Budú aj po útoku Ruska na Ukrajinu hrať niektoré kapely pod červenou hviezdou?

Umenie vie urobiť veľa pozitívneho, pozri reakcie umeleckej scény na Putinovu vojnu. Vie však podporovať aj desivé rozhodnutia, režimy a ideológie – aj tu, žiaľ, existuje mnoho aktuálnych príkladov. Som zvedavý, či sa skúsenosťou s brutálnou vojnou Ruska proti Ukrajine zmení tolerovanie či dokonca pozitívny vzťah časti umeleckej scény k symbolom komunistickej ideológie. Či červená hviezda, kosák a kladivo a rôzne obskúrne postavy komunistickej histórie budú naďalej súčasťou šatníkov, reklamných predmetov či projekcií kapiel aj po tom, ako pod červenou hviezdou a v podstate z nostalgie za Sovietskym zväzom rozpútal Putin tragédiu u našich susedov. Myslím si totiž, že aj nedôslednosť vo vyrovnávaní sa so zverstvami komunizmu alebo dokonca fetišizácia jeho postáv a symbolov môže za to, že boľševici Putinovho razenia nielenže vládnu mnohým krajinám, ale opäť raz ukazujú svetu svoju brutálnu podstatu.

Nemecko si po vojne prešlo dôslednou sebareflexiou. Šlo o dôležitú vec a našťastie sa rozhodujúca väčšina obyvateľov Nemecka s týmto prístupom naozaj a úprimne stotožnila. Umelecká scéna šla a ide príkladom. Viete si predstaviť sochy Hitlera v nejakom nemeckom meste? Svastiky na pamätníkoch? Populárne kapely otvárajúce koncerty za zvukov nacistickej hymny Horst-Wessel-Lied s hákovým krížom na LED obrazovke a to všetko v mene boja za ľudské práva? Určite sa to deje niekde na okraji, ale tolerovanie vo verejnom priestore je nepredstaviteľné.

Na druhej strane, celý komunistický blok prešiel svojou porážkou s neuveriteľnou nehou k svojej totalitnej podstate. Nič také ako dekomunizácia neprebehlo, už vôbec nie v krajine, odkiaľ sa tento zverský systém rozširoval do celého sveta. Sochy Lenina nájdeme takmer v každom ruskom meste; ešte aj na Špicbergoch, oficiálnom území Nórska v ruskom meste Barentsburg, dominuje námestiu jeho busta. Kosáky a kladivá máme po celom území aj my, a keď ich chce Peter Kalmus odstrániť ako symbol komunistickej totality, čakajú ho súdy a osočovanie z vandalizmu. Spevák našej najpopulárnejšej kapely komunizmus ospevuje. Ulicu po Tisovi rieši celá krajina – a je nepochopiteľné, že taký názov vôbec niekomu napadol, ale ulice po komunistických predstaviteľoch nájdete všelikde. Intelektuálna slovenská ľavicová scéna neváha dať na titulku svojich novín boľševičku a urobí z nej pozitívny vzor zápasu za práva žien. Skutočne odpudivú knižku Komunizmus (nielen) pre deti odporúčali na svojej stránke ľudia z rešpektovanej umeleckej komunity. Viete si predstaviť, že by ste v Amsterdame išli SS taxi do reštaurácie Gestapo – tak ako si v Bratislave môžete objednať VB taxi s grafikou komunistickej polície a ísť sa najesť v centre mesta do reštaurácie KGB plnej nechutných komunistických artefaktov? Vie si niekto predstaviť, že by zamestnanci nemeckej akadémie vied obhajovali kolegu velebiaceho nacizmus tým, že to robí ako súkromná osoba – tak ako je to v prípade boľševika Blahu a SAV? V jednej intelektuálnej debate som začul zdôvodnenie väčšej tolerancie voči komunizmu, ktoré ma šokovalo svojím egoizmom: komunizmus neriešim, lebo mladí komunisti ma na rozdiel od náckov po uliciach nenaháňali a nemlátili. Žiaľ, utrpenie iných nám často neprekáža.

Putin, odchovanec komunistickej ideológie, sedí v Kremli pod červenou komunistickou hviezdou, rovnakou, akú nájdete v módnych doplnkoch celých zástupov umelkýň a umelcov. Je zaujímavé, ako sme hneď po spustení vojny začali tohto bývalého agenta komunistickej tajnej služby prirovnávať k Hitlerovi, nie k Leninovi či Stalinovi. Môžete namietať, že je jedno, ako to pomenujeme, ale horlivosť, s akou tohto kovaného komunistu nazývame fašistom, je zarážajúca. Akoby sme sa báli aj vlastnej, nedávnej a nespracovanej minulosti. Je zrejmé, že pri slove fašizmus sa hrôzou strasie takmer každý. Urobili sme chybu, že to nie je rovnaké aj pri slove komunizmus.

Keď sa štvrťstoročie po páde komunizmu začala Ukrajina konečne obzerať na západ, chcela sa nadobro zbaviť svojej vnútenej totalitnej minulosti a začala odstraňovať sochy Lenina zo svojich námestí, boľševici v Kremli začali zúriť. Nazvali to – ako inak – fašizmom a začali sa pripravovať na vojnu. Je pochopiteľné, že Putin sa zhrozil, keď jeho vzor, Lenin, mizol z verejného ukrajinského priestoru. A zdá sa, že si spomenul na jeho inštrukcie, ako postupovať, ak sa niekto nepoddá jeho predstave sveta. Takto vyzeral Leninov telegram pri riešení roľníckeho odporu proti boľševickému teroru:

„Posledný rozhodujúci boj proti kulakom sa už začal všade. Musíme ísť príkladom:

• Obeste (obeste ich určite tak, aby ľudia videli) aspoň sto známych kulakov, boháčov, vydriduchov.
• Zverejnite ich mená.
• Vezmite im všetko zrno.
• Zoberte rukojemníkov – podľa telegramu zo včera.
• Urobte to tak, aby ľudia na stovky vierst dookola videli, triasli sa a kričali: škrtia a uškrtia všetkých vydridušských kulakov.

Nájdite si nejakých riadne tvrdých ľudí.

Váš Lenin.“

Bol by som zvedavý, ako tieto slová vysvetľujú ako vzor pre našu mládež tí, ktorí Komunizmus (nielen) pre deti naďalej odporúčajú svojim čitateľkám a čitateľom. Som takisto zvedavý, či červené hviezdy, kosáky a kladivá a podobné symboly komunistickej ideológie budú naďalej „cool“ súčasťou koncertov a iných výstupov na umeleckej scéne a budú sa pod nimi hlásať pekné myšlienky o mieri. Obyvateľ paláca s červenou hviezdou na veži práve svetu ukazuje, ako podobné reči vyzerajú v praxi.