápem, že všetky tieto štáty, ktoré cítia svoju vinu, nakoniec pomôžu Ukrajinu znovu vybudovať a pomôžu jej stať sa napríklad plnohodnotným členom Európskej únie. Ale teraz Ukrajina stráca to najcennejšie – Ukrajincov.

Rozhovor o tom, ako sú na tom deti zle, ma teraz vôbec nezaujíma. O tom, ako deti trpia, vám môžem rozprávať aj bez vojny. Namiesto toho chcem, aby sa vaši čitatelia zamysleli nad tým, ako tu deti zabíjajú.

Pozrime sa na to z druhej strany – máte veľké publikum priamo v Rusku. Vidíte možnosť, ako Rusom vysvetliť, čo sa v skutočnosti na Ukrajine deje?

Ak má človek kritické myslenie a chce získať informácie z iných zdrojov, nie je to preňho problém. Telegram funguje, sú tam spravodajské kanály a ohromné množstvo informácií o tom, ako v skutočnosti vyzerá „oslobodenie“. Tým je včerajšie bombardovanie Charkova, prakticky už zničili Mariupol, Izium zmietli z povrchu zemského a Volnovacha prakticky zmizla. A potom Irpiň. Mestá, ktoré v podstate zmizli zo zemského povrchu. Kto chce získať informácie, získa ich.

Odhadujem, že v Rusku je dvadsať miliónov ľudí, ktorí všetko chápu, ale nič s tým nemôžu robiť, pretože tam vznikla totálna mašinéria teroru a oni nemôžu svoj postoj vyjadriť. Pokiaľ sankcie nezoslabnú a Európa a USA sa nebudú pozerať na to, ako sa ich sankcie obchádzajú, všetci obyvatelia Ruska o niekoľko týždňov pocítia, že sa ich život zásadne zmenil. Prinúti ich to zamyslieť sa a hľadať informácie. A ak budú hľadať informácie, precitnú.

Stále vám píšu ľudia – najmä matky – aj z Ruska. Snažíte sa im aj vy sám tieto informácie posúvať?

Mám telegramový kanál, každý večer nahrávam videá. Založil som dokonca ešte jeden, ktorý sa volá Vojnové dopisy. Zverejňujem na ňom správy, ktoré mi chodia. Denne je ich asi tristo a potom ešte tisíce komentárov na sociálnych sieťach. Nestíham to všetko čítať, mám dvoch asistentov, ktorí mi s tým pomáhajú. A tie najzaujímavejšie správy zverejňujeme na Telegrame.

Dvadsať miliónov ľudí podľa vás informácie má, ale čo ten zvyšok?

Podporujú to. Preto sa snažím k nim tieto informácie dostať. V Rusku nie je mama, ktorá by nevedela, kto je doktor Komarovskyj, dôverujú mi. Preto tiež vidím, koľko veľa trollov sa so mnou snaží bojovať, chodia mi vyhrážky. Z Charkova som neodišiel ani tak pre bombardovanie, ale skôr pre priame hrozby – bola tam adresa môjho domu, písali: My vieme, kde bývaš a kde žijú tvoje deti.

Tieto hrozby prichádzali z Ruska?

Samozrejme, z Ukrajiny nie.

Ako to teraz vlastne v Rusku máte? Vaše programy ešte nezakázali?

Neviem, či ich zakázali alebo nie, nové programy už dávno nemám. Čo mám, dávam voľne k dispozícii. Mám nahraných asi 400 programov a veľa ruských kanálov ich kupovalo. Či ich budú ešte vysielať, neviem, ale YouTube nezakázali, takže mamy sa na ne budú ďalej dívať, keď budú potrebovať.

Myslíte si, že sa Ukrajina ubráni, aj keď NATO nevyhlási bezletovú zónu?

Ukrajinu prakticky nie je možné poraziť, Rusko nemá toľko zdrojov a každý deň vojny znamená nové straty. Aby obsadili napríklad Charkov, budú ho musieť zmiesť z povrchu zemského. A zničiť celú Ukrajinu? Na to nemajú zdroje a za Ukrajinou stojí celý svet, ktorý jej pomáha zbraňami, spravodajskými informáciami, potravinami a liekmi. Ukrajina zvíťazí bez ohľadu na to, či uzavrú nebo – ide o to, aká bude cena za toto víťazstvo. Všetky mosty, ktoré boli vyhodené do povetria, zničené cesty a domy budú vybudované znovu. Ale kto nám vráti našich ľudí?