Znovu zverejňujeme zakázaný rozhovor: Premiér Heger: Spravil som chybu, dnes by som už do Kyjeva šiel (+ video)

Tento text sme po rozhodnutí Krajského súdu opäť zverejnili 15. novembra 2022 po tom, ako sme ho museli na konci mája 2022 vymazať.

Premiéri Česka, Poľska a Slovinska boli v Kyjeve za prezidentom Zelenským, vy nie a mnohých ľudí ste sklamali. Máme premiéra zbabelca?

Je mi ľúto, že som ľudí sklamal. Nepovažujem sa za zbabelca.

Bola to z vašej strany chyba, že ste nešli?

Keď sa na to teraz pozerám, vidím, že to bola chyba.

Prečo ste ju spravili?

V prvom rade som ju nespravil úmyselne, a tak ako som hovoril, vyhodnocoval som to pomerne rýchlo, lebo tie udalosti sa diali rýchlo, a asi som tú príležitosť úplne nedocenil.

Video: Celý rozhovor s premiérom Hegerom, ktoré sme tiež museli v máji 2022 vymazať

Kedy sa o ceste začalo hovoriť prvýkrát?

Dlho sa o nej nerozprávalo. Prišla ponuka, konzultoval som to s ministrom obrany a s bezpečnostnými zložkami, vyhodnotili sme to, že nie a bolo vybavené. Ale áno, vidím, že zrejme to bola chyba, dnes to vidím inak.

Kedy tá ponuka prišla?

Vo štvrtok o pol druhej ráno.

Vo Versailles?

Áno.

Čo ste si pomysleli, keď ste to prvýkrát počuli?

Že je to zaujímavá idea. Pravdupovediac, vtedy to ešte nebolo isté, lebo keď mi to poľský premiér Mateusz Morawiecki rozprával, tak ešte úplne nevedel. Neviem, ako dlho to tvorili, ale vyzeralo to tak, že je to čerstvé. Vtedy ešte nebol istý termín.

Kedy ste povedali poľskému premiérovi výsledok?

V nedeľu.

Hovoríte, že ste sa poradili s bezpečnostnými zložkami, s ministrom obrany. On vám povedal, aby ste necestovali?

Áno.

S kým ste sa ešte radili?

S chlapcami z ochranky.

Čiže s Úradom na ochranu ústavných činiteľov. Hovorili ste napríklad s riaditeľom SIS, s riaditeľom vojenského spravodajstva?

Nie.

Čo vám povedal minister obrany?

Že nemám cestovať.

Prečo?

Keď sme sa o tom bavili, povedal mi, že je tam vysoké bezpečnostné riziko, neodporúčal mi cestovať. Povedal, že cesta nie je zabezpečená, je to provokácia a podobne. Tým sme to uzavreli.

V akom zmysle provokácia?

Tak mi to povedal, to sa musíte opýtať pána ministra obrany. Zobral som to na vedomie, nepotrebujem sa tu hrať na chytrého a múdreho.

Že by ste svojou prítomnosťou provokovali Rusko, aby zaútočilo?

Nevidím Jarovi do mysle. Myslím si, že to nestojí za to, aby sme to rozvíjali v tomto momente. Nešiel som, je to za nami, môžeme sa z toho poučiť a musíme ísť ďalej.

Milióny Ukrajincov aj prezident Zelenskyj sú tam, on nahráva video na uliciach, podstupujú absolútne bezpečnostné riziko, všetci hovoria, že Ukrajina bojuje aj za nás. Brali ste to do úvahy?

Áno. Uvedomujem si to a môj postoj je rovnaký. Malo by stále zaznievať, že to, že riskujú svoj život, je naozaj veľké hrdinstvo, aj to, čo robil Volodymyr Zelenskyj. Aj ho za to stále obdivujem, pretože je nádej, že to vyhrajú, veľmi im v tom fandím a veľmi im to prajem. Snažím sa pre to robiť pomerne veľa, či už v Európe, alebo na Slovensku, a myslím si, že v tomto postoji musíme zotrvať, lebo bojujú za nás. Potrebujeme zastaviť Putina a zastaviť ho potrebujeme na Ukrajine. Nechceme ho zastaviť niekde inde. V tomto sú Ukrajinci naši spojenci, pretože ho zastavujú kvôli sebe a tým pomáhajú výrazne aj nám.

Radili ste sa o ceste s ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom?

Nie.

Z toho, čo teraz hovoríte alebo ako o tom rozprávate, sa zdá, že ste si neuvedomili, aká veľká vec to môže byť.

Áno, veď to som povedal, že som tú príležitosť nedocenil.

Ale prečo?

To vám neviem povedať. Vyslovene vám hovorím, ako to bolo.

Neuvedomujete si dostatočne, aké sú v politike dôležité symboly?

Ale uvedomujem. Toto som zle vyhodnotil. Po vojne je každý generál a to gesto som podcenil.

Český premiér Fiala po návrate z Ukrajiny povedal, že on sa dlho nerozhodoval. „Cestu do Kyjeva som veľmi nezvažoval. Nemôžete porovnávať riziká a význam. Tam bojujú ľudia aj za nás. Bola to vec, ktorá sa nám zdala správna, tak sme ju urobili.”

Takisto som sa dlho nerozhodoval, ale rozhodol som sa opačne. Tak v tomto momente môžem len priznať, že to bola zrejme chyba a je mi to ľúto, lebo už nemôžem vrátiť späť ten čas.

Ale môžete tam možno ísť znovu.

Človek sa učí na vlastných chybách, nie?

Čo by ste urobili, keby ste teraz dostali takú ponuku?

Tak by som sa s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodol inak.

Uvažujete nad tým, že by ste takú cestu zorganizovali? Dnes (v stredu) večer tu máte španielskeho premiéra.

Ešte som nad tým nerozmýšľal, sú to všetko len hodiny. Ale myslím si, že by to určite stálo za to. Vycestovanie premiérov je nový koncept. Bolo by dobré, aby sme ho spoločne rozvinuli aj medzi európskymi lídrami, pretože vidíme, že Ukrajine treba pomôcť. Preto dlhodobo hovorím, že každý spôsob, ktorý môže pomôcť, treba dať na stôl a treba s ním pracovať. Nemôžeme staviť len na jednu kartu. Pri Ukrajine musíme staviť na všetky karty. Myslím si, že ak by mohli takéto pravidelné návštevy Ukrajiny predstaviteľov Európskej únie pomôcť k tomu, že ustane vojna a ustanú boje na Ukrajine, tak to určite stojí za to.

Mohli by tam ísť Macron, Scholtz alebo aj Biden, ktorý príde budúci týždeň do Európy?

Viem si to predstaviť a myslím si, že to môže byť následok tejto prvej cesty. Mne sa veľmi páči idea, že pomôžme akýmkoľvek spôsobom pokoju na Ukrajine, pokoju zbraniam, lebo to je prvá cesta k mieru. Takže, ak takéto cesty spôsobia pokoj zbraniam, tak toto je určite nástroj, ktorý treba rozvinúť, a rád budem jeho súčasťou.

Boli ste počas tej cesty premiérov v kontakte s niektorým z nich?

Nie. Ešte nebola príležitosť, vrátili sa niekedy nadránom alebo doobeda. Mal som celé doobedie vládu, nebol priestor a predpokladám, že teraz veľa komunikujú. Ešte bude čas sa o tom porozprávať.

Vyčítal vám niekto z kolegov, že ste tam nešli?

Myslíte niekoho vo vláde?

Vo vláde, v OĽaNO, v kancelárii, na úrade vlády.

Áno, jeden kolega mi to vyčítal na úrade vlády.

Ktorý?

Nepoviem vám.

Nejaký váš poradca alebo hovorca, alebo niekto, kto, keď videl, že Slovensko mohlo byť v New York Times, tak sa nahneval, že tam nie je?

Tak.

Mnohí si urobili takú skratku, že ste boli vo Vatikáne a v Kyjeve nie. Bol Vatikán dôvod, prečo ste nešli?

Nie, z Vatikánu som sa vrátil v pondelok večer. Keby som išiel, tak by som mohol v utorok ráno ísť. To nebola vôbec prekážka a nechcem, aby sa to takto vysvetľovalo.

Hovorili ste s pápežom o Ukrajine?

Áno. Neteší ho to. Rozprávali sme sa o tom, ako Ukrajine pomôcť. Ocenil som jeho rétoriku. Rozprávali sme sa o tom, že majú kontakt na ortodoxnú cirkev. Ten kontakt je jedinečný a snažia sa túto linku využiť na to, aby vplývali aj na Vladimira Putina, aby došlo k zastaveniu vojny.

Môže sa to podariť?

Musíme vyskúšať všetko. Nemôžeme staviť na jednu kartu. Musíme tlačiť na všetky možné spôsoby, pretože si myslím, že ak to nevzdáme v žiadnej oblasti, môže to omnoho rýchlejšie spôsobiť, že sa to podarí. Musíme veriť, že sa to podarí. O tom som sa rozprával aj so Svätým otcom, že musíme ostať v nádeji. Nevidím inú cestu, musíme urobiť všetko pre to, aby sa to podarilo.

Vo Vatikáne ste boli s manželkou, radili ste sa o prípadnej ceste do Kyjeva aj s ňou?

Áno.

Zohralo to nejakú úlohu pri rozhodovaní?

Musím povedať, že bola až treťou v poradí, s kým som sa o tom rozprával, ale určite zohrala úlohu aj ona, ale nie jedinú.

Povedala, že nemáte ísť?

Prirodzene, že sa o mňa bojí.

Vy ste mali strach?

Úprimne neviem, nemyslím si, že by som mal strach. Skôr som rozmýšľal nad tou zodpovednosťou, čo je zodpovedné. Či ísť, alebo či je zodpovedné ostať. Rozhodol som sa, že zodpovedné bolo ostať, dnes vidím, že to bola, samozrejme, chyba. Zvažoval som aj rozmer vedenia štátu, teraz to nechcem nejako zľahčovať, lebo vidím emóciu, ktorá sa zdvihla. Absolútne sa nepotrebujem nijako vyviňovať, preto hovorím, že mi je to ľúto. Som človek, ktorý sa snaží učiť z vlastných chýb a toto bola veľká škola.

Hovorili ste, že ste zvažovali moment vedenia štátu. Videla som aj pozitívnu reakciu v zmysle, že dobre, že nešiel, lebo keby sa niečo stalo, tak by bol predseda vlády zas Igor Matovič.

Myslím si, že toto je veľmi nefér voči Igorovi Matovičovi. Nemám problém niesť zodpovednosť za svoje chyby a je dôležité si ich priznať, ak ich človek urobí. Veľmi dôležité je poučiť sa, aby chýb bolo čo najmenej.

Čo bude robiť Slovensko s ruskými špiónmi na Slovensku?

Som rád, že sme pristúpili k vyhosteniu. Je to pre nás zdvihnutý prst, čoho všetkého sú a boli schopní a ako sa to dlhé roky tolerovalo. Veď v konečnom dôsledku naša vláda zakročila druhý alebo tretíkrát voči špiónom Ruskej federácie alebo diplomatom, akokoľvek ich nazveme, ktorí tu robili záškodnícku činnosť – to je asi slabé slovo. Pretože podplácať občanov Slovenskej republiky, aby brojili proti vlastnej krajine a proti základom štátu, to je rozvratná činnosť, to sa nijako inak nedá nazvať. Treba konať rázne a budeme v tom postupovať ďalej.

Videli ste to korupčné video?

Videl som to video.

Ako ste sa cítili, keď ste sa na to pozerali?

Zle. Uvedomíte si, čoho je ruská vláda schopná. A chcem, aby sme rozlišovali medzi ruskými občanmi a vládou Ruska. Nie je dobre, aby sme paušalizovali alebo generalizovali. Musíme pochopiť, že ruská vláda robí škodu a ujmy. Je to režim, ktorý sme poznali z čias komunizmu, a dnes je o to vypuklejší. Veď si spomeňme, čo spôsobila invázia ruských vojsk v roku 1968. Teraz je invázia do demokratickej Ukrajiny. Ale vidíme, že aj do demokratickej krajiny Slovensko zasahujú ruskí špióni a podkopávajú to tu úplne zvnútra, a nikto to nevidí. To je to zákerné, zrazu len vidíte ovocie, výsledok. Keď si zoberieme útoky na zdravotníkov, lekárov počas pandémie alebo na poslancov. Dnes vieme, že to bola finančne motivovaná aktivita a mnohých ľudí to zmiatlo, mnohí si mysleli, že takto to niektorí vnímajú, ale nie, toto bola riadená koordinovaná akcia za peniaze a o to väčší budíček to je pre nás.

Hovorili ste, že treba rozlišovať medzi ruskými občanmi a ruskou vládou. Nahrávame v stredu popoludní, v utorok ste mali mať tlačovú konferenciu s občanmi Ruska, ale zrušili ste to.

Presunuli sme to preto, že jeden z kolegov mal pozitívny antigénový test, tak sme šli na pol dňa do karantény, kým sme si nerobili sami PCR testy. Tie nám vyšli negatívne, ale až v popoludňajších hodinách, takže sme to presunuli na iný deň.

Predpokladám, že chcete apelovať práve na to, aby sa ľudia správali k obyčajným Rusom slušne.

Presne tak, myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme nehádzali ľudí do jedného vreca, teda nezovšeobecňovali. Aj dnes sú na Slovensku ľudia, ruskí občania, ktorí nesúhlasia s tým, akým spôsobom vedie Kremeľ krajinu, a už vonkoncom nesúhlasia s vojnou, ktorú vedú na Ukrajine.

Mali sme rozhovor s Rusom žijúcim v Banskej Bystrici a on hovoril, že by privítal, aby štát takýchto Rusov aj nejako prijal z hľadiska pobytu alebo občianstva, pretože sa boja vrátiť do Ruska. Bude toto vaše stretnutie aj o tom?

Áno, hovoril som s nimi krátko cez videohovor. Rozprávali sme sa presne o tomto, je dôležité, že ak by boli ohrození, či už tým, že by im vypršali doklady, alebo nejako inak, aby našli svoje útočisko, lebo sú to ľudia, ktorí takisto utekajú pred krutým režimom.

O špionážnej afére máte ako predseda vlády asi viac informácií, ako bolo publikovaných. Ako veľmi nás to ohrozilo?

Prirodzene, že mám. Tú hrozbu dnes vidia všetci. Ide na tie najvnútornejšie princípy a orgány a je veľmi dôležité, aby sme ju detegovali, kam všade až tieto chápadlá siahajú a postupne ich odtínali.

Viete už dnes povedať, aké citlivé informácie odovzdal plukovník Bučka Rusom, keďže pre nich robil od roku 2013?

Takúto informáciu by som dnes určite nekomunikoval.

Nie je už čas zásadne zmeniť vzťah k Rusku a ukázať to aj na počte diplomatov a agentov u nás?

Určite sa vzťah k Rusku zmenil a zmenil sa ich správaním, pretože dnes Rusko vedie agresívnu, brutálnu a bezprecedentnú vojnu u nášho priateľa a suseda. A čo sa týka diplomatov, diskusie prebiehajú.

Znížime počet pracovníkov ambasády?

Toto je na stole, nie je to ešte uzavreté. Osobne si myslím, že by sme mali ísť tým smerom. Je dobré mať kvalitnú diskusiu, ktorá sa vedie, a len čo budeme mať závery, tak ich budem rád komunikovať aj spolu s ministrom zahraničných vecí, ktorý má k tomu veľa čo povedať. Pracujeme na tom, aby sme prišli s jasným stanoviskom.

Jedna z osôb zapojených v špionáži pracovala v Slovenskej informačnej službe až do konca minulého roka. Ako je možné, že v SIS mali ruského agenta a nevedeli o tom?

To je dobrá otázka. Treba na ňu odpovedať.

Nie je to preto, že SIS posledný rok slúži Pčolinským na záchranu bývalého šéfa a nevenuje sa tomu, čomu sa má?

Toto vám neviem povedať, netvrdil by som to. Mám rád, keď sú uzávery potvrdené a jasné. Preto nepotrebujem o tom špekulovať a vytvárať nejaké vedľajšie príbehy. Veľmi dôležité je to vyšetriť a zistiť, ako to bolo možné a prečo na to samotná SIS neprišla, ale to sa práve teraz deje. Určite je dobré, aby sa verejnosť dozvedela, kde nastala chyba.

Budete sa pýtať šéfa SIS Michala Aláča?

Samozrejme.

Ste spokojný s ministrom vnútra Romanom Mikulcom a tým, ako zvláda utečeneckú krízu?

Utečenecká kríza nie je o jednom človeku, je to o aparáte. Je mi ľúto, že aj dnes ľudia niekedy zažívajú aroganciu štátu voči občanom. Je to taký pozostatok dlhého vládnutia strán, ktoré sú dnes v opozícii, pretože to je jedna z vecí, ktoré sme namietali, keď sme boli v opozícii, že sa správajú arogantne k svojim občanom, a ono je to tak trochu zakorenené. Myslím si, že ľudia, ktorí pracujú pre štát, si už možno neuvedomujú, že sa správajú arogantne, lebo sú tak dlho v systéme. Preto na to chcem poukazovať a hovoriť, že štát je tu na to, aby slúžil, to sú služby zákazníkom, občanom. Preto musíme túto mentalitu rozvinúť v každom človeku, ktorý pracuje pre štát. To by mal byť taký počiatočný tréning pre každého, kto príde pre štát pracovať. V mnohých oblastiach sa to už posunulo a v ďalších sa to posúva, takže je to práve o tom, ako to štát zvláda. Najväčšiu slabinu vidím v komunikácii, pretože toľkokrát doplácame na to, že si niekto nedá záležať a nedostatočne komunikuje, spoľahne sa na to, že druhý človek informáciu má a on ju nemá. Potom vznikajú problémy. Komunikácia úzko súvisí s koordináciou. Predpoklad je základ problémov, keď to poviem tak slušne. Preto netreba predpokladať, ale treba si všetko preveriť. V krízových situáciách musíte mať o to viac istotu, že štafetový kolík niekto od vás preberá, že ho drží, musí s ním chvíľu bežať, kým ho niekto preberie. Toto sa robí bežne v športe a je to krásna plastická ukážka toho, ako by to malo fungovať aj v komunikácii.

Teraz hovoríte aj o arogantnej komunikácii ministra Mikulca?

Je to minister z našej strany, preto si dovolím povedať, že niekedy to preženie, stane sa to niekedy aj mne, preto som sa za to aj ospravedlnil. Nie je to správne. Mňa mrzí, keď to v komunikácii preženiem, lebo niektoré situácie sú vybičované a je tam emócia. Ale, prirodzene, politik by sa mal vedieť ovládať, mal by vedieť komunikovať úctivo a zároveň rozhodne. Keď to uletí, je namieste a správne povedať, že je mi to ľúto, ospravedlňujem sa. Na tom nie je nič zlé, práve naopak, myslím si, že je to úplne namieste. V komunikácii ministra bola niekedy tvrdšia reakcia, ale rozprával som sa s ním o tom a uvedomuje si to.

Uvažuje OĽaNO, že ministra vnútra vymení?

Nie.

Minister tvrdil, že na hranici je všetko pod kontrolou, nakoniec ste museli zasiahnuť, zobrali ste ho tam v sobotu so sebou. Až tento týždeň sa zdá, že štát má systém. Funguje to podľa vás lepšie?

Každým dňom to funguje lepšie. Ako som povedal, nie som spokojný a mrzí ma, že to trvá tak dlho. Myslím si, že v tomto momente je to o tom, aby sme hľadali spoločné riešenie, aby to fungovalo lepšie. Vážim si prácu ľudí, ktorí na tom pracujú, pretože neboli na to trénovaní, ale vo funkciách sú za to zodpovední. Snažia sa, ale keď na niečo nie ste trénovaný a ocitnete sa v tom, tak je to často o tom, že to robíte najlepšie, ako viete, a nie je to dostatočné. Preto som od začiatku hovoril, že povolajme do toho systému ľudí, ktorí tomu rozumejú, ktorí nám v tom vedia pomôcť, čo takisto nie je vždy jednoduché.

Napríklad UNHCR má na to aj špeciálnych manažérov, ktorí prídu do krajiny, keď ich tá krajina zaplatí.

Nie je to také jednoduché. Aj keď prídu, tak chvíľku trvá, kým sa s posádkou zžijete, a hovoríme tu o dňoch.

Uvažovali ste aj nad týmto?

Od začiatku som hovoril, že je potrebné využiť pomoc každého, kto s tým má skúsenosti, nepotrebujeme vymýšľať koleso. Sú ľudia, ktorí pracujú pri utečeneckých krízach krížom-krážom po svete, či už menších, alebo väčších rozsahov, a využijeme ich pomoc, tí ľudia sa aj ponúkali. Ako som povedal, nie je to jednoduché. Tretia vec, ktorá zaváži, je ego. To je niečo, s čím musí vedieť každý pracovať, s vlastnou ješitnosťou, že niekto vie niečo lepšie ako ja. Osobne si myslím, že v takýchto situáciách musí ísť ego bokom, nie je to vždy jednoduché a nehovorím to preto, aby som sa niekoho dotkol, ale aby sme mali lepší výsledok, lebo sme jeden tím. Je úplne jedno, kto ten pozitívny výsledok prinesie, dôležité je, že vznikol. Je to o vzájomnej pomoci, že viem počúvať nápad aj od niekoho, kto je podo mnou a nadriadený nemusí byť najmúdrejší.

Čo bude teraz najväčší problém v najbližšie dni?

Myslím si, že teraz sú problémy zažehnané aj tým, že sa prešlo na iný systém. Počty, ktoré sú na hraniciach, zvládame. Sú už týždeň rovnaké. Dosiahli sme nejaké maximum – dvanásťtisíc – a teraz oscilujeme niekde okolo desaťtisíc. Máme teraz tri koridory. Jedným sú ľudia, ktorí prekročia hranicu a príde si ich niekto vyzdvihnúť, je to otázka chvíľky, potrebujú sa niekde zohriať a počkať. Potom sú ľudia, ktorí tranzitujú, tých potrebujeme previezť na stanicu, máme dve miesta, kde ich monitorujeme na pravidelnej báze, aby nedošlo k prehusteniu stanice, a vieme to regulovať, máme pristavené autobusy, farebne odlíšené – modrý a zelený. Posledný autobus zváža ľudí, ktorí nevedia, kam chcú ísť, a tí idú najskôr do dočasného útočiska a potom do ubytovacích kapacít.

Idete cez víkend znovu na hranicu?

Nemám to úplne v pláne, ale rozmýšľal som nad tým, lebo som sa chcel ísť pozrieť na ten nový systém, ešte som ho nevidel. Požiadal som kolegov, aby mi zatiaľ poskytli informácie a fotky. Je možné, že sa tam pôjdem pozrieť.

Nemal by tam ísť aspoň na jeden deň minister Mikulec?

Minister by tam mal chodiť pomerne často. Je dôležité, aby tam bol zodpovedný veliteľ celej operácie, jednotlivých prechodov, stanovísk. Minister vnútra musí, samozrejme, dbať aj na ďalšie povinnosti, ktoré rezort má, a nemal by ich zanedbávať.

Ale čakali by ste, že tam aspoň v sobotu alebo v nedeľu príde?

Nerozmýšľal som nad tým, ale asi by bolo dobré, keby sa tam pán minister išiel pozrieť. Môže byť aj v piatok.

Parlament schválil príchod vojakov NATO, hlasovala za to ústavná väčšina, je to dobrá správa o krajine?

Veľmi dobrá správa. Je to správa o tom, že poslanci Národnej rady chápu, v akej sme situácii, a chápu aj, čo je riešením. Ešte lepšia správa by bola, keby za to zahlasoval celý parlament, ale tam ešte nie sme.

Rusko a Ukrajina rokujú o možnosti, že by sa Ukrajina stala neutrálnym štátom na štýl Rakúska či Švédska. „Toto je možnosť, o ktorej sa teraz diskutuje a ktorú možno považovať za kompromis,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Viete si predstaviť, že by Ukrajina na niečo také pristala?

Pre mňa je veľmi dôležité, aby sa Ukrajina rozhodla slobodne. Oni musia rozhodnúť o svojej budúcnosti. Nevidím žiadnu pridanú hodnotu v tom, aby som im teraz radil. Je to unikátna situácia a prajem im, aby mali čo najlepšiu budúcnosť. Jednak preto, že sú to naši priatelia a susedia, ale aj preto, že takto to má byť v demokratickom svete. Je mi ľúto, že sú tlačení do takýchto scenárov vyvolaných ruskou vládou. Je to veľmi nefér. Len preto, že tam Vladimir Putin napochodoval s brutálne veľkou armádou a zabíja tam civilistov. Verím, že sa im to podarí zvrátiť. Keď sa rozhodnú pre takýto scenár, tak to budem rešpektovať.

Neobávate sa, že cesta do Kyjeva bola historickým momentom a vám prekĺzol pomedzi ruky?

To ukáže čas. Teraz to už nemôžem zvrátiť. Ak bol, tak už mi to môže byť len ľúto. Mojím cieľom je, aby Slovensko bolo krajinou, ktorá bude vstupovať do histórie nie iba raz za čas, ale pravidelne, lebo to bude suverénny a sebavedomý štát, ktorý vždy vie byť na správnej strane dejín, vie sa ozvať a prinášať riešenia. Tam vidím veľký potenciál. Máme na to, máme aj múdrych, aj ochotných ľudí, len to potrebujeme lepšie skoordinovať a vzbudiť v nich záujem prinášať riešenia doma na Slovensku, nie v zahraničí.