Správy vybral a komentoval Juraj Javorský
1. História sa pozerá, ako sa rozhodne Slovensko
Ešte v prvej polovici tohto týždňa sa na Slovensku debatovalo hlavne o tom, ako sa zapíše neúčasť Eduarda Hegera na premiérskej návšteve Ukrajiny do učebníc dejepisu. Potom však dorazila informácia, že do Ukrajiny možno pocestuje slovenský raketový systém S-300, a zrazu sa debata o Hegerovej zbabelosti ukázala ako tak trochu jalová, alebo aspoň prehnaná.
Heger možno premárnil šancu urobiť jedno symbolické gesto, no v tejto vojne proti Rusku symboly nestačia a sama Ukrajina žiada o zbrane. S-300 je nielen tou zbraňou, ktorú potrebujú proti ruským vzdušným útokom na svoje mestá, ale v konečnom súčte môže byť ešte aj veľkým symbolickým gestom. Oveľa silnejším, než by bola Hegerova cesta vlakom do Kyjeva.
Predbežný súhlas. Na konci týždňa ešte vôbec nebolo isté, že S-300 do Ukrajiny vôbec pôjde. CNN, ktorá o tom v stredu prvá informovala, síce písala o predbežnom súhlase slovenskej strany, doma ho však doteraz nikto oficiálne nepotvrdil.
Nespravil to ani minister obrany Jaroslav Naď, hoci už od štvrtka živil šancu, že sa to stane. Najprv hovoril, že Slovensko ochotne daruje svoj systém Ukrajine, ak zaň vopred získa náhradu. Keď potom cez víkend prišla náhrada v podobe systému Patriot, Naď už takú veľkú ochotu nedemonštroval. Doslova napísal, že Patriot nie je náhradou za S-300, ale „ďalším prvkom v obrane vzdušného priestoru“.
Naďov stranícky kolega Andrej Stančík sa spolu s Petrom Pčolinským zo Sme rodina tiež vyjadrili v tom zmysle, že Patriot nie je náhradou za S-300, a keďže väčšie ryby vrátane premiéra zatiaľ mlčia, tak je ťažké urobiť si jasný záver.
Poslať? Neposlať? Samozrejme, vláda môže úplne účelne skrývať svoje skutočné zámery z taktických dôvodov. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov už vo štvrtok varoval, že dodávka S-300 by sa stala cieľom ruskej armády, takže by nikto nemal čakať, že bude slovenský minister obrany oznamovať rozhodnutie na Facebooku. Zvlášť keď ide o rozhodnutie, ktoré je skôr kolektívne než čisto slovenské a hlavne – možno ešte vôbec nepadlo.
Na dobré rozhodnutie musia byť zodpovedané ťažké otázky. Jedna z nich zaujíma hlavne slovenskú vládu a týka sa zabezpečenia neba nad Slovenskom. Patriot by mal byť podľa analytikov oveľa účinnejším štítom než S-300, ale Patriot na rozdiel od S-300 nepatrí Slovensku a zatiaľ nikto nepovedal, ako dlho tu zostane.
S tým súvisí druhá otázka, ktorú musí riešiť najmä NATO, resp. USA: či nie je rozumnejšie investovať miliardu dolárov priamo na zbrane pre Ukrajinu než darovať tú miliardu Slovensku v podobe Patriotu výmenou za to, že Slovensko pošle Ukrajine S-300.
Aj keď rozhodnutie ešte nie je jasné, budúce učebnice slovenského dejepisu majú nádej, že o ňom raz budú môcť písať kladne či dokonca s hrdosťou – že vláda pri ňom nebrala do úvahy len plusy a mínusy pre Slovensko, ale že chápala, že to hlavné, o čo teraz ide, je všemožná pomoc Ukrajine vo vojne s ruským agresorom.
2. Tvrdá rana armáde ruských agentov
Tento týždeň bol dôležitý aj z hľadiska vývoja vojny, ktorú vedie Rusko proti Slovensku. V nej ešte Rusko nestrieľa raketami, ale to neznamená, že nepácha reálne škody. Už roky sem posiela svojich agentov a diverzantov, aby hľadali slabiny Slovenska a celého NATO a aby rozsievali lži a informačný chaos.
Koniec Dankovej politiky. Prevalenie špionážnej aféry môže byť signálom veľkej zmeny. Aj doteraz každý tušil, že ruská ambasáda v Bratislave je plná agentov, ale až do nástupu Hegerovej vlády si tu mohli rozťahovať siete podľa ľubovôle. Robert Fico s Andrejom Dankom im to dovoľovali – a podľa toho, ako pomáhajú ruským záujmom ešte aj teraz, je jasné, že by im to dovoľovali aj naďalej, keby mali tú moc.
Prišla zmena. Teraz sa však zdá, že sa vedenie štátu definitívne rozhodlo využiť bezpečnostné zložky na to, aby okrem iného naháňali ruských diverzantov na Slovensku. Aj keď je možné, že v SIS či v iných štátnych inštitúciách ešte stále pôsobia nejakí Moskvou platení agenti a pomýlení milovníci Putina, zdá sa, že významná časť výkonnej moci a silových zložiek sa konečne rozhodla konať. Dolapenie špiónov, vyhostenie ruských agentov a vypínanie prokremeľských médií sú veci, ktoré to dokazujú a ktoré spôsobia ruským záujmom na Slovensku reálnu škodu.
Silný signál. Rovnako dôležitý môže byť signál, ktorý špionážna aféra vyslala verejnosti. Medzi prichytenými špiónmi síce nie sú Čarnogurský, Danko, Harabin, Blaha či iné veľké mená proruskej propagandy na Slovensku, ale pôsobenie týchto ľudí to stavia do nového svetla. Platí im Moskva za to, aby hádzali vinu za ruskú agresiu na Ukrajincov? Alebo aby presviedčali Slovákov, že neprežijú bez ruského plynu? Alebo že zo seba spravia terč, keď pošlú zbrane Ukrajine?
Je možné, že to nerobia za peniaze, ale keď budú najbližšie klamať a manipulovať v ruskom štýle, tak si treba spomenúť na scénu z už slávneho videa, keď sa z rúčky do rúčky presúva päťsto eur od ruského agenta k autorovi Hlavných správ.
3. Vojna už teraz zmenila svet a Slovensko zvlášť
Ako sa vojna na Ukrajine začala počítať v týždňoch namiesto dní, začínajú byť citeľné jej nevojenské dôsledky pre celý svet. Slovensko je nimi zasiahnuté už teraz a ich význam bude časom len narastať.
Najprv ich bolo najviac vidieť na hraniciach. Od začiatku konfliktu cez ne prešlo na Slovensko z Ukrajiny už štvrť milióna utečencov a dnes už môžete mnohých stretnúť hoci v bratislavskom Auparku. Väčšina z nich síce smeruje ďalej na Západ, v skutočnosti však nikto nespočítal koľko.
Štát doteraz skôr len sekundoval tretiemu sektoru a dobrovoľníkom, ktorí ich na Slovensku vítali, sprevádzali, kŕmili a ubytovávali, a až tento týždeň začal vystupovať ako pán situácie nielen verbálne, ale aj skutkami.
Tým najdôležitejším bol vládou schválený „lex Ukrajina”. Nová legislatíva má zjednodušiť život utečencom tak, aby sa dostali ľahšie k lekárovi, k bývaniu či k práci. Dá sa to brať ako prvý signál, že Ukrajinci sú tu vítaní, bude však treba spraviť oveľa viac. Ak im Slovensko umožní, aby si tu vytvorili nový domov, ak to budú chcieť, tak to pomôže zásadne aj Slovensku.
Ďalšie dôsledky vojny sa postupne ukazujú na každom rohu. Ministerstvo hospodárstva horúčkovito zháňalo plyn i jadrové palivo, pretože energeticky závislé Slovensko dlho vôbec nepočítalo s možnosťou, že sa raz Rusko stane nebezpečným nepriateľom.
Vojnu je cítiť aj v obchodoch a na pumpách. Za február spočítal štatistický úrad ročnú infláciu deväť percent. To je úroveň, aká tu bola naposledy po páde mečiarizmu a bola cenou za reformy. Dnes je výsledkom dvoch rokov pandémie a niekoľkých mesiacov rastúceho napätia vyvolaného Ruskom. Sociálne siete sú síce plné sympatických zvolaní, že drahý benzín je nič v porovnaní so zbombardovaným domovom, zároveň sa však už hlásia odbory a zástupcovia dôchodcov a žiadajú od vlády kompenzácie.
