Denník N

Psychologička Jana Zemandl: Dobrá matka má byť aj primerane frustrujúca

Jana Zemandl. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jana Zemandl. Foto N – Tomáš Benedikovič

Psychologička Jana Zemandl je spoluautorkou úspešnej knihy Psychológia pre milujúcich rodičov. Ako hovorí, mnohí rodičia ju vyhľadajú hlavne vtedy, keď majú otázky o vlastnom dieťati. „Potom spolu prídeme na to, že samotného dieťaťa sa na to ani nespýtali,“ hovorí v rozhovore. Deti sú podľa nej často schopné zvládnuť aj prekvapivo ťažké veci a samy nájsť efektívne riešenia.

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • ako vzniká bezpečná vzťahová väzba;
  • ako zadať dieťaťu láskavé, ale pevné hranice;
  • prečo majú niektorí muži problém s otcovskou rolou;
  • ako na deti vplýva kríza vo vzťahu rodičov;
  • aké otázky riešila pri výchove vlastných detí.

Vo svojej knihe Psychológia pre milujúcich rodičov spájate vedecké poznatky s psychologickou praxou. Prečo sú pri výchove dôležité aj vedecké poznatky? Nestačí nám rodičovská intuícia a úprimný záujem o to, čo prežíva dieťa?

Myslím si, že práve v poznaní sa skrýva oslobodzujúca sila. Aj v knihe sme sa snažili priniesť rodičom kvalitné a vyvážené informácie, aby sa vždy mohli sami rozhodnúť, ktorú cestu zvolia. Nemyslím si totiž, že existuje iba jedna cesta k dobrému rodičovstvu a jedna cesta, ako byť dobrým rodičom. No keď viem, aké dôsledky môžu mať na dieťa jednotlivé prístupy a nástroje, môžem sa rozhodnúť, čo je najlepšie pre mňa – pre našu rodinu a našu situáciu.

Napriek svojmu vedeckému zázemiu často rodičom hovorím, že mnohé odpovede nájdu práve vtedy, keď sa pozrú na svoje dieťa. Niekedy prídu za mnou s otázkou o svojom dieťati, ale potom spolu prídeme na to, že sa na to samotného dieťaťa nespýtali. Rodičom často odporúčam, že keď majú nejaký výchovný problém, nech sa v prvom rade pozrú na svoje dieťa a pomenujú, čo v ňom vidia. Pre deti je dôležité, aby ich niekto videl také, aké sú, aby mali deti pri sebe pokojnú milujúcu osobu, ktorá sa pokúša porozumieť tomu, ako sa môžu cítiť. Osobu, ktorá je dostatočne trpezlivá na to, aby neodchádzala od ich tém, a mala aj dosť odvahy zostať s nimi – v hľadaní, v neistote, ale aj v sklamaní či v negatívnej emócii. Deti sú potom často schopné zvládnuť aj prekvapivo ťažké veci a vymyslieť efektívne riešenia, ktoré budú dobre fungovať pre nich.

Ako konkrétne?

Povedzme si príklad. Mám školopovinnú dcéru, ktorá večer plače a zverí sa mi, že ju zradili kamarátky, vysmievajú sa jej a jej najlepšia kamarátka sa pridala do iného „tábora dievčat“. Ako milujúci rodič mám, samozrejme, tendenciu to riešiť. Mám potrebu ukázať dieťaťu, čo sa s tým dá urobiť, ako nebyť bezmocným, ako si vo svete poradiť. To je naša prvá snaha – ochrániť svoje dieťa. Neradi sa totiž pozeráme na to, ako sa naše dieťa trápi a trpí.

Existuje však možnosť dieťa sprevádzať – pomenovať, čo sa mu deje, a prestáť s ním ťaživé emócie smútku a sklamania. To znamená sprevádzať ho, ale nedávať mu hneď rady. V praxi by to znamenalo, že by sme napríklad povedali: „Vidím, že ťa to veľmi sklamalo a bolí ťa to…“ Ale nejdem ďalej. Len pomenúvam to, čo vidím. „Nečakala si túto zradu. Spoliehala si sa na svoju kamarátku a sklamala ťa.“ Ak v takej situácii neprichádzam so svojimi radami, je pravdepodobné, že dieťa vymyslí svoje vlastné riešenie a jeho sebahodnota tak môže byť posilnená tým, čo dokázalo samo.

Ďalším rozmerom tohto prístupu je, že ak dieťa zažije od nás prijatie a zároveň ho sprevádzame tým, čo sa mu deje, potom je predpoklad, že nám bude dôverovať a že náš vzťah bude silný.

Samozrejme, sú aj situácie, keď dieťa skutočne potrebuje našu radu a usmernenie. No sú aj situácie, keď môžeme skúsiť takéto sprevádzanie. Môže to byť zaujímavý zážitok pre nás – zažijeme možno, aké je dieťa kompetentné a aké ťažké je pre nás nepreberať zodpovednosť, nechať ho byť tým, kým je.

Takže nemáme dieťa v takej chvíli ľutovať ani mu dávať rady, „len“ byť s ním a nechať ho, nech samo spracuje svoje emócie?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Veda

Teraz najčítanejšie