Čína si vojnu na Ukrajine zatiaľ užíva a Rusko podporuje opatrne. Mohla by si z neho spraviť svoj satelit?

Odkedy Vladimir Putin vyvolal totálnu vojnu proti Ukrajine, čínsky komunistický režim zaujal vypočítavý dvojaký postoj.

Na jednej strane Kremeľ v jeho invázii opatrne podporuje, na tej druhej si drží odstup. Podporuje napríklad ruské bezpečnostné požiadavky alebo jeho nepotvrdené teórie o údajných laboratóriách s chemickými zbraňami na Ukrajine.

Čínska hra s Ruskom

Keď však Valné zhromaždenie OSN odsúdilo ruskú inváziu, Čína nehlasovala proti, ale zdržala sa. Slovom zdržanlivý by sa dal opísať aj celkový postoj Pekingu k Putinovej vojne, ktorú odmietol odsúdiť a vyhýba sa aj slovu „invázia“.

Z ázijsko-pacifického regiónu proti rezolúcii o vojne na Ukrajine hlasovala len Severná Kórea a samotné Rusko.

Podľa niektorých hlasov pritom práve Čína mohla byť tou silou, ktorá by mohla využiť svoj vplyv na Moskvu a motivovať ju, aby zastavila bombardovanie ukrajinských miest. To sa však nestalo. Naopak, čínske médiá hrajú ruský naratív a šíria konšpiračné teórie o amerických laboratóriách na Ukrajine.

Podľa editoriálu Financial Times nekritický postoj Pekingu voči Moskve z neho nepriamo robí jej komplica.

„Čína od počiatku signalizovala podporu pre Rusko, pričom bola zámerne čiastočne ambivalentná a nechávala si priestor pre rôzne interpretácie tejto podpory, aby v prípade potreby mala priestor na zmenu postoja,“ hovorí slovenský expert na Čínu Matej Šimalčík.

Postupom času sa však pravdepodobnosť zmeny postoja Pekingu podľa neho zdá čoraz nižšia.

„Čína síce apeluje na mierové riešenie sporu, odmieta však tvrdenia, že za vojnu nesie zodpovednosť Rusko, ktorého požiadavky na zmenu bezpečnostnej architektúry v Európe považuje za legitímne,“ hovorí Šimalčík.

Peking je spolu s Ruskom dlhodobým kritikom americkej dominancie a s nevôľou berie aj kritiku liberálneho Západu, ktorý upozorňuje na útlak Ujgurov alebo Tibeťanov v Číne.

Čínske zbrane proti Ukrajine?

Podľa britských Financial Times si už Rusko dokonca vypýtalo vojenskú pomoc vo vojne na Ukrajine. To, čo tvrdia americkí predstavitelia, však Čína označila za dezinformáciu.

V prípade vojenskej pomoci by sa mohla dostať do priameho konfliktu so Západom a mohla by čeliť sankciám. Podľa Šimalčíka poskytnutie vojenskej pomoci Rusku zo strany Číny nie je veľmi pravdepodobné, i keď sa nedá úplne vylúčiť.

„V prvom rade, stále platí, že Rusko a Čína nemajú medzi sebou vojenskú alianciu. Poskytnutie zbraní zo strany Číny by bolo vnímané ako jasné priklonenie sa na ruskú stranu. Oveľa pravdepodobnejšie je poskytovanie inej, nevojenskej formy pomoci,“ myslí si slovenský analytik.

Zmenu čínskej pozície môžeme podľa neho očakávať zrejme len prípade, že by vojna mala dosah na jej kľúčové záujmy. „Napríklad v prípade smrti vyššieho množstva Číňanov a Číňaniek nachádzajúcich sa na Ukrajine, prípadne značné dosahy na čínsku ekonomiku v dôsledku vojnou spôsobenej recesie alebo dosahu sekundárnych sankcií na Čínu,“ vysvetľuje Šimalčík.

Oba scenáre by podľa neho mohli spôsobiť nepokoje medzi čínskym obyvateľstvom, čo je z pohľadu Komunistickej strany Číny nežiaduci vývoj.

Peking sa na Putinovu vojnu proti Ukrajincom pozerá aj optikou svojho vlastného konfliktu s Taiwanom a svoje nároky na demokratický ostrov.

„Čína, samozrejme, intenzívne pozoruje vojnu na Ukrajine, ktorú bude analyzovať s ohľadom na taktiku obrany zo strany aktéra, ktorý má asymetricky nižší vojenský potenciál. Zároveň má pre Čínu význam študovať reakciu západných štátov s ohľadom na mieru potenciálneho rizika pre Čínu súvisiaceho so západnou reakciou na prípadný útok na Taiwan,“ hovorí Šimalčík.

Rusko ako čínsky satelit?

Druhou rovinou je podľa neho veľmocenské súperenie Číny a USA. „V tejto súvislosti Čína preberá ruské dezinformačné naratívy o zodpovednosti USA a NATO za vojnu na Ukrajine. Vojna je teda v zásade využívaná ako nástroj, prostredníctvom ktorého môže Čína vyvíjať tlak na USA,“ vraví expert na Čínu.

Rusko otrasené sankciami a medzinárodnou izoláciou je pre Čínu zároveň príležitosťou, ako ešte zvýšiť svoj vplyv v susednej krajine, ktorá bude na jej trhy odkázaná.

„Bez ohľadu na to, či Rusko vo výsledku vojensky uspeje, už teraz je vysoko pravdepodobné, že bude čeliť veľkej miere politickej a ekonomickej izolácie. V takomto nastavení bude pre budúcnosť režimu kľúčová spolupráca s Čínou, ktorá by mohla pomôcť čiastočne minimalizovať dosahy izolácie napríklad prostredníctvom nákupu energetických surovín, dodávok technológií, či umožnením medzinárodného obchodu s platbami denominovanými v čínskom renmimbi,“ hovorí Šimalčík.

V dôsledku toho by sa Rusko podľa neho dostalo do pozície výraznej závislosti od Číny, keď by sme o ňom už mohli uvažovať ako o satelite.

„Tento vývoj, samozrejme, závisí aj od toho, či západné štáty budú ochotné zvýšiť pre Čínu náklady takéhoto postupu napríklad prostredníctvom sekundárnych sankcií, ktoré by ohrozili čínsky obchod so Západom, ktorý má pre Čínu mnohonásobne väčší význam ako obchod s Ruskom. To má pre Čínu význam skôr v oblasti presadzovania strategických cieľov,“ dodáva slovenský analytik.

Ako píše Financial Times, Čína si možno rozumie s Ruskom v jeho vnímaní západného sveta, ktoré ho vyrušuje kritikou porušovania ľudských práv, na druhej strane zrejme nebude chcieť stáť na „zlej strane histórie“.

Prominentný čínsky akademik Chu Wej vo svojom článku napríklad varoval, aby sa Čína nedala vtiahnuť do vojny a radšej urobila viac pre jej deeskaláciu.

Rusko-ukrajinskú vojnu označil za najhorší geopolitický konflikt od druhej svetovej vojny, ktorý bude mať ďalekosiahlejšie konzekvencie ako teroristické útoky z 11. septembra 2001.

Predpovedá tiež, že demokratický Západ a NATO si posilnia svoj vplyv a ak Čína nezareaguje správne, bude na medzinárodnej scéne ešte viac izolovaná.

„Keď Putin padne, USA už dlhšie nebudú čeliť dvom strategickým rivalom, ale budú musieť len strategicky obmedziť Čínu,“ píše čínsky akademik Chu Wej, a preto radí Pekingu, aby sa čo najskôr odstrihol od Putina, prestal hrať na obe strany a zaujal vo svete mainstreamový postoj.

Neutrálny postoj Číny na pôde OSN na jednej strane neuspokojil Moskvu a na druhej rozčúlil Kyjev a jeho sympatizantov, čím sa Peking podľa Chu Weja dostal na zlú stranu väčšiny sveta.

„Byť na jednej lodi s Putinom ovplyvní Čínu, ak stratí moc,“ hovorí a dodáva, že pravidlo medzinárodnej politiky znie, že „nie sú veční spojenci ani neustáli nepriatelia, ale naše záujmy sú večné a stále“.

„V niektorých prípadoch je jasná neutralita zmysluplným výberom, ale netýka sa tejto vojny, kde Čína nemá čo získať,“ myslí si akademik aj vzhľadom na to, že Čína volala vždy po rešpekte národnej suverenity a teritoriálnej celistvosti, snaha o mierové urovnanie vojny je podľa neho príležitosťou zlepšenia vzťahov so Západom.

Čo riskuje Peking

Ak by sa Čína na druhej strane rozhodla vstúpiť do vojny na Ukrajine ako zástupného konfliktu s USA a NATO a poskytla by Rusku napríklad zbrane, podľa komentátora FT Gideona Rachmana by tým mohla ohroziť koniec globalizovaného ekonomického systému, ktorý posledných 40 rokov poháňal čínsky obdivuhodný vzostup.

A skutočnosť, že západné finančné sankcie proti Rusku okrem neutrálneho Švajčiarska podporilo aj Japonsko, Južná Kórea či dokonca Singapur a ukázali tak jednotný front proti ruskému agresorovi, by podľa neho Peking znepokojiť mala.

Pre Singapur išlo o skutočne ojedinelý krok – naposledy unilaterálne sankcie zaviedol pred viac ako 40 rokmi, ako píše The Diplomat, keď Vietnam podnikol inváziu do Kambodže. V prípade Pekingu však kritický postoj voči Moskve nateraz nehrozí.

„Čokoľvek sa stane vo vojne, Čína bude prehlbovať svoje vzťahy s Ruskom ako spôsob udržiavania protirovnováhy Spojeným štátom,“ napísali New York Times. Partnerstvo medzi Si Ťin-pchingom a Putinom, ktoré oslávili na čínskych zimných olympijských hrách, je podľa amerických novín príliš dôležité, aby ho obetovali.

Práve tam údajne ruský prezident hovoril o plánovanej vojne na Ukrajine, s ktorou počkal až po skončení čínskej olympiády.