Vláda síce práve rieši záležitosti historického významu, no nemôže si dovoliť zabudnúť ani na túto každodennú stránku vojny.
Jednou vetou:
4. Britské ministerstvo obrany tvrdí, že Rusko dosiahlo za posledný týždeň „obmedzený pokrok“ v dobývaní miest, ktoré obkľúčilo, namiesto toho Rusko zvýšilo ostreľovanie mestských oblastí, čo má za následok rozsiahle ničenie a veľký počet civilných obetí.
5. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je pripravený rokovať s Putinom, súčasne varoval, že ak pokusy o rokovanie zlyhajú, mohlo by to znamenať „tretiu svetovú vojnu“.
6. Rusi tvrdia, že prvýkrát v boji úspešne použili hypersonickú balistickú strelu Kinžal.
7. Ruská polícia zadržala v nedeľu najmenej 937 ľudí, ktorí po celej krajine vyjadrovali nesúhlas s vojnou na Ukrajine.
8. Na poľsko-bieloruskej hranici pokračujú v blokáde cesty aktivisti, ktorí sa na protest proti ruskej invázii na Ukrajinu snažia zabrániť doprave tovaru do Ruska a Bieloruska.
9. V dôsledku vojny na Ukrajine muselo svoje domovy opustiť už 10 miliónov ľudí, oznámil vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.
10. Dôvera v prezidentku Zuzanu Čaputovú sa vo februári dostala na rekordne nízku úroveň, verí jej 42 % opýtaných.
Zaujímavé články:
Kosáky a kladivá máme po celom území aj my, a keď ich chce Peter Kalmus odstrániť ako symbol komunistickej totality, čakajú ho súdy a osočovanie z vandalizmu. Spevák našej najpopulárnejšej kapely komunizmus ospevuje. Ulicu po Tisovi rieši celá krajina – a je nepochopiteľné, že taký názov vôbec niekomu napadol, ale ulice po komunistických predstaviteľoch nájdete všelikde.
Michal Kaščák o symboloch komunizmu. (dennikn.sk)
Paralely s holokaustom či s prenasledovaním Židov už začínajú byť pomaly každodennou výbavou ruskej propagandy a jej médií. Rusko to stavia do pozície prenasledovanej obete, ktorej sa siaha na dôstojnosť, práva a aj na majetky. Okrem toho, že sú to sprosté lži, je to aj urážka skutočných obetí holokaustu a rasového prenasledovania.
Jana Shemesh o porovnávaní sankcií s pogromom. (dennikn.sk)
Zdá sa, že v tejto chvíli by sa Putinovi zrkadlo nikto ani neodvážil nastaviť. Invázia sa totiž nevyvíja podľa predstáv a ľudia sa obávajú povedať Putinovi pravdu, pretože by mohli byť vnímaní ako potenciálni zradcovia a Putin by si mohol myslieť, že niekto z nich vynášal informácie. To sa totiž aj reálne udialo, keďže Západ, konkrétne Američania, vedeli takmer presne, čo a kedy sa má stať. Čo i len tieň podozrenia by mohol znamenať pre kohokoľvek z Putinovho okolia likvidáciu.
Martin Bútora o Putinovi v rozhovore, ktorý s ním viedol Šimon Jeseňák. (tyzden.sk)
FB status:
Slovenskí zdravotníci pomohli chlapcovi z Ukrajiny
14-ročný Glib bol zranený počas bombardovania mesta Charkov, keď sa so svojou rodinou skrýval v pivničných priestoroch obytného domu.
V Univerzitnej nemocnici v Bratislave mu včera naši odborníci pomohli. Na Klinike ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie LF UK a UNB v Nemocnici Ružinov vykonali rekonštrukciu rozdrvenej spodiny očnice, zafixovali nos, vyčistili čeľustnú dutinu a odstránili úlomky.
Čas hojenia by mal trvať maximálne 4 týždne.
Glibovi želáme skoré uzdravenie.
Citát dňa:
Slovenský minister obrany Jaroslav Naď
Shooty
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Denník N
Juraj Javorský

































