Denník N

Herečka Tereza Dočkalová: Nahnevaná feministická tvár je pre mňa predovšetkým rola, no aj tak mi berie prácu

Tereza Dočkalová. Foto -Václav Vašků
Tereza Dočkalová. Foto -Václav Vašků

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Česká herečka Tereza Dočkalová je držiteľkou dvoch divadelných cien Thálie. Vo veľkej časti českej spoločnosti však pravdepodobne viac než činoherná herečka zarezonovala ako moderátorka satirických relácií Branky, body, ko**ti a Ko**ti na neděli, venovaných rodovej rovnosti a právam menšín.

Ako priznáva, „jačiaca a drzá feministka“ bola pre ňu spočiatku predovšetkým rolou, ktorú prijala. „Teraz, v roku 2022, mám trochu problém robiť svoju prácu, pretože mám dojem, že niektorí ľudia v našom odbore si už túto moju rolu odo mňa nedokážu oddeliť,“ hovorí v rozhovore.

Už viac ako rok ste mamou dcéry Berty. Náš rozhovor by som teda mohla začať – samozrejme, tak trochu ironicky – „obľúbenou“ otázkou všetkých feministiek: „Ako sa vám darí skĺbiť prácu a rodinu?“

A ja by som vám mohla odpovedať v podobnom duchu, ako na ňu kedysi hollywoodskej novinárke odpovedala britská herečka Keira Knightley: „Budete sa na to pýtať aj mužov“?

Pravda je, že sa mi všetko darí zvládať vďaka mojej mame. Veľmi nám s mojím partnerom (slovenský divadelný režisér a herec Tomáš Dianiška – pozn. red.) pomáha, je nám k dispozícii vždy, keď pracujeme. Moja mama je tá, vďaka ktorej všetko drží pohromade.

Zmenilo sa po narodení vašej dcéry niečo v tom, ako vnímate prácu a život z pohľadu ženy?

Som v mnohom oveľa nahnevanejšia. Vo veľmi znesiteľnej rovine, samozrejme, ale zato na všetkých úrovniach. Oveľa viac si niektoré veci všímam. Napríklad to, ako sa stále predpokladá, že neviditeľná práca – plánovanie za všetkých a všetkého v rodine, celé „žitie v budúcnosti“ – je automaticky na pleciach ženy. To je niečo, čo ma vie opakovane nahnevať.

V roku 2018 ste moderátorovi DVTV Martinovi Veselovskému v rozhovore o vtedy začínajúcom programe feministických správ Branky, body, ko**ti povedali, že ste viac skúsená herečka než skúsená feministka. Ako vnímate svoj feminizmus dnes?

Odvtedy sa veľa zmenilo. Najmä v mojej už spomínanej všímavosti a vnímavosti.

V čase vzniku programu som vo viacerých rozhovoroch hovorila, že šikana a využívanie mocenských prvkov je v hereckej branži zabudované v podobe pravidiel hry a že sa týka všetkých, žien aj mužov. Že všetci – ženy aj muži – trpíme rovnako. Že to nie je namierené výlučne proti ženám. S odstupom času sa však na to pozerám inak. Všímam si to detailnejšie a uvedomujem si, že ako žena by som sa už do niektorých štruktúr a vzťahov v rámci divadla proste nemohla vrátiť.

Na Slovensku sme mali v lete 2020 kauzu, keď sa v zostrihu televíznej relácie herec Maroš Kramár prstom dotkol zadku maskérky. On sám to okomentoval tak, že „tým nikoho neurazil, nikoho neponížil, možno akurát nejaké frustrované ženy, ktoré majú pocit, že musia bojovať za rovnoprávnosť“. Naznačujete, že aj v rámci divadla si niektorí hierarchicky vyššie postavení muži dovolia viac voči nižšie postaveným ženám?

Scénu, ktorú opisujete,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcasty Denníka N

Rodičovstvo

Rozhovory

Životy žien

Kultúra, Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie