Nezaočkovaní oveľa častejšie schvaľujú inváziu Ruska na Ukrajinu

Nezaočkovaní Kanaďania považujú inváziu Ruska na Ukrajinu 13-krát častejšie za oprávnenú ako osoby zaočkované tromi a viacerými dávkami proti covidu (4. dávka sa v krajine odporúča osobám so zníženou imunitou).

Vyplýva to z prieskumu kanadskej prieskumnej spoločnosti EKOS, ktorý prebiehal od 9. do 13. marca 2022.

Zaradili do neho náhodnú vzorku viac ako tisíc Kanaďanov.

Až 26 percent nezaočkovaných osôb súhlasilo s tvrdením, že invázia Ruska na Ukrajinu je oprávnená, zatiaľ čo rovnakým spôsobom odpovedali len 2 percentá osôb, ktoré boli minimálne trikrát zaočkované.

Slovensko: postoje k očkovaniu a Rusku

Podobný výskum – hoci nie s rovnakou otázkou – prebiehal aj na Slovensku.

Autori projektu „Ako sa máte, Slovensko?“ sa našincov pýtali na geopolitickú orientáciu Slovenska slovami: „Myslíte si, že Slovensko by malo“:

• vždy stáť na strane Západu (Európskej únie a NATO),
• skôr stáť na strane Západu (Európskej únie a NATO),
• usilovať sa o vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom,
• skôr stáť na strane Ruska,
• vždy stáť na strane Ruska,
• iné.

Sociológ Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV a člen tímu „Ako sa máte, Slovensko?“ zhrnul zistenia slovami, že „medzi zaočkovanými [jednou alebo viacerými dávkami – pozn. red.] bolo iba 4,8 percenta respondentov, ktorí chcú stáť na strane Ruska (zrátané odpovede ‚skôr‘ a ‚vždy‘), no medzi nezaočkovanými to bolo 20,8 percenta“.

Keď sa ľudí pýtali, či je im spôsobom života, hodnotami a kultúrou bližšia západná alebo východná Európa (tretia možnosť „neviem“), zistili, že zo zaočkovaných sa k východnej Európe hlásila necelá štvrtina opýtaných (24,2 %), ale až 40,4 percenta nezaočkovaných, uviedol Klobucký.

Údaje do slovenského prieskumu sa zbierali od 24. februára, keď Rusko napadlo Ukrajinu, do 1. marca.

Prieskum iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE a komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Kanada: nezaočkovaní o sankciách či utečencoch

Čo sa týka kanadského prieskumu, 88 percent respondentov zaočkovaných tromi a viacerými dávkami súhlasilo s tvrdením, že Rusko pácha na Ukrajine vojnové zločiny. Rovnaký postoj deklarovalo len 32 percent nezaočkovaných.

Viac ako 80 percent zaočkovaných kanadských občanov súhlasilo s tým, že by sa na Rusko mali uvaliť tvrdšie sankcie, aj keď by to znamenalo nárast cien a pomalší ekonomický rast v krajine. To isté si nemyslela ani pätina nezaočkovaných.

85 percent zaočkovaných tiež súhlasilo s tým, že Kanada by mala prijať ukrajinských utečencov. Z nezaočkovaných súhlasila s pomocou utečencom len necelá tretina, približuje ďalšie výsledky prieskumu portál Toronto Star.

Nezaočkovaní v oveľa menšej miere súhlasili aj so zmrazením majetku ruských oligarchov napojených na Putina (13 %) ako osoby zaočkované trikrát a viac (85 %).

Riaditeľ Sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna uviedol, že uvedené zistenia o vzťahu medzi zaočkovanosťou a proruskými postojmi sa zďaleka netýkajú len Kanady alebo Slovenska, ako sme ukázali vyššie.

„Aj všeobecnejšie v čase pandémie covidu-19 platí, že čím viac je nejaká krajina proruská, tým menej je zaočkovaná. V súčasnosti je to jeden balíček postojov,“ dodal sociológ Bahna.

V Kanade je vysoká zaočkovanosť. Nezaočkovaných osôb v prieskume bolo preto len niečo vyše sto, čo nie je veľa. Podľa Miloslava Bahnu to však nie je prekážka, pre ktorú by boli výsledky výskumu nedôveryhodné. „Aj z malej vzorky viete urobiť solídne závery, ak je vybraná náhodne a rozdiel s porovnávanou skupinou je dostatočne veľký. Za týchto okolností dokážete s rozumnou mierou istoty povedať, že nejde len o náhodný efekt spôsobený výberom respondentov, ale o reálny rozdiel,“ vysvetlil Bahna.

Rozkladný vplyv dezinformácií

Podľa prieskumnej spoločnosti EKOS je časť kanadskej spoločnosti obeťou „rozkladného vplyvu dezinformácií“. „Ide o novú a otvorene zákernú silu, ktorá prispieva k polarizácii (…) a zlému rozhodovaniu. Nezdá sa, že by sa vytratila, a veci sa budú iba zhoršovať,“ cituje Toronto Star Franka Gravesa, šéfa prieskumnej spoločnosti EKOS.

Podľa Gravesa nemajú Kanaďania, ktorí sa k ruskej agresii na Ukrajine vyjadrili zhovievavo, „hlboko zakorenený cit k Rusom“. Ich postoje formujú predovšetkým zdroje, z ktorých vychádzajú – najprv strašili vakcínami, teraz obhajujú Putina a šíria propagandu Kremľa.

Médiá alebo známi a príbuzní

Na vplyv zdrojov, z ktorých čerpáme informácie, ukazuje aj slovenský výskum „Ako sa máte, Slovensko?“ z prelomu februára a marca.

Ľudia v ňom odpovedali na otázku: „Aké dôveryhodné je pre vás to, čo sa o politike a svete dozviete z televízie, rozhlasu alebo si prečítate v novinách v porovnaní s tým, čo vám o politike a svete povedia príbuzní a známi?“

Škála mala 10 stupňov od 1 (oveľa dôveryhodnejšie je pre mňa to, čo sa dozviem z televízie, novín či rozhlasu) po 10 (oveľa dôveryhodnejšie je pre mňa to, čo sa dozviem od príbuzných a známych).

Autori prieskumu zistili, že „medzi nezaočkovanými sú dôveryhodnejším zdrojom informácií príbuzní a známi. Viac im dôveruje až 41,8 percenta (zrátané odpovede na škále od 7 do 10) ľudí, zatiaľ čo médiám viac dôveruje iba 20,8 percenta z nich (zrátané odpovede na škále 1 až 4)“, priblížil výsledky sociológ Robert Klobucký. Vedec dodal, že medzi zaočkovanými sú dôveryhodnejšími zdrojmi médiá (43,6 %) než príbuzní a známi (19,2 %).

Sociológ Bahna vysvetlil, že sa zámerne nepýtali na informácie zo sociálnych sietí, lebo sa domnievali, že rôzne „alternatívne zdroje informácií“ nevedia v otázke dobre zadefinovať. Otázku preto postavili na dichotómii medzi „oficiálnym mediálnym svetom“ televízie, rozhlasu a novín a „súkromným svetom“ známych a príbuzných.

Hýbu svetom tajné skupiny?

V slovenskom prieskume si ľudia ďalej vyberali, či im je bližší výrok „Svet je síce zložitý, ale o zásadných udalostiach vieme to podstatné“ alebo „Skutočnosť je zväčša iná, než sa nám podsúva, svetom hýbu mocné tajné skupiny podľa utajeného scenára“.

Ukázalo sa, že s druhým tvrdením „skôr súhlasilo“ a „jednoznačne súhlasilo“ 64,4 percenta nezaočkovaných. „Medzi zaočkovanými to bolo iba 38 percent,“ dodal sociológ Klobucký.

Z tohto a ďalších zistení podľa vedca z SAV plynie, že „zaočkovanosť ako aj postoj k vojne na Ukrajine či ku geopolitickému zaradeniu Slovenska súvisí najmä s dôverou v inštitúcie, ako sú napríklad médiá, vláda či veda.“

Dôležitú úlohu zohrávajú aj konšpirácie, keďže „až 80 percent respondentov, ktorí chcú stáť na strane Ruska, súhlasí s výrokom, že skutočnosť je zväčša iná, než sa nám podsúva, a svetom hýbu mocné tajné skupiny podľa utajeného scenára“.

Nedôvera

Výskumy ukazujú, že ak ľudia veria nejakému konšpiračnému presvedčeniu, napríklad o vakcínach, s väčšou pravdepodobnosťou budú veriť aj iným konšpiračným teóriám, napríklad o biologických zbraniach na Ukrajine (bez dôkazov), ktoré rozširuje ruská propaganda.

Takíto ľudia si osvojili „konšpiračné myslenie“, ktoré uplatňujú na ľubovoľné témy: vakcíny, pristátie na Mesiaci, plochú Zem, globálne otepľovanie či vojnu na Ukrajine.

Podľa niektorých výskumov dokážu ľudia náchylní na konšpiračné teórie zastávať konšpiračné presvedčenia, ktoré sa navzájom vylučujú – podľa niektorých ľudí princezná Diana smrť pri autonehode v Paríži v roku 1997 fingovala, aby tak unikla dotieravým médiám. No tí istí ľudia boli ochotní tvrdiť, že pri autonehode zomrela, ale jej smrť nebola náhodná a išlo o úmyselnú vraždu.

Lenže princezná Diana nemôže zároveň žiť aj nežiť.

Zdá sa, že prívržencom konšpiračných teórií to neprekáža, lebo ich postoje vyplývajú predovšetkým z nedôvery k autoritám, ktoré im – ako si myslia – a priori klamú a zavádzajú ich.

Aj sociológ Miloslav Bahna potvrdzuje, že odmietavé postoje ľudí k očkovaniu a proruské postoje k vojne na Ukrajine spája nedôvera ako kľúčový prvok.

„Časť ľudí programovo nedôveruje tomu, čo sa hovorí v televízii a píše v novinách. Expertom v médiách nedôverujú, lebo majú pocit, že sú namierení proti nim a neslúžia ich záujmom. Z toho plynie otvorenosť pre alternatívny výklad sveta, v ktorom vakcíny zabíjajú a Rusko sa bráni tým, že útočí na susednú krajinu. V tomto výklade sveta idú tie veci dokopy,“ dodal Bahna.

Postoje k pomoci utečencom

Z prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ z prelomu februára a marca plynie, že väčšina opýtaných (78,2 %) schvaľuje oficiálnu reakciu Slovenska, ktorá odsúdila útok vojsk Ruska na Ukrajinu.

Plne ju schvaľovalo 42 percent respondentov a 22,4 percenta ju schvaľovalo s menšími výhradami. Reakciu Slovenska neschvaľovalo takmer 22 percent ľudí.

Najviac podporovanou reakciou Slovenska na útok vojsk Ruska na Ukrajinu bolo vyslanie humanitárnej pomoci (podpora 77,8 % respondentov) a prijatie utečencov z oblasti vojnového konfliktu (podpora 74,6 % respondentov).

Deklarovaná ochota pomáhať utečencom v Kanade bola vyššia (85 %) ako u nás, ale toto zistenie môže byť skreslené tým, že Kanada nemusí pociťovať bezprostredné ohrozenie – „slová nič nestoja“ a je príťažlivé vykresľovať sa v lepšom svetle solidárnych altruistov.

My verzus oni

Odpovede Slovákov v prieskume sa výrazne líšili podľa ich postojov k členstvu Slovenska v NATO.

Tí, ktorí s členstvom v NATO nesúhlasili, boli menej často za vyslanie humanitárnej pomoc (63 %) a prijatie utečencov z oblasti vojenského konfliktu (58,6 %).

Kým zavedenie tvrdých sankcií proti Rusku podporovalo 70,2 percenta respondentov, ktorí s naším členstvom v NATO súhlasia, medzi odporcami členstva v organizácii to bolo len 13,7 percenta.

Sociológ Bahna predpokladá, že časom bude miera solidarity s ukrajinskými utečencami klesať. „Prvotný šok z toho, že Rusko napadlo nášho suseda, časom pominie, hoci neviem povedať, o aký rýchly a veľký pokles pôjde. No začnú sa objavovať hlasy – a už sa aj začali objavovať – prečo by Ukrajinci od nás mali niečo dostávať, ak to nedostávame aj my. Je to klasický diskurz my verzus oni.“