Denník N

Rusi si musia od Nemcov zobrať niekoľko poučení

Protivojnový protest ruskej novinárky Mariny Ovsiannikovovej v živom vysielaní prokremeľskej televízie. Reprofoto - Prvý kanál
Protivojnový protest ruskej novinárky Mariny Ovsiannikovovej v živom vysielaní prokremeľskej televízie. Reprofoto – Prvý kanál

Ako občania agresorského štátu budú musieť Rusi na celom svete čeliť následkom toho, čo ich krajina urobila, a pripomínať si vlastnú zodpovednosť.

Autor je komentátor Bloomberg Opinion

Putinova vojna proti Ukrajine bude mať pre mnohých ľudí závažné dôsledky – predovšetkým pre Ukrajincov, pre tých, ktorí utekajú z krajiny, i pre tých, ktorí zostali bojovať proti inváznej armáde alebo bezmocne znášať skazu. Ale či už si to uvedomujeme, alebo nie, obrovský vplyv bude mať vojna aj na Rusov. Je čas, aby sme si my, občania agresorského štátu, vyskúšali to, čo Nemci po 2. svetovej vojne.

 Mnohým sa to porovnanie bude zdať prehnané. Nacisti predsa spáchali genocídu vo veľkom meradle, zrovnali so zemou mestá v mnohých krajinách, zriadili tábory smrti. Akokoľvek by sa mohol snažiť, pre Putina je ťažké vyrovnať sa Hitlerovmu vražednému šialenstvu. Lenže píše sa rok 2022, nie 40. roky minulého storočia. Putinove vojnové zločiny sú okamžite zdokumentované na sociálnych sieťach a zmenilo sa aj vnímanie svetového publika: bez ohľadu na to, aké obmedzené môže byť bombardovanie civilistov, je neodpustiteľné od chvíle, keď prvá raketa zacieli na obytnú oblasť. Vzhľadom na množstvo dôkazov Rusko nemusí prehrať vojnu, no jeho ľudia – a nielen Putin osobne – budú niesť zodpovednosť dokonca aj v krajinách, ktoré sú od Ruska a Ukrajiny ďaleko.

Mnohí Rusi – najmä tí, ktorí odchádzajú, aby unikli vojnovej hystérii a ekonomickým a životným následkom bezprecedentných západných sankcií („Už nebude IKEA! Dokonca ani H&M!“) – sa za vojnu neobviňujú. Rovnako ako mnoho ruských celebrít, ktoré zverejnili na sociálnych sieťach vyhlásenie „Nie vojne“ alebo „Som za mier“ bez toho, aby urobili ďalší krok, teda aby vyzvali na ukončenie Putinovej šialenej agresie, ani oni necítia žiadnu osobnú zodpovednosť za zrovnanie celých charkovských či mariupolských štvrtí so zemou. „Nikdy som nevolil Putina,“ počujem od nich. „Čo s tým mám spoločné? Som proti vojne!“

Všetci sú, samozrejme, za mier – dokonca aj Putin hovorí, že on takisto. No aj Hitler hovoril vo svojom prejave v Reichstagu 1. septembra 1939 o svojej „láske k mieru“, ako aj o zámere „nastoliť mier na východnej hranici“. Individuálna zodpovednosť závisí od toho, čo človek urobil, aby vojne zabránil, kým kolektívna zodpovednosť pramení z neschopnosti spoločnosti odvrátiť diktatúru, ktorá, ako teraz vidíme, nakoniec musí viesť k vojne.

To je logika za tendenciou mnohých Ukrajincov, ktorí obviňujú ruský ľud, nielen Putina. Nový prieskum ukrajinskej agentúry Rating Group ukázal, že 38 percent respondentov tvrdí, že Rusi ako národ nesú spoločnú zodpovednosť za vojnu; na strednej Ukrajine si to myslí 42 a na západe krajiny 46 percent respondentov.

V roku 2014 – po tom, čo som práve emigroval z Ruska pre nesúhlas s anexiou Krymu – som sa vždy naježil, keď mi Ukrajinci hovorili, že tento krok nezmazal moju zodpovednosť. Bol som si istý, že som nemohol urobiť nič, aby som zmenil povahu ruského režimu. „Choďte bojovať proti Putinovi,“ zavrčal som späť na svojich ukrajinských žalobcov. „Uvidíte, kam sa s tým dostanete.“ Napĺňa ma hanbou, keď si na to teraz spomínam, pretože keď toto píšem, oni s ním, samozrejme, bojujú, kým my sme to v skutočnosti neurobili ani vtedy, keď to nebolo také nebezpečné ako v súčasnej atmosfére krutého potlačovania protestov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie