nedeľa

Timothy Snyder: Odmietanie utečencov je o vašom narcizme

Populisti hovoria, že ste v EÚ stratili suverenitu. Pravdou je však opak. EÚ robí z malých štátov ako Slovensko oveľa silnejšie oproti oveľa väčším krajinám. Takže EÚ by ste mali chápať ako tvorcu suverenity, rozpráva americký historik.

Foto N – Vladimír Šimíček

Americký profesor histórie Timothy Snyder rozbehol turné po svetových metropolách, kde predstavuje svoju najnovšiu knihu o holokauste Čierna zem (Black Earth). Masové vraždenie Židov v nej vysvetľuje okrem deštrukcie štátov, ktoré tomu predchádzali, aj netradičným konceptom Hitlerovej ekologickej paniky. O knihe sme sa rozprávali na jeho zastávke vo Viedni.  

Vaša najnovšia kniha Čierna zem má podtitul Holokaust ako história a varovanie, motivovalo vás k jej napísaniu práve to varovanie?

Nie, kniha vznikla zo všeobecnej túžby pochopiť históriu strednej a východnej Európy. Asi pred desiatimi rokmi, niekedy v roku 2005, som si uvedomil, že história nacionálneho socializmu a stalinizmu sa dá plne pochopiť, až keď sa spoja zdroje a myšlienky z tejto časti Európy so západoeurópskou historiografiou a argumentmi. Vznikne tak nový koncept holokaustu. Keď som dokončil Krvavé územie, dostával som na rôznych miestach všelijaké otázky. Jedna z nich bola, že fajn, dozvedeli sme sa nové fakty, ale ako by ste v ich svetle vysvetlili holokaust? V knihe som napísal, že holokaust sa odohral najmä v zóne, kde nefungoval štát, kde bol zničený a stretávali sa tam nacisti so sovietskou armádou. A keďže som napísal, že história holokaustu sa musela odohrať tu, tak by som to mal aj vysvetliť.

A na čo ste prišli?

Kým Krvavé územie bola skôr kniha o príbehu jednej tragédie, Čierna zem je viac teoretická kniha. Veľa som pracoval s pôvodnými zdrojmi, objavil som množstvo úplne nových textov – poľské, ukrajinské, najmä židovské, nejaké britské a došiel som k hlavnému argumentu o prepojení ideológie s bezštátím a ekologickou panikou. A vtedy som si uvedomil, že ak sa dá holokaust takto interpretovať, dáva nám to aj veľkú lekciu o súčasnosti. Všetci si z holokaustu už nesieme nejaké poučenie, to je už pomerne banálna vec. Ja som však chcel pridať ďalšie.

Tvrdíte v nej, že likvidácii Židov predchádzalo zničenie štátu. To bol podľa vás hlavný dôvod, prečo k holokaustu došlo tak ľahko v Slovenskom štáte, či Poľsku a na Ukrajine?

Áno, začnime číslami. Väčšina Židov, asi 97 percent, bola zavraždená mimo nacistického Nemecka. Odhadom asi polovica nemeckých Židov ho prežila. V zónach bez štátu, tam kde ho Nemci zničili, Židia takmer nemali šancu prežiť, možno jeden z dvadsiatich. Na miestach, kde bol suverénny štát, aj keď tam viedli politiku holokaustu, pomer prežitia bol jedna k dvom. V Dánsku 99 percent Židov prežilo, v Estónsku naopak zomrelo, hoci išlo o podobné krajiny, kde tradícia antisemitizmu nebola až taká odlišná. Lenže povaha okupácie tam bola úplne odlišná, Estónsko čelilo jednej z najradikálnejších foriem okupácie, Dánsko prešlo relatívne pokojným obsadením. Pozrime sa na mestá, napríklad kto zomrel v Paríži. Tam zahynulo, prekvapivo, viac poľských Židov než francúzskych, pretože tí poľskí nemali občianstvo. Ak sa pozriete na čísla, tak z toho vyskakuje niečo, čo by sme mali objasniť. A nedá sa vysvetliť nemeckou ideológiou, pretože tá bola rovnaká po celej Európe, nevysvetľuje to ani antisemitizmus, ktorý sa viac-menej neodlišoval v rôznych častiach Európy. Najdôležitejšou povahou nemeckej moci sa tak stáva deštrukcia štátov, každý štát, ktorý Nemci zlikvidovali, otvoril nové možnosti na útlak Židov. Deštrukcia Československa znamená, že slovenskí Židia sa zrazu stali druhoradými občanmi, ktorých mohli ľahko poslať do Osvienčimu. Keď Nemecko napadlo Poľsko, zničilo to štát ešte radikálnejšie, čo vytvorilo podmienky na koncentračné tábory.

Aké ponaučenie z toho pre nás vyplýva?

Poznáme viacero teórií modernity okolo holokaustu, tá z ľavicovej strany pochádza z frankfurtskej školy, od Zygmunta Baumanna a Hannah Arendtovej, ktorá hovorí, že holokaust bol výsledok akéhosi vedeckého štátu, a preto by sme sa mali mať na pozore pred funkčnými štátmi. Čo keď je však problém v tom, že rasistická organizácia ako SS ničí iné štáty. Potom teóriu modernity vidíme úplne inak, a – naopak – mali by sme sa báť bezštátia. Práve v tomto kontexte by sa napríklad mali Spojené štáty viac báť zničenia štátu Irak, tak ako napríklad by sme sa mali vyvarovať deštrukcie Ukrajiny.

Aký druh silného štátu máte na mysli, určite nie postavený na národnostnom princípe, nie?

Jedna z dôležitých vecí, skôr ako odpoviem na túto otázku, je, aby ste do verejnej debaty zaradili skutočnosť, že súčasťou legislatívy vášho regiónu boli zákony, ktoré urobili zo Židov druhoradých občanov, že to bolo dobrovoľné rozhodnutie.  

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 125309 z vás dostáva správy e-mailom