Potemkinove schody v meste hrdinov
Nezvyčajný chlad, ostrý vietor a rozbúrené more, ktoré by začiatkom marca potrápili každého turistu, považujú miestni obyvatelia tentoraz za požehnanie.
Autor je redaktor Českého rozhlasu
Sirény každý deň niekoľkokrát vyhlasujú letecký poplach, ale zatiaľ žiadna raketa nedopadla priamo na Odesu. Niekoľko ich zničila protivzdušná obrana ešte nad morom, niekoľko dopadlo ďaleko za mestom a jeden kráter zíva o niekoľko kilometrov ďalej v prímorskom letovisku Černomorskoje, kde lietadlo zhodilo bombu hneď v prvý deň vojny. Odesa je však pripravená na boj a očakáva útok najmä z mora.
„Dnes si mi pripomenul schody, po ktorých som kráčala pred mnohými rokmi,“ píše mi kamarátka, ktorá čítala moje reportáže z tretieho najväčšieho mesta Ukrajiny. Odesa je známa veľmi širokými a zdanlivo nekonečnými schodmi, ktoré sa objavili vo filme Krížnik Potemkin z roku 1925. Scénu s unikajúcim kočíkom považujú filmoví odborníci za jednu z najslávnejších v dejinách kinematografie. Ale schody som nemohol odfotografovať. Smerujú k moru a sú obsadené vojakmi. Je odtiaľ nádherný výhľad na more, ale radary sledujú, či sa neblížia vojnové lode z Krymu a z ruskej vojenskej základne v Sevastopole vzdialenej asi 500 kilometrov.
„Prečo si myslíš, že Rusi ešte nezaútočili na Odesu?“ pýtam sa môjho suseda Vitalija, ktorý nedávno kúpil byt v južnej časti mesta, tristo metrov od pláže. V poslednom čase tu vyrástlo veľké množstvo podobných bytových komplexov. Vitalij pokrúti hlavou a odpovie. „Neviem, nechcem na to myslieť.“ Vitalij má iné starosti. Je z Mariupola, prišiel sem pár dní pred vojnou, aby dokončil svoj byt, a jeho rodina uviazla v obliehanom meste. Nemôže sa k nim dostať autom. „Aj keby sa mi
