Riziko subverzie je už rovnaké ako za Mečiara

Kto môže za to, že Slovensko nie je brániacou sa demokraciou.

Sociálny antropológ Juraj Buzalka našiel správne slová, aby pomenoval to, čo visí vo vzduchu: „Na Slovensku bol síce v marci 2020 porazený mafiánsky štát, no to neznamená, že bol porazený navždy. Môže prísť aj niečo horšie, napríklad antisystémový mafiánsky štát, v ktorom už nepôjde iba o ekonomickú kolonizáciu oligarchiou, ale o zmenu režimu, napríklad podľa vzoru orbánovského Maďarska.“

Skutočnosť, že Slovenská republika v podobe antisystémového mafiánskeho štátu nie je už iba reálnou, ale aj veľmi pravdepodobnou možnosťou, súvisí do značnej miery aj s tým, že koncept brániacej sa demokracie je v našich podmienkach vnímaný ako abstraktný a nie veľmi záväzný. Je vnímaný v štýle – nejako bolo, nejako bude. Aj keď výsledkom môže byť, že bude, ako nebolo.

Zvýšené riziko subverzie

Takmer pred storočím sa ukázalo, že demokraticky, teda prostredníctvom volieb sa môžu dostať k moci strany a hnutia, ktoré najskôr zbavia vybranú skupinu obyvateľstva jej ľudských a občianskych práv a potom odoberú politické práva všetkým. Po skúsenostiach s nacizmom a fašizmom pred druhou svetovou vojnou, ale aj po skúsenostiach s „ľudovodemokratickými“ režimami, ktoré vznikli po nej, majú viaceré demokratické štáty priamo v ústavách zakotvené ustanovenie, že strany, ktoré sa usilujú o narušenie alebo odstránenie slobodného demokratického poriadku, sú protiústavné.

Od moderného štátu sa vyžaduje a očakáva, že bude brániacou sa demokraciou – demokraciou, ktorá nepripustí, aby sa slobodná súťaž politických síl zneužila na nastolenie politickej a občianskej neslobody. Čo je dôvodom, pre ktorý musia byť stranícke subjekty nerešpektujúce ústavu a zákony z voľnej súťaže politických síl vyradené.

Koncept brániacej sa demokracie je od roku 1992 súčasťou i nášho právneho systému, a to aj vďaka Ústavnému súdu ČSFR. Ernest Valko, jeho vtedajší predseda, k nemu povedal: „Každý štát, a tým skôr taký, ktorý bol nútený strpieť po dobu viac než štyridsiatich rokov porušovanie základných práv a slobôd zo strany totalitnej moci, má právo pre nastolenie demokratického zriadenia uplatniť také zákonné opatrenia, ktoré smerujú k odvráteniu rizika subverzie, možnej recidívy totality.“ Žiaľ, spôsob, akým sa tu koncept brániacej sa demokracie uplatňoval doteraz, nedáva veľkú nádej, že sa účinne uplatní vo chvíli, keď to budeme najviac potrebovať.