Denník N

Sen futbalového národa zničili separatisti. Ako v Angole strieľali na výnimočný tím Toga

Lukáš Vráblik
Lukáš Vráblik

„Každé ráno vstanem a uvedomím si, že mám šťastie, že tu ešte môžem byť,“ rozprával Emmanuel Adebayor, najslávnejší futbalista z Toga a jeden z najlepších v histórii Afriky.

Adebayor bol hviezdnym útočníkom, hral za Arsenal, Manchester City či Real Madrid. A doma dotiahol k historickému úspechu tím, ktorý bol vždy outsiderom.

V roku 2005 mal ešte len 21 rokov, ale aj vďaka jeho gólom sa Togo po prvý raz prebojovalo na svetový šampionát.

A bolo to aj naposledy. Najlepší tím v dejinách šesťmiliónovej krajiny sa neskôr prakticky rozpadol, a to kvôli separatistom v Angole.

V januári 2010 futbalisti Toga cestovali autobusom z Demokratickej republiky Kongo do Angoly, kde mali nastúpiť na Africkom pohári národov. Tri skupinové zápasy mali odohrať v regióne Cabinda, centre separatistického hnutia FLEC, ktoré bojovalo najskôr proti portugalským kolonizátorom a po zisku nezávislosti aj proti angolskej vláde.

V regióne Cabindy trvá napätie už od 60. rokov. Angola sa od zisku nezávislosti snaží získať nad regiónom plnú kontrolu, lebo v ňom ťaží viac ako polovicu svojej produkcie ropy.

Keď Angola získala právo organizovať APN, Cabindu vybrala ako jedno z hostiteľských miest. Cieľom bolo dokázať, že región, dôležitý najmä pre ťažbu ropy, má pod kontrolou.

Ukázal sa však úplný opak. Keď autobus s futbalistami prechádzal cez dažďový prales Maiombe, sprevádzaný angolskými bezpečnostnými zložkami, separatisti naň zaútočili. Streľba trvala takmer pol hodiny a zomreli pri nej traja ľudia: asistent trénera Améleté Abalo, novinár Stanislas Ocloo aj angolský vodič autobus Mário Adjoua. Futbalisti sa hodili na zem a všetci prežili.

„Keď teraz chcem niečo urobiť, neodkladám to na ďalší deň. Musím to spraviť. Je to o ‚YOLO‘ (výraz pre „žijete len raz“). Keď sa vám stanú takéto veci, pochopíte veľký význam ‚YOLO‘,“ povedal Adebayor.

Vedel, že už hrať nebude

Fanúšikovia Toga už nikdy taký skvelý tím nevideli. Štyri roky predtým sa dostal na majstrovstvá sveta a v Afrike patril k širšej špičke.

Ešte krátko pred streľbou po prechode cez angolské hranice futbalisti v autobuse pri hudbe tancovali, ale po troch kilometroch sa báli o život. „Strieľali po nás zo samopalov ako po psoch.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Futbal

Ofsajd

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie