Poľsko čaká ozajstná utečenecká kríza
Súčasný prísun pomoci môže vyvolať dojem, že Poľsko je schopné zvládnuť krízu. Tento predpoklad by sa mohol ukázať ako nebezpečný pre Poľsko i Európu.
Autor je poľský politológ
Keď príde 25. marca do Poľska americký prezident Joe Biden, môže sa rozhodnúť navštíviť hlavnú halu varšavskej hlavnej železničnej stanice, ktorá je hneď oproti hotelu Marriott, kde sa americkí lídri zvyčajne zdržiavajú. Hoci je sála plná matiek s deťmi – utečencov z Ukrajiny, ktorí do krajiny prišli v rámci najväčšej migračnej krízy v povojnovej európskej histórii, je tu prekvapivo ticho. Len málokto z týchto vyčerpaných, traumatizovaných a vystrašených ľudí plače.
Nebývalá aktivita
Do troch týždňov od ruskej invázie utiekli z Ukrajiny viac ako tri milióny ľudí – polovicu z nich tvoria deti –, pričom približne dva milióny prišli do Poľska. Takmer zo dňa na deň sa Poľsko zmenilo z jednej z najhomogénnejších spoločností v Európe na krajinu so štvrtou najväčšou populáciou utečencov na svete (po Turecku, Kolumbii a Spojených štátoch).
Vojna na Ukrajine prinútila Poľsko opustiť svoj protiutečenecký postoj z posledných rokov. V roku 2015, keď Nemecko prijalo viac ako milión utečencov z Blízkeho východu, Poľsko odmietlo žiadosť Európskej únie, aby prijalo iba sedemtisíc ľudí. Keď sa minulú jeseň bieloruský prezident Aleksandr Lukašenko pokúsil dostať migrantov z Blízkeho východu cez poľskú hranicu, poľská vláda vyhlásila výnimočný stav a bránila ich príchodu silou. Tucet ľudí vrátane detí zomrelo na hranici od hladu a prechladnutia. Podľa prieskumov verejnej mienky sa verejnosť postavila na stranu vlády.
Poľská vláda však teraz otvorila svoje hranice všetkým utečencom z Ukrajiny vrátane až 157-tisíc Neukrajincov, z ktorých mnohí pochádzajú z Blízkeho východu. Poľská spoločnosť sa ponáhľala s pomocou, organizovala ubytovanie, dopravu, jedlo a psychologickú starostlivosť v bezprecedentnom rozsahu. Zatiaľ čo prvá vlna utečencov utekala pred prichádzajúcim nebezpečenstvom a utiekla predčasne, druhú vlnu tvoria ľudia, ktorí už zažili bombové útoky, videli mŕtve telá, utrpeli zranenia alebo dokonca stratili svojich blízkych. Sú totálne dezorientovaní, v Poľsku nemajú žiadne zdroje ani známosti.
