Budú aj po útoku Ruska na Ukrajinu hrať niektoré kapely pod červenou hviezdou?
Je zrejmé, že pri slove fašizmus sa hrôzou strasie takmer každý. Urobili sme chybu, že to nie je rovnaké aj pri slove komunizmus.
[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]
Umenie vie urobiť veľa pozitívneho, pozri reakcie umeleckej scény na Putinovu vojnu. Vie však podporovať aj desivé rozhodnutia, režimy a ideológie – aj tu, žiaľ, existuje mnoho aktuálnych príkladov. Som zvedavý, či sa skúsenosťou s brutálnou vojnou Ruska proti Ukrajine zmení tolerovanie či dokonca pozitívny vzťah časti umeleckej scény k symbolom komunistickej ideológie. Či červená hviezda, kosák a kladivo a rôzne obskúrne postavy komunistickej histórie budú naďalej súčasťou šatníkov, reklamných predmetov či projekcií kapiel aj po tom, ako pod červenou hviezdou a v podstate z nostalgie za Sovietskym zväzom rozpútal Putin tragédiu u našich susedov. Myslím si totiž, že aj nedôslednosť vo vyrovnávaní sa so zverstvami komunizmu alebo dokonca fetišizácia jeho postáv a symbolov môže za to, že boľševici Putinovho razenia nielenže vládnu mnohým krajinám, ale opäť raz ukazujú svetu svoju brutálnu podstatu.
Nemecko si po vojne prešlo dôslednou sebareflexiou. Šlo o dôležitú vec a našťastie sa rozhodujúca väčšina obyvateľov Nemecka s týmto prístupom naozaj a úprimne stotožnila. Umelecká scéna šla a ide príkladom. Viete si predstaviť sochy Hitlera v nejakom nemeckom meste? Svastiky na pamätníkoch? Populárne kapely otvárajúce koncerty za zvukov nacistickej hymny Horst-Wessel-Lied s hákovým krížom na LED obrazovke a to všetko v mene boja za ľudské práva? Určite sa to deje niekde na okraji, ale tolerovanie vo verejnom priestore je nepredstaviteľné.
Na druhej strane, celý komunistický blok prešiel svojou porážkou s neuveriteľnou nehou k svojej totalitnej podstate. Nič také ako dekomunizácia neprebehlo, už vôbec nie v krajine, odkiaľ sa tento zverský systém rozširoval do celého sveta.